Radíme si: Ako sa modliť s deťmi, keď sa im nechce?

Archívny text z magazínu

Máme tri deti vo veku 6, 4 a 2 roky. Už dlhšie ma trápi naša spoločná večerná modlitba. Niekedy je to u nás poriadne divoké, najmä keď sa to spojí s únavou a nervozitou z toho, že deťom sa modliť veľmi nechce. Ako v deťoch budovať vieru a spoločne sa modliť aj vtedy, keď sa im nechce? Zaujímalo by ma, ako to robia iní rodičia.

Anička z Banskej Bystrice, 33 rokov

Nám pomáhala sviečka ako prítomnosť Pána Ježiša. Sviečku si podávame a každý môže povedať niečo osobné alebo inokedy je len v strede medzi nami. Pomáha nám aj striedanie modlitieb – raz čítanie zo Svätého písma, raz korunka pri obraze Božieho milosrdenstva, inokedy modlitba vlastnými slovami so sviečkou, niekedy spev, animovaná krížová cesta z internetu alebo kreslenie či písanie listu, za čo chceme ďakovať, prosiť či odprosiť.

Mária

My máme štyri deti vo veku 8, 6, 4 a 2 roky. Modlitbu začíname detskou pesničkou. Niekedy to je možno jediná vec, ktorú zvládnu tí menší, no snažíme sa viesť ich k tomu, že Ježišovi môžu povedať, čo sa im páčilo, za čo chcú poďakovať či naopak, čo sa im nepáčilo alebo prosiť o prepáčenie za niečo. Veľmi si uvedomujem, že my s manželom im musíme ísť príkladom, aj keď ich pozornosť vyzerá všelijako, ony to vnímajú. Niekedy aj vyzvem niektoré z detí, aby sa pomodlili, a sú momenty, keď nevieme ako a už máme aj desiatok za sebou. Na konci modlitby musí byť tiež pesnička. Veľmi nápomocné sú nám aj detské sväté omše, cirkevná škôlka.

Veronika

Skúste im najskôr prečítať z detskej Biblie a potom sa s nimi modliť. Deti sa upokoja, duchovne sa naladia. Nechajte, nech sa ony modlia, nech prednesú svoje prosby, vďaky. Naše deti sa predbiehajú, kto povie najviac prosieb, najviac vďaky. Taktiež sa rady modlia, keď prosia o pomoc svätých, napríklad svätý Jozef, oroduj za nás; svätý Lukáš, oroduj za nás… Modlievame sa tiež bežné detské modlitby. Určite nie nasilu, lebo potom budú mať odpor k modlitbe, treba nájsť vhodnú formu.

manželia Jozef a Mária

My máme zatiaľ dve deti vo veku tri roky a pol roka, takže situácia je iná… Zvykneme sa modliť z ,,formálnych“ modlitieb len modlitbu Sláva Otcu, potom sa modlíme vlastnými slovami: ďakujeme, prosíme a odprosujeme. Čo považujem za dôležité, je zapojiť deti do modlitby. Spýtať sa, za čo by chceli poďakovať, za čo poprosiť… Treba dnes povedať ,,prepáč“? A nezabudnúť vyzdvihnúť aj to dobré, čo deti cez deň urobia. V prípade unavenejších večerov skrátime časť ,,vlastnými slovami“ na nevyhnutné minimum, ale snažíme sa, aby sa dcérka aspoň sčasti zapojila.

Chápem, že pri troch deťoch v takýchto vekových odstupoch je to násobne ťažšie, možno keby si deti samy navrhli pár spôsobov, ako sa s Ježiškom porozprávať, či mu zaspievajú, pomodlia sa z knižky, nakreslia obrázok… Myslím, že kontakt s Ježišom a vytvorenie návyku (a z toho snáď aj vzťahu) je podstatnejšie než forma.

Bety, 28 rokov

Máme doma trojročného syna a uvedomujem si, že deti modlitbu vnímajú a prežívajú inak – viac zmyslami. Pre ne je modlitbou akoby hocičo spojené s Bohom: kreslenie biblického príbehu, ukazovačka, detská kostolná pieseň, čítanie príbehu o viere pre deti… takže naša modlitba vyzerá tak, že syn nachystá sviečku, obrus, ruženec… rýchlo sa pomodlíme desiatok (ak sa dá) a potom je duchovná aktivita pre neho – u nás najčastejšie ukazovačka. Na portáli zastolom.sk a katechezydp.sk mávajú tipy na rodinné prežívanie domácej cirkvi s deťmi, kde tiež môžete nájsť viac inšpirácie.

Mária z Dolnej Súče, 28 rokov

ODPOVEĎ ODBORNÍKOV:

Radíme si: Ako sa modliť s deťmi, keď sa im nechce?

Manželia Zora a Tomáš Šipöczovci, rodičia šiestich detí, ktorí zo všetkého najviac milujú pozorovať, ako ich deti rastú

Modlitba s deťmi je niečo, s čím zápasí asi každá kresťanská rodina, a čím viac máme detí, tým je to náročnejšie zvládnuť. Spravidla sa predstavy nás rodičov nezhodujú s realitou, a to spôsobuje frustrácie, hnev, výčitky… Asi netreba pripomínať, že takéto emócie deťom nepomôžu v ich nadšení a nasadení pre duchovné aktivity a dostávame sa do bludného kruhu…

Možno by preto bolo správne začať práve pri tých našich rodičovských predstavách a očakávaniach. Na rozdiel od modlitieb v kostole, tých liturgických, pri ktorých sú predpísané určité slová a úkony, tie naše domáce pobožnosti môžu a majú mať celkom iný charakter. A to môžeme my rodičia formovať a modelovať podľa toho, ako sa nám zdá vhodné a primerané. Možno je zbytočné vyžadovať od malých detí, aby kľačali alebo hoci aj len sedeli slušne okolo stola, tak ako to vidíme na idylických dobových obrázkoch.

V našej rodine sa snažíme o to, aby boli naše modlitby hlavne pestré. Máme šesť detí, niektoré sú už dospelé, ale máme aj ešte iba štvorročnú dcérku. Tá obľubuje, keď je modlitba hravá alebo tvorivá. Tínedžeri majú skôr potrebu premýšľať, priniesť niečo, čo zažili alebo čítali. Deti na prvom stupni ZŠ a predtínedžeri nemajú radi, keď sú modlitby zdĺhavé, potrebujú aktivity, zmenu…

Preto sme v poslednom čase zvolili takú formu, že každý deň v týždni si našu rodinnú modlitbu pripraví niekto iný. To dáva každému šancu vložiť do toho niečo, čo má sám rád, čo mu vyhovuje. A naše rodinné stíšenia tak nie sú jednotvárne.

Pre menšie deti existuje veľa nápadov na hravé formy modlitby, napríklad pomocou drevených kociek alebo lega – s každou kockou, ktorú priložíš, povedz niečo, za čo si vďačný. U nás je veľmi obľúbená aj modlitba formou „šarád“.

Starší už dokážu zahrať a zaspievať chválovú pieseň alebo si prečítame niečo z Biblie a krátko sa rozprávame, čo nám cez to Boh hovorí. Inokedy sa zameriame na modlitbu príhovoru, buď za blízkych, priateľov, chorých okolo nás, alebo aj za svetové konflikty a ľudí, ktorí trpia v prírodných katastrofách.

Základom je asi vložiť do toho trochu úsilia, spočiatku zo strany rodičov, ale časom sa deti chytia a prevezmú iniciatívu. A tiež odporúčame opustiť naše tradičné predstavy a pomôcť deťom pristupovať k nebeskému Ockovi spôsobom, ktorý im je prirodzený. Tak im aj pomôžeme naučiť sa oslovovať ho vlastnými slovami, z toho, čo majú na srdci, a nielen naučenými liturgickými modlitbami. Naučíme ich čítať Písmo s porozumením, vytvoríme priestor na otázky a odpovede. To sú vzácne veci, ktoré mnohým vo viere veľmi chýbajú. Nie vždy to bude ideálne, nie vždy sa veci podaria, ale nemali by sme to vzdávať.

Radíme si: Ako sa modliť s deťmi, keď sa im nechce?

Lenka Bene, výkonná riaditeľka OZ Átrium Dobrého pastiera

Milá Anička,

je nádherné, že vám záleží na spoločnej rodinnej modlitbe a snažíte sa k nej viesť svoje deti. Cez ňu do rodiny prichádza veľa milosti a Božej lásky. Ako teda zaviesť doma pravidelné praktizovanie spoločnej modlitby tak, aby šlo o vzácny čas pre všetkých? Je dobré zamyslieť sa nad tým, čo naše deti a aj my potrebujeme, aby sme sa dokázali stíšiť a naladiť sa na Pána.

Patrí sem vhodné miesto, kde ma nič nerozptyľuje, kde sa dobre sedí, čas, keď nie som ešte príliš unavená ani hladná, a tiež čas, keď si moju pozornosť nevyžaduje niečo iné – či už dostavanie lega, dopísanie pracovných mailov, či dohliadnutie, aby nevykypela polievka.

Deťom do šesť rokov je prirodzené ďakovať a chváliť Boha, modliť sa vlastnými slovami či byť len ticho. Úlohou nás rodičov je pomôcť im sústrediť sa a vstúpiť do modlitby. Odporúčam zriadiť si v pokojnej časti domu modlitebný kútik, kde sa budete vždy stretávať pri modlitbe. V kútiku je Sväté písmo, svieca, prípadne ikona podľa liturgického obdobia. Sem môžete s deťmi spontánne prísť aj počas dňa a krátko poďakovať za niečo, čo ste práve zažili, či vysloviť chválu Bohu za dnešný deň. Tým deťom ukážete, že rozhovor s Bohom je prirodzenou súčasťou vášho života.

Čas spoločnej večernej modlitby skúste nastaviť tak, aby deti neboli hladné, príliš unavené a ani vytrhnuté z hry. Môžete skúsiť čas po večeri a večernom umývaní sa, keď už deti budú v pyžame, ale nebude príliš neskoro.

Štruktúra modlitby by mala byť jednoduchá, nie príliš dlhá. Začnite s pozvaním do ďakovania a chvály za všetko, čo ste dnes dostali a zažili. Začať s vďakou a chválou môžete vy rodičia a ďakujte za bežné veci, ktoré sú často samozrejmosťou. Týmto dávate príklad vašim deťom a živíte ich modlitebný jazyk. Na konci môžete pridať pár prosieb a po nich si napríklad zaspievať kúsok niektorej chválovej alebo taizé piesne alebo prečítať pár veršov zo žalmu.

Rada by som vás povzbudila v trpezlivosti a vytrvalosti. I keď sa často stane, že modlitba nedopadne podľa vašich predstáv, nevzdávajte to, veď Boh často koná cez naše nedokonalé snaženia. Pre vaše deti môže byť spoločný čas s vami a s Bohom niečo, čo ich ponesie celý život.

Foto: pexels.com

Najčítanejšie+

  • Za 3 dni
  • Týždeň
  • Mesiac

Téma+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00