Rabín Miša Kapustin: Dôležité je spoznávať sa navzájom

Rabín Miša Kapustin: Dôležité je spoznávať sa navzájom
Štartujeme nový seriál BRATIA VO VIERE, v ktorom predstavíme židovskú komunitu na Slovensku a priblížime prebiehajúce aktivity vzájomného medzináboženského dialógu.
Pápeži nás už vyše polstoročia vedú k zmene zmýšľania o veriacich z judaizmu. Máme sa vzájomne vnímať ako bratia vo viere. Nakoľko túto výzvu aplikujeme do svojich životov? Čo vieme o židovskej komunite na Slovensku? Základom každého dobrého vzťahu je predsa poznať sa navzájom…

Vyrastal v židovskej rodine, ale k praktizovaniu judaizmu sa dostal až v období dospievania, keď hľadal odpovede na existenciálne otázky. Dnes je rešpektovaným rabínom, ktorý sa intenzívne angažuje v medzináboženskom dialógu. Rabín Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku, Miša Kapustin, v rozhovore radí, ako sa na zlepšení židovsko-kresťanských vzťahov môžu podieľať bežní kresťania a židia.

 

Aká bola vaša cesta k judaizmu? Ste konvertitom alebo vás v tejto viere vychovávali?

Moja cesta k judaizmu bola trochu netypická. Mám rodičov Židov a odmalička som vedel, že mám židovskú národnosť, ale naša rodina bola veľmi asimilovaná, judaizmus sme nepraktizovali. Moji starí rodičia z otcovej strany ešte vyznávali a praktizovali židovské náboženstvo, ale viem o tom len z rozprávania. Zomreli ešte pred mojím narodením.

 

Ako ste sa teda dostali k židovskému náboženstvu?

V období dospievania som si začal klásť existenciálne otázky o živote a svete. Mal som vtedy asi sedemnásť alebo osemnásť rokov. Pýtal som sa, kto je architektom, stvoriteľom sveta. Bolo mi jasné, že náš svet nemohol vzniknúť len náhodou. Všetko v ňom predsa funguje podľa určitých zákonitostí a keď raz existuje nejaký zákon, poriadok, musí byť niekto, kto ho napísal, vytvoril. Odpoveď som hľadal vo viacerých náboženstvách a nakoniec som sa vrátil k tomu, z čoho som vyšiel, k judaizmu.

 

Ako sa toto vaše rozhodnutie ďalej vyvíjalo?

V tom čase som bol na vysokej škole, študoval som právo, a naskytla sa mi príležitosť zapísať sa aj na dvojročný študijný program pre lídrov židovských náboženských komunít. Toto štúdium bolo zamerané na získanie potrebných zručností pre vedenie života náboženskej obce. Cez tieto praktické veci som sa dostal aj k samotnej viere, ktorú doteraz rozvíjam. Viera sa totiž musí vyvíjať, ako čokoľvek v našom živote. Lebo keď nie je vývoj, je regres. A to by som nechcel.

 

Prečo ste sa rozhodli stať sa rabínom?

Keďže som študoval právo, zvažoval som advokátsku profesiu. Ale našiel som si ženu právničku, a dvaja právnici v jednej rodine, to je príliš… (smiech)

Už počas štúdia som v židovskej obci, do ktorej som patril, pomáhal s obradmi k rôznym elementom židovského cyklu života. Sviatkom, pohrebom a podobne. Takisto som učil v nedeľnej škole. Páčilo sa mi to, a tak som sa rozhodol pokračovať v štúdiách ďalších päť rokov a stať sa rabínom.

 

Čo znamená byť rabínom? Je to druh zamestnania, ako napríklad učiteľ či právnik, alebo celoživotný stav, ako kňazstvo v Katolíckej cirkvi?

Aj jedno, aj druhé. Je to status. Rabínom je človek navždy. Môže urobiť niečo, kvôli čomu ho prestanú rešpektovať ako rabína, ale rabínom stále zostane.

Avšak nie každý rabín vykonáva rabínsku službu. Poznám rabínov, ktorí ani deň nerobili na obci. Niektorí si vyberú akademickú cestu, píšu knihy, prednášajú, alebo sa venujú inej profesii. Sú aj takí, ktorí sa nejaký čas rabínskej službe venujú a potom sa začnú zaoberať niečím iným. Iní zas v rabínskej službe ostávajú celý život. Každý v tom rozhoduje za seba.

 

Spája sa so vstupom do rabínskeho stavu aj nejaké náboženské svätenie po ukončení rabínskej školy?

Teoreticky áno, aspoň v našom smere judaizmu máme určitý druh svätenia. Ale dôležité je najmä dostať dokument, ktorý potvrdzuje rabínsky status. Tento dokument má byť podpísaný minimálne troma rabínmi, teda traja rabíni ho musia uznať za svojho kolegu.

 

Rabín Miša Kapustin: Dôležité je spoznávať sa navzájom

 

STRETNÚ SA MOSLIM, KRESŤAN A ŽID…

Na akej pozícii momentálne pôsobíte a čo je vašou náplňou práce?

Som rabínom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku. Mojou úlohou je robiť náboženské a vzdelávacie programy, pracovať s mládežou, stretávať sa s ľuďmi a ešte tisíc a jedna ďalších vecí.

Medzi mojimi aktivitami má výnimočné miesto medzináboženský dialóg. Veľký záujem oň má nielen Ústredný zväz, ale aj ja osobne. Vidím v tom budúcnosť, preto tomu venujem dosť veľa času. Okrem vnútorných židovských vecí, samozrejme.

 

Ste jedným z kolektívu autorov ekumenických komentárov Starého zákona, ktoré získali Cenu Dominika Tatarku. Akým ďalším aktivitám v rámci medzináboženského dialógu sa venujete?

Vediem formálny dialóg s Konferenciou biskupov Slovenska, ale i menej formálny, no stále dôležitý dialóg, čo sa týka konkrétnych podujatí, ktoré robíme spoločne s Katolíckou cirkvou. Spolupracujem tiež s kňazmi. Tí sú v tejto veci tiež veľmi aktívni a vidím, že je to pre nich veľmi dôležité.

Napríklad v lete sme mali v Košiciach vynikajúci katolícko-židovský seminár. Venovali sme sa spoločnému štúdiu textov, snažili sme sa ich pochopiť zo židovského aj kresťanského hľadiska. Podujatie prebiehalo v atmosfére slušnosti, pokoja a radosti. Verím, že je to len začiatok dobrej tradície a v takýchto stretnutiach budeme pokračovať.

 

Podieľate sa aj na úspešnom projekte „Stretnú sa moslim, kresťan a žid“.

Táto iniciatíva sa mi veľmi páči. Je to viac neformálna, ale stále veľmi dôležitá platforma. Duchovní z evanjelickej a katolíckej viery, islamu a judaizmu sa stretávajú so žiakmi stredných škôl a dávajú im možnosť pýtať sa otvorene na takmer čokoľvek, bez tabu. Navštevujeme školy po celom Slovensku a organizujeme tiež podujatia tohto typu pre širokú verejnosť.

Páči sa mi na tom to, že nielen odpovedám na otázky a učím, ale aj ja mám možnosť sa učiť nové veci o iných náboženstvách. Cesta na to konkrétne miesto vždy nejaký čas trvá, takže máme priestor sa s mojimi kolegami v duchovnej službe rozprávať, navzájom sa obohacovať. Dôležité je, že počúvame jeden druhého.

 

Čo je cieľom týchto vašich aktivít?

Myslím si, že je dobré a prospešné poznať svojho suseda, zaujímať sa o neho. My všetci sme susedia a mali by sme jeden o druhom vedieť trošku viac. Prečo? Pretože keď sa budeme dobre poznať, nebudeme si nič domýšľať.

Problémy často vznikajú iba kvôli tomu, že niečomu nerozumieme a domýšľame si. Vtedy sa rodia rôzne stereotypy, ktoré môžu mať veľmi zlé následky.

 

Ako sa na zlepšovaní „susedských vzťahov“ môžu podieľať bežní kresťania a židia?

Možno to bude znieť zvláštne, ale napríklad tým, že spolu pôjdu do krčmy. Nemali by si však dávať veľa borovičky, lebo to môže mať úplne opačný efekt. (smiech)

Čo je dôležité? Spoznávať jeden druhého a nebáť sa pýtať komplikované otázky. Slušne, bez útokov a urážok. Podstatné je uvedomiť si, že sme rôzni a nie je to zlé. Svet je pestrý, farebný a my sme len rôznymi farbami tohto sveta. Keď to človek akceptuje ako východisko, môže so slušnosťou klásť jednoduché aj komplikované otázky. A týmto spôsobom budeme vedieť viac jeden o druhom.

 

Čo je dôležité si uvedomiť pri medzináboženskom dialógu medzi židmi a kresťanmi?

V prvom rade to, že v Biblii, ktorá je rovnaká pre nás všetkých – my jej hovoríme Tóra, v kresťanskom svete sa volá Stará zmluva –, je úplne na začiatku napísané, že Pán Boh stvoril prvého človeka, ktorý sa volal Adam. Píše sa tam, že Adam bol stvorený na Boží obraz. My v to veríme, a keď hovoríme na Boží obraz, znamená to, že má kvality, ktoré má Boh.

Boh mu nielen odporučil, ale prikázal vládnuť na tejto planéte, na Zemi. A vtedy Adam nebol ani etnickým Židom, ani náboženským židom, ani kresťanom, ani moslimom, bol človekom. Človekom, ktorý nemal náboženstvo, ale mal vieru a žil vo vzťahu s Bohom. My všetci sme potomkovia Adama, potomkovia Noaha, ktorí nemali náboženstvo, nemali národnosť, ale mali veľkú vieru v Boha.

 

Rabín Miša Kapustin: Dôležité je spoznávať sa navzájom  

 

NAJNEBEZPEČNEJŠIE STEREOTYPY

Ktoré zo stereotypov o ľuďoch židovskej národnosti či vierovyznania sú podľa vás najnebezpečnejšie?

Jedným z nich je presvedčenie, že Židia ovládajú svet. Keď sa ma pýtajú, či Židia ovládajú svet, zvyčajne odpovedám, že ak je to tak, rád by som vedel, kde by som mohol dostať svoju časť. Ja totiž ešte žiadnu nemám. (smiech)

Ďalším častým a nebezpečným stereotypom je myšlienka, že všetci Židia sú bohatí. To však nie je pravda. Židia nie sú len bankári, lekári či právnici. Robia v poľnohospodárstve aj vo fabrikách. Sme rovnakí ľudia ako všetci ostatní. Každý si môže vybrať svoju vlastnú životnú cestu.

 

Prečo sú podľa vás práve tieto stereotypy najnebezpečnejšie?

Pre nacistický režim to boli zdroje protižidovskej propagandy, ktorá vyústila do holokaustu. Určite tam boli aj ďalšie veci, napríklad tvrdili, že kvôli Židom prehrali prvú svetovú vojnu, kvôli Židom je svetová hospodárska kríza a tak ďalej. Zo Židov urobili vinníkov za všetky zlé veci, ktoré sa vo svete diali.

Protižidovské stereotypy sú spravidla vybudované na nepravdách alebo polopravdách. Poukazujú iba na polovicu pravdy a tú druhú, dôležitú, opomínajú, zakrývajú pred ostatnými. Človek tak pred sebou nevidí celý obraz a myslí si, že je škaredý.

 

Ako kresťania môžu pomáhať búrať stereotypy o svojich bratoch vo viere?

Tak, že budú hľadať pravdu a nebudú sa báť o nej hovoriť.

 

Ak by niekto z kresťanskej komunity chcel viac spoznať židovskú komunitu, respektíve judaizmus ako taký, aké zdroje by ste mu odporučili?

Najlepšie, čo viem odporučiť, je Kóšer podcast. Jeho autor, Mirek Tóda, doň pozýva veľa zaujímavých hostí. Na webe je možné nájsť zoznam všetkých epizód a vybrať si tému, ktorá človeka zaujíma.

Ale určite to nestačí. Na Slovensku je dvanásť židovských náboženských obcí. Ak nie je obec vo vašom meste, určite sa dá nájsť kontakt na mňa alebo na Ústredný zväz židovských náboženských obcí a napísať mi. Dá sa so mnou skontaktovať aj cez facebookový profil Židia na Slovensku.

 

KAVIAREŇ A SERIÁL

V budove niekdajšej trnavskej synagógy sa dnes nachádza kaviareň. Čo si myslíte o takomto využití jej priestorov?

Synagóga má slúžiť trom účelom. Je to dom zhromaždenia, dom modlitby a dom učenia. Synagóga nie sú steny, synagóga sú ľudia, ktorí do tých priestorov prichádzajú, aby napĺňali spomínané tri účely. A aby synagóga fungovala, musí sa v nej nachádzať zvitok Tóry, ktorý sa dá prečítať.

Tá v Trnave bola už len budovou, ktorá zostala. Takže v nej môže byť čokoľvek slušné. Bol som sa v tej kaviarni pozrieť a myslím si, že je veľmi slušná a príjemná.

 

V spoločnosti sa stal populárnym seriál Unorthodox (Neortodoxná). Odráža realitu židovskej náboženskej komunity alebo je to skôr fikcia?

V kresťanstve sú rôzne denominácie. Katolíci, pravoslávni, evanjelici, protestanti a tak ďalej. Zjednocuje ich viera v Ježiša, ale sú rozdielne. Majú rôzne obrady a rôznym spôsobom prejavujú svoju vieru.

V judaizme máme viac ako sto rôznych smerov. Smer, ktorého životný štýl a tradície zobrazuje seriál Unorthodox, je len malou skupinou. Charakterizuje ich striktnosť v náboženských otázkach. Dodržiavajú ešte prísnejšie pravidlá ako ortodoxná komunita. Dôležité však je, že svojím spôsobom života neobmedzujú život ľudí mimo ich komunity. Samozrejme, vzťahy vo vnútri komunity nie sú vždy jednoduché.

Na druhej strane, síce nie som odborníkom na tento smer judaizmu, myslím si, že niektoré veci spomínaný seriál nezobrazuje úplne správne, úplne objektívne.

 

Aké denominácie judaizmu sú zastúpené na Slovensku?

Ortodoxný judaizmus a reformný, liberálny judaizmus. Na Slovensku žijú a pôsobia traja ortodoxní rabíni, ktorí patria k jednému z ortodoxných smerov judaizmu, k smeru s názvom Chabad. Ja patrím k reformnému, respektíve liberálnemu smeru judaizmu.

 

Rabín Miša Kapustin: Dôležité je spoznávať sa navzájom

 

ŽIDOVSKÁ KOMUNITA NA SLOVENSKU

Čím aktuálne žije židovská komunita na Slovensku?

V jednotlivých židovských obciach je to rozličné. Niektoré sa aktuálne viac orientujú na náboženské záležitosti, iné na sociálne aktivity a tak ďalej. Na našich komunitách sa snažíme poskytovať rozmanitý program, edukatívny, sociálny, náboženský aj program špeciálne určený pre mládež. Snažíme sa doň zapojiť čo najviac ľudí a spájať tak členov obce.

 

Vedeli by ste predstaviť nejaké konkrétne vzdelávacie aktivity?

V Bratislave vediem neformálne vzdelávanie pod názvom „Judaizmus pre začiatočníkov“. Obsahom sú základy judaizmu. Prednášam raz týždenne a jeden cyklus trvá približne rok a pol.

Okrem toho v Bratislave funguje nedeľná škola, jedna židovská materská škola a jedna materská škola, ktorá má v týždennom programe zaradených aj niekoľko hodín o judaizme. Štyrikrát ročne organizujeme semináre pre deti školského veku, ktorých obsahom sú prednášky a zážitkové aktivity.

 

A čo sa týka sociálnych aktivít?

V každej obci sú ľudia, ktorí potrebujú sociálnu pomoc. Kto si myslí, že všetci Židia sú bohatí, nech príde na stretnutie nejakej komunity a uvidí aj bohatých aj chudobných. V spoločnosti už v minulosti boli pokusy urobiť všetkých rovnakých, ale vieme, ako sa to nepodarilo. Nie je to možné. Je však možné, aby úspešnejší členovia komunity pomáhali tým, ktorí sú menej úspešní. To je možné a musí to tak byť. Komunita sa snaží pomôcť tým, ktorí sú menej úspešní.

Často je potrebná aj zdravotnícka pomoc alebo starostlivosť o osamelých členov obce, ktorým chýba kontakt so spoločnosťou, medziľudská komunikácia. Najmä počas pandémie to bolo mimoriadne dôležité. Ak sa nedalo inak, snažili sme sa kontaktovať sa aspoň telefonicky.

 

Ak by mal niekto túžbu pomôcť židovskej komunite na Slovensku, ako by to mohol urobiť?

Najviac potrebujeme pomôcť so starostlivosťou o cintoríny. Je taký smutný vtip, že na Slovensku je viac židovských cintorínov, ako Židov. A keďže veľká časť našej komunity sú ľudia v dôchodkovom veku, naozaj to nie je jednoduché. Snažíme sa o ne starať, ale počet cintorínov, ktoré v rámci našich kapacít dokážeme obhospodarovať, je limitovaný.

Ak by bol niekto ochotný podporiť nás takýmto dobrým skutkom, nech kontaktuje Ústredný zväz židovských náboženských obcí. Už teraz je veľa ľudí mimo židovskej komunity, ktorí nám takýmto spôsobom pomáhajú a starajú sa o cintoríny. Ale cintorínov je ešte viac.

 

Snímky: Viktória Jahvodková

Rozhovory+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00

Obchod+