Psychologička Mária Tóthová Šimčáková: Chvíle pre seba nekradnú čas iným
Mária Tóthová Šimčáková je detskou psychologičkou, dvojnásobnou mamou, členkou Rady pre reklamu a autorkou rôznych výchovných kníh. Vo svojej práci sa venuje nielen deťom, ale aj celým rodinám. V našom rozhovore ponúka rady, ako si nájsť čas na seba a necítiť sa pritom sebecky, a zdôrazňuje, že vyhorený človek nebude prospešný nikomu okolo seba.
Titulná foto: Ivona Orešková
Prečo je potrebné nájsť si čas len na seba?
Často zabúdame na koncept samého seba. Kto nemá rád sám seba, nemôže byť zaujímavý pre iných. Neraz sa sami doženieme do stavu, že sme vyčerpaní, apatickí alebo pociťujeme beznádej, sme emocionálne nevyrovnaní, máme zmeny nálad. Vtedy robíme sami sebe zlú službu. Pre každého je dôležité uvedomiť si, že je potrebné sa o seba starať.
Na základe vašej praxe – vedia si na seba nájsť čas viac muži alebo ženy?
Nerozdelila by som to na mužov a ženy, ale skôr na kategórie žena – matka a muž – otec. V rodičovstve sme ochotní ísť až do sebazničujúcich vecí. Matka na materskej dovolenke s dieťaťom do dvoch až troch rokov je siedme najstresujúcejšie a najnáročnejšie povolanie na svete. Predtým sú v rebríčku napríklad lekári alebo hasiči. Materstvo a rodičovstvo prináša so sebou mnoho náročných situácií a človek musí často potlačiť sám seba a vstávať kvôli deťom v noci… Opakujúci sa režim pri dieťati tiež neprispieva ku psychohygiene, málokedy máme ako rodičia šancu na relax…
JEDEN RODIČ DÁVA POZOR, DRUHÝ ODDYCHUJE
Zmenila sa situácia v porovnaní so stavom pred koronou, alebo si stále (ne)vieme správne deliť svoj čas?
Viditeľne nám chýba kontakt s inými ľuďmi. Na začiatku koronakrízy sme boli aktívnejší v pomoci sebe samým, ale po roku sú ľudia apatickejší. Strácajú motiváciu pracovať na sebe, prichádzajú pocity beznádeje a bezmocnosti.
Čo by ste poradili rodičom, ako môžu „vypnúť“?
Rodičia sa môžu striedať. Jeden bude tým „generálom“, ktorý dáva pozor na deti, a druhý môže oddychovať. Niekedy stačí aj jeden deň, keď sa napríklad otec stará o deti a matka si nájde na seba jednu až dve hodinky. Aj napriek tomu, že bývame len v jednom byte, máme nárok nájsť si pre seba chvíľku, keď budem len ja sám so sebou. Či už to bude vaňa s penou, čítanie kníh, maľovanie alebo majstrovanie v dielni… Každý má právo nájsť si činnosť, ktorá ho baví, a zotrvať v nej. Nie je to čas, ktorý „kradneme“ svojim deťom, nie je to čas, ktorý by sme mohli využiť v prospech ostatných. Mám právo využívať ho v prospech seba, podľa toho, ako si ho predstavujem, a podľa toho, čo ma naplní pokojom, radosťou, pohodou a spokojnosťou.
Je potrebné aj fyzické a psychické cvičenie večer pred spaním alebo ráno, keď človek vstáva – premýšľanie o sebe samom, o svojom živote, čo a ako spravím, o tom, koho požiadam o pomoc, aby nedošlo k vyhoreniu alebo vyčerpaniu – k bežnému stavu, ktorý vznikne, keď má človek pocit, že musí všetko zvládnuť sám a nemá právo prosiť o pomoc iných, čo nie je pravda.
Čo robiť, keď sa začneme cítiť sebecky či vinne vtedy, keď sa venujeme len sebe?
Občas máme pocit, že keď relaxujeme, kradneme čas iným. Nie je to však pravda. Ak máme dvadsaťštyri hodín v každom dni, nikto nám nedá viac ani menej. Treba si nájsť čas aj pre seba samého. Niekto si zabehá, niekto vstane len o pätnásť minút skôr, aby si vypil v pokoji čaj alebo kávu, niekto si polhodinu prečíta knihu. Nemajme výčitky svedomia, že sa venujeme len sami sebe, pretože človek, ktorý je vyhorený, bez energie a apatický, nebude prospešný nikomu okolo seba.
Kto má väščiu tendenciu mať výčitky, keď oddychuje osamote?
Záleží to od osobnosti. Empatickí, altruisticky orientovaní ľudia – špeciálnou kategóriou sú matky – sú náchylnejší mať výčitky. Dokonca aj prostredie očakáva, že hlavne matka sa úplne obetuje a zabudne na seba.
Skúsme si zafilozofovať. Prišla korona podľa vás aj preto, aby sme sa naučili viac oddychovať?
Myslím si, že korona nás asi naučila viac oddychovať. Viac si vážime veci, ktoré sme brali ako úplnú samozrejmosť. Či už ide o sociálny kontakt, ochotu alebo pomoc iným… Život rodiny v jednom priestore musí byť viac zharmonizovaný a naplánovaný. Mnohé rodiny to nesú veľmi ťažko. Hovorím z pohľadu poradenského rodinného psychológa. Niekde to prinieslo viac súdržnosti a inde efekt konfliktov, domáceho násilia… Vždy vidíme, že sú to dve rozdielne strany: niekde nám to pomohlo niečo si uvedomiť a zharmonizovať a inde, naopak, zvýraznilo problémy, ktoré už existovali.
RODIČIA CHCÚ VEDIEŤ O KAŽDOM KROKU DIEŤAŤA
Čo by ste poradili rodičom s deťmi v malom priestore? Ako sa dá nájsť si čas na psychohygienu počas karantény, napríklad v jednoizbovom byte?
V rámci praxe vidím veľa rodín v malom priestore, mnohé s malými deťmi. Deťom sa ťažko vysvetľuje, že teraz nemôžu ísť von. A keď potomok nemohol ísť do kolektívu, pocítila to potom celá rodina. Rodičia robia tú chybu, že chcú vedieť o každom kroku svojho dieťaťa, a potom sa sťažujú, že ich deti prenasledujú až na toaletu a nemajú ani minútu pokoja… Zároveň vznikajú konfliktné zóny aj medzi deťmi, rovesnícke náročné situácie, keď si každé dieťa vyžaduje pozornosť. Riešením je dať veci do súladu, napríklad si určiť isté poradie. Najprv sa venujeme najmladšiemu, keď zaspí, potom sa venujeme starším. Hráme napríklad karty, ktoré nám malé dieťa nepochytá. V rámci rozdelenia úloh je možné a vhodné, aby otec vedel postrážiť deti, kým je mama vo vani, a zas mama má dohľad nad deťmi, keď si ide otec zabehať, na bicykel alebo ide na prechádzku. Každý si v týždni zaslúži aspoň chvíľu pre seba.
Čo konkrétne vás naučila karanténa?
Ja som jedna z tých, pre ktorých bolo náročné spomaliť, keďže som veľmi dynamická. Ale naučila som sa to. Vďaka karanténe si viac vážim sociálne kontakty a musela som hľadať náhradné mechanizmy, ako si ich nahradiť. Napríklad sú veľmi vhodné online posedenie s kamarátkami. Zlepšila som sa v efektívnejšom plánovaní svojej práce a začala aj dlhšie spávať, čo som si nikdy nemyslela, že to dokážem. (úsmev)
Vedeli ste relaxovať doma aj s deťmi a popri práci?
Mám teraz iné možnosti na relax, než na aké som bola zvyknutá. Mohla som si konečne prečítať knihy a pozrieť filmy, ktoré som dlho odkladala. Moja knižnica je dočítaná. Dobehla som veci aj v práci. Mám dve deti, ktoré doma pracujú, pričom ja tiež pracujem z domu – a bolo náročné zladiť sa. Ale vždy sme si našli na seba čas porozprávať sa večer pri jednom stole. Veľmi mi však chýba cestovanie. Po dovolenke sme čerpali energiu z mora alebo zo zmeny priestoru aj polroka.
Ako najradšej trávite čas sama so sebou?
Ja som úplný klasik: rada čítam knihy, pozriem si dobrý film. Mám rada dynamické činnosti, milujem poriadok a rada upratujem. Vždy ma to upokojí, keď „vypnem“ mozog a pracujú mi ruky. Venujem sa kvetom na balkóne a rada kreslím.