Radíme si: Ako zmeniť svoje návyky a  zmysluplne tráviť čas?

Archívny text z magazínu

Po pätnástich rokoch v manželstve som si uvedomila, že mám problém s plánovaním a prioritami. Chcela by som napríklad chodiť behávať, viac čítať… jednoducho robiť aj niečo, čo ma napĺňa. Zväčša si však na konci každého dňa uvedomím, že opäť mi popri práci, deťoch a domácnosti na to nezvýšil čas. Niekedy sa pristihnem aj pri tom, že niektoré dni by ten čas aj bol, ale premárnila som ho pozeraním seriálov alebo prezeraním internetu… Vedeli by ste mi poradiť, ako sa to dá zmeniť? Ako zistiť a venovať sa počas dňa/týždňa/roka tomu, čo je naozaj dôležité? Ako selektovať informácie/príležitosti/názory v dnešnom rýchlom svete?

Marcela, pätnásť rokov v manželstve

…

Rada by som vedela, akú si zvolíš cestu z toho von, pretože aj ja sama mám niekedy problém, ako nemať hlavu ako balón z toľkého naháňania sa v živote.

Pomáha mi písať si do notesa – všetko to, čo ste spomenuli: informácie, stretnutia, príležitosti, cvičenie, všetko, čo si vyžaduje domácnosť… Existujú aj rodinné kalendáre pre každého člena zvlášť.

A niekedy je dobré premárniť deň iba tak. Nevidím na tom nič zlé. Práca a povinnosti počkajú.

Majka z Popradu, 35 rokov

…

Mne pomáha volať si každé ráno na pomoc Pannu Máriu, anjela strážneho a svätých. Priznať si svoju slabosť, že sama to nedokážem, ale chcem a snažím sa, no potrebujem  pomoc zhora. „… lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (porov. Jn 15, 5).

Bernadeta z Nemecka, 33 rokov

…

Možno chceš, aby všetko v domácnosti bolo podľa teba a dokonalé, a preto všetko robíš sama. Možno máš takýto vzor zo svojej pôvodnej rodiny, kde sa to od ženy vyžadovalo. Pravdepodobne máš pocit, že keď to neurobíš ty, tak to nebude dosť dobré. Tým pestuješ v sebe pocit nenahraditeľnosti a pocit užitočnosti. A teda sa od toho odvíja aj tvoja sebahodnota.

Tu je dôležité nájsť s pomocou Božou koreň problému. Podľa môjho názoru to môže byť komplex menejcennosti .Ďalej je potrebné riešiť uzdravenie zranenia, ktoré tento komplex spustilo. Popritom skús viac činností delegovať na iných členov rodiny, aj keď to nebude spravené podľa teba a dokonale. Dohodnite sa s manželom na pevne stanovenom čase v týždni, ktorý bude len pre teba a budete ho dodržiavať.

Lucia z Prešova, 39 rokov

…

Skús si to, čo chceš robiť, zaradiť do programu dňa zo začiatku, teda nenechávať si to na večer. Tiež mám problém s tým, že niekedy som na internete viac, ako by som chcela. A potom mi nezostáva čas na modlitbu. Preto sa snažím najskôr pomodliť, až potom si pozrieť internet v mobile. A to sa snažím dodržiavať vždy, lebo internet ma rýchlo pohltí. Mám aj nastavený časovač, ktorý ma upozorní, koľko času som už online.

Televíziu nepozerám, pretože dobre viem, že by som sa na to „namotala“. Púšťam si len online film, ktorý chcem. Čo sa týka aktivít, mohlo by pomôcť naplánovať si napríklad plávanie na jeden deň v týždni – povedzme každú stredu o 17. hod. A keď chceš viac čítať, daj si knihy tak, aby si ich mala na očiach, teda k posteli, do obývačky, do kuchyne – a už ťa to viac osloví, ako keď je kniha len v poličke, v knižnici.

Zuzana z Považskej Bystrice, 30 rokov

Mám podobný problém, ale trochu naopak. Viem si nájsť čas na deti, ako-tak navariť, ísť si zacvičiť, ale neviem sa nijako donútiť k upratovaniu. Vidím, že často je to už potrebné, no pomohlo by mi, keby mi niekto vedel aspoň na pol dňa pomôcť s deťmi a ja by som mala čas na upratovanie. No na druhej strane, ak mám trochu voľného času, tiež ho trávim na internete alebo pozeraním seriálu.

Zrejme je to o prioritách a o tom, že človek sa musí veľa ráz premôcť, aj keď sa mu do toho prosto nechce, keď chce niečo navyše.

Mirka z Popradu, 30 rokov

…

Neviem, koľko máš detí a koľko majú rokov, ale určite by som do domácich prác zapojila aj deti, aj manžela. Mám štyri deti, plný úväzok a žijeme v zahraničí, kde nemáme žiadnych príbuzných, ktorí by pomohli. Tiež som mávala pocit vyhorenia.

V prvom rade sa musíš cítiť dobre ty, ak chceš energiu rozdávať. Takže ak chceš chodiť behať, choď! Odporúčam hneď ráno. Budeš prekvapená, ako ti to dobije baterky. A už s tým dobrým pocitom, že si urobila niečo pre seba, máš pred sebou ešte celý deň.

Televízor ani nezapínaj, najskôr urob doma základné veci – práčka, sušička, umývačka, jedlo pre rodinu. V niektoré dni budeš viac unavená, ale to je v poriadku. Uvar špagety, ľahni si a relaxuj. Žena nepotrebuje veľa a znova „frčí“.

Držím vám palce!

Marianna z Nemecka, 41 rokov

ODPOVEĎ ODBORNÍKOV:

Zuzana Petruľáková, kresťanský kouč a spokojná mamina

Milá Margita,

otázky, ktoré si kladiete, trápia mnohé z nás. Prvý krok k zmene ste urobili už tým, že hľadáte riešenie. Gratulujem! Vo svojej otázke ste však otvorili viacero oblastí – plánovanie, určovanie priorít, prácu s návykmi a tiež, ako sa zorientovať v informáciách dnešného sveta.

Jednoduchá rada na tieto komplexné oblasti neexistuje. Ako koučka verím, že väčšinu odpovedí máte ukrytých v sebe. Skúste sa na chvíľu zastaviť, stíšiť sa a zamyslieť sa nad nasledujúcimi otázkami. Myšlienky, ktoré vám k téme napadnú, je dobré si aj zapísať – ľahšie sa v nich zorientujete, môžete sa k nim neskôr vrátiť.

Po čom túžite? Čo je za tým, že po tom túžite? Čím je to pre vás také dôležité? Ako bude vyzerať váš svet o rok-dva, ak svoje túžby necháte ísť dostratena? A ako by mohol vyzerať váš život, keby sa vám podarilo posunúť aspoň v jednej drobnosti? Ktorá by to bola? Čo je ten prvý minikrôčik, ktorým začnete?

Proces zmeny je náročný – vyžaduje si motiváciu, odhodlanie, vytrvalosť, ochotu vstať zasa znova… ale tiež potrebné informácie, plán, ideálne aj sprievodcu na ceste. Vzdelávajte sa v oblasti, ktorá vás zaujíma a v ktorej ste sa rozhodli spraviť prvý krok. Nadobudnuté vedomosti vám pomôžu zostaviť si plán a začať sa pomaly hýbať vpred. Veľmi vám odporúčam nájsť si niekoho, kto vás bude procesom zmeny sprevádzať. Kamarátku, kouča, mentora, online kurz, niekoho, kto v tom bude s vami a bude vám oporou.

Na záver trošku teórie o návykoch od Jamesa Cleara z knihy Atómové návyky: Náš mozog hľadá cestu najmenšieho odporu, snaží sa všetko zjednodušiť. Kde sa to dá, vytvára návyky, ktoré vedú naše správanie úplne automaticky a bez rozmýšľania. Autor hovorí, že keď sa chceme zbaviť nežiaduceho správania, nie je ľahké skoncovať s ním, oveľa užitočnejšie je vytvoriť si nový návyk.

Prvým krokom je uvedomiť si svoje správanie – kedy ma vedie autopilot? Slúžia mi tieto návyky dobre, alebo by bolo užitočnejšie zmeniť ich? Druhým krokom je vytvoriť si plán – pomenovať si, čo chcem, kedy to spravím, kde a čo k tomu potrebujem.

Milá Margita, prajem vám veľa odhodlania na ceste k vašim túžbam.

…

Andrej Kmotorka, manažér, mladý podnikateľ a dobrovoľník v treťom sektore, ktorý sa venuje online marketingu a tvorbe kampaní

Niekedy sa stane, že počas svojho života upriamujeme pozornosť na potreby všetkých ostatných, a zanedbávame pritom potreby vlastné. V niektorých obdobiach života to je správne – avšak v niektorých je potrebné si uvedomiť, že spokojná mamina sa rovná spokojná rodina.

Mnoho ľudí sa pri podobnej otázke cíti previnilo a povie, že má problém s disciplínou a pevnou vôľou. Avšak myslieť si, že vďaka pevnej vôli sa nám podarí dosiahnuť výsledky, po akých túžime, je naivné a nereálne. Pevná vôľa totiž z dlhodobého hľadiska nefunguje. Čo však funguje, je vytváranie si malých návykov a zmena prostredia.

Teória postupnej zmeny zavádzaním malých návykov podľa Jamesa Cleara hovorí o tom, že problémom nie sme my. Problémom je náš systém, ktorý absentuje, alebo nie je dobre nastavený. Totiž zlé návyky sa neustále opakujú nie preto, že sa nechceme zmeniť, alebo máme nedostatok disciplíny, ale preto, že sme si na zmenu vytvorili zlý systém.

Náš mozog si vytvára návyky, aby šetril energiou a uľahčoval nám denné rozhodovanie. On však nerozlišuje, ktoré návyky sú pre nás dobré a ktoré zlé. Všíma si iba to, či dostaneme za určité konanie odmenu. Ak áno, toto správanie si zapamätá. A práve preto je ľahké upadnúť do zlozvykov.

Aby sme si dokázali vytvoriť nový návyk, musíme uplatniť niekoľko vecí – návyk musí byť: očividný, musí mať spúšťač, musí byť atraktívny, musí byť ľahký a musí byť uspokojivý.

Začnime veľmi jednoducho na príklade z otázky. Chcem začať behávať. Ak mám vo všeobecnosti k behu odpor a viac by ma bavil iný šport, preferoval by som iný. Ak ma však beh láka a neviem si iba nájsť čas, skúsme uplatniť teóriu malého návyku: Skonkretizujme návyk, aby bol reálny a veľmi presne definovaný: Čo? Kedy? Kde? Spúšťač návyku? S akým existujúcim návykom ho spojím? Nehovorme – chcem začať behať, ale: Keď prídem domov v utorok a vo štvrtok, vyzujem si topánky z práce, hneď sa prezlečiem do športového a pôjdem dvadsať minút behať na ihrisko vedľa domu (športové oblečenie mám nachystané vopred a bežecké topánky viditeľne vyložené).

Urobím verejný záväzok tak, že o ňom poviem svojmu manželovi. Urobím si jednoduchú tabuľku, kde si budem značiť, ako sa mi návyk darí napĺňať. Ak bude nepriaznivé počasie, budem cvičiť dvadsať minút doma. Nikdy neporuším návyk dvakrát za sebou.

Na začiatok by to mohlo stačiť. Ak vás téma zaujala, odporúčam knihu, ktorú napísal

James Clear – Atómové návyky. Má potenciál zmeniť vám život.

Foto: pexels.com