Pýtala som sa, čo by sa stalo, keby som z toho okna skočila

Rozhovor s Miou Lukáčovou, matkou štyroch detí, ktorá prežila hlbokú popôrodnú depresiu.

S rozhovorom súhlasila, pretože nejde o jej príbeh, ale o osudy iných žien, ktoré si niečím podobným prechádzajú. Prekvapuje ju, že aj v dnešnej dobe ešte čítame o prípadoch matiek s popôrodnou depresiou, ktoré sa končia tragicky. Mia Lukáčová však svoj príbeh nechce paušalizovať, lebo ľudská psychika je veľmi krehká a individuálna, no chce prelomiť tabu, ktoré okolo témy popôrodnej depresie stále existuje.

Popôrodná depresia u nej naplno prepukla po pôrode tretieho dieťaťa a nebyť zásahu osvieteného lekára, jej prípad sa mohol tiež skončiť inak. 

 

Už vyše mesiaca sa hľadá nezvestná Nadežda z Rusoviec, mamička troch detí, ktorá podľa slov jej manžela trpela popôrodnou depresiou a jedného dňa len tak zmizla z domu, pričom svoje bábätko nechala ležať v postieľke. Aj prípady samovrážd čerstvých mamičiek sú realitou, len vo svojom okolí známych poznám dva konkrétne prípady, ktoré sa skončili takto tragicky. Táto téma je však stále spoločenským tabu, rodina chráni deti pred krutou pravdou, hoci ide o chorobu, nie o zlyhanie matky. Ako vás osobne zasiahol prípad zmiznutej Nadeždy?

V prvom rade mi bolo ľúto detí a manžela. Nepoznáme presné dôvody, prečo odišla. Popôrodná depresia postihuje toľko situácií a ťažkostí, že sa neodvážim hodnotiť, či sa to stalo z dôvodu popôrodnej depresie.

 

Náznaky z vyjadrení manžela máme, vieme, že sa liečila na popôrodnú depresiu u psychiatričky…

Pripúšťam, že svoju situáciu mohla riešiť aj odchodom z domu. Ale neviem sa vžiť do jej situácie, tých podôb, ako ženy vnútorne prežívajú popôrodnú depresiu, je toľko, že tu od stola nemôžeme posúdiť, čo sa stalo.

// Čítajte celý text //