Radíme si: Je „treba“ dávať desiatky zo svojho platu Bohu?
Archívny text z magazínu
Chcela by som sa opýtať na váš názor a rady ohľadom spravovania financií. Niekde som čítala, že kresťania by mali zo svojich príjmov odvádzať desiatok. Čo to presne znamená, prosím, a komu konkrétne by sme mali prispievať? A je to naozaj povinnosť? Úprimne, zdá sa mi to trochu priveľa. Sme mladomanželia s jedným príjmom (ja ešte študujem), z ktorého sa snažíme niečo si našetriť. Okrem toho, že si chceme založiť rodinu, o rok-dva by sme si chceli kúpiť byt, na ktorý budeme beztak potrebovať nemalú hypotéku.
Alžbeta z Martina
…
Čo budeš siať, to budeš žať. Snažila som sa dávať desiatky už počas vysokej školy. A vidím, že Boh sa o mňa nadprirodzene stará.
Minulý týždeň ma niekto okradol o sto eur. V priebehu týždňa mi dvaja ľudia poslali 50 eur bez toho, aby som niekoho prosila o pomoc. Lebo Pán Boh sa o nás stará!
Zároveň si uvedomujem, že peniaze, ktoré mám, nie sú moje. Boh mi ich dáva a ja ich len spravujem.
Aďka (26), Bratislava
…
Čo sa týka Katolíckej cirkvi, tak dávanie desiatkov bolo Cirkvou zrušené s tým, že to patrí len tým, ktorí sú pod Starým zákonom. Pokiaľ vám niekto povie, že musíte dávať desiatky, pretože je to v Biblii, tak vás pekne vodí za nos – zrejme neúmyselne. Každopádne, dávanie desiatkov nie je zakázané. Je povinnosťou kresťana dávať aspoň niečo.
Ján (31), Litovel, Olomoucký kraj
…
Kresťan má povinnosť podporovať cirkevné ustanovizne. Nie je určené, akým spôsobom. Ak Alžbete nevychádza podpora finančne, môže sa modliť na nejaký úmysel alebo byť nápomocná vo farnosti. Pán Boh to prijme možno ešte radšej.
Martina (43), Prievidza
…
Mňa Ježiš mocne požehnáva skrze dôveru, s akou dávam desiatok. Môj príjem je aktuálne desaťkrát vyšší, ako keď som s desiatkami začínala.
S manželom máme tri hypotéky – jednu na náš byt, dve ako pomoc našim rodičom. Nedávno som menila prácu, kde mi Ježiš požehnal zvýšenie platu o 400 eur. Taký dobrý je Pán.
Ak však desiatok nechcete dávať, je to vaša osobná vec a vaše rozhodnutie, nemusíte sa kvôli tomu cítiť pred druhými zle.
Simona (34), Bratislava
…
Božia matematika je iná ako naša. Čím viac dáme, tým viac dostaneme. Odkedy veselo a štedro dávam desiatok, reálne sme „zbohatli“ – lepšia pracovná ponuka, dobra kúpa bytu, atď. Pán dáva prisľúbenie, že ak odovzdáme desiatok, naplní naše sýpky tak, že budú pretekať. Je to tak. Ale tomu musí človek uveriť, že Pán nám chce dať mieru vrchovatú, natrasenú.
Jana (37), Bratislava
…
Keby sa odvádzal len desiatok, to by bolo fajn. Pozri si výplatnú pásku. Nie desiatok, ale päť desiatkov už odvádzaš.
Michal (34), Žilina
…
Kto z mála dáva, veľa dáva. Dať desiatok z príjmu je dosť veľa, ale nejde práve o to uskromniť sa? Každopádne, pomáhať sa nemusí len peňažne.
Lota (32), Žilina
…
Ak mi Pán požehnal prácu, mám veľké šťastie. Sú krajiny, kde môj chatrný príspevok pomôže zachrániť život, vyštudovať, vykopať studňu, zariadiť školu, postaviť kostol. Alebo možno dať na chod kostola či diecézy, poslať na charitu, adoptovať si na diaľku dieťa alebo bohoslovca z chudobných krajín. Alebo kúpiť základné potraviny biednym vo svojom okolí, prispieť na lieky alebo podporovať siroty, vdovy, dôchodcov.
Evka (54), Žilina
…
Nie je to povinné! Odkladajte si desiatok na svoju hypotéku. Odkladajte pre svoju rodinu.
Jozef (39), Prešov
…
Nám poradili dávať tam, odkiaľ duchovne čerpáme – u nás sú to dva kostoly, ktoré navštevujeme, kresťanské rádio a televízia, tiež rôzne inštitúcie, ktoré sa venujú núdznym, podľa potreby aj rehole.
Veronika
Alžbeta, podľa mňa si potrebuješ ujasniť tieto otázky: Berieš si nejakú službu od Cirkvi či spoločenstva? Nezaslúžia si za to odmenu? Spoliehaš sa viac na svoje peniaze alebo na Pána Boha? Veríš, že Pán Boh ti vie dať viac (možno vo forme rôznych požehnaní), ako si schopná sama za tie peniaze kúpiť? Len si predstav, že Pán Boh dopustí stratu zamestnania tvojho muža, alebo chorobu, atď. Vieš si tieto veci „kúpiť“ z toho, čo ušetríš na tom, že neplatíš desiatok?
Štefan (40), Bratislava
Chudobná vdova mala najprv pripraviť jedlo prorokovi – cestujúcemu, a až potom sebe a svojmu synovi. A potom múky z hrnca neubúdalo a oleja tiež bolo nadostač.
Daniela (68), Bobrovec
Boh nás povoláva do zodpovedného správcovstva. Povoláva nás byť štedrými tam, kde iným štedrosť chýba. Zároveň nás povoláva k dôvere, že sa o nás postará a dá nám presne toľko, koľko potrebujeme.
Na druhej strane, šetrenie a odkladanie do budúcna je prejavom zodpovednosti, no pri tomto šetrení si treba stále snažiť zachovať si vnútornú slobodu od „majetkov“ a vždy pozerať okolo seba, a tiež pýtať sa nebeského Otca. Ak to nejde finančne, možno prispieť aj časom, dobrými nápadmi a pod.
Marek (33)
ODPOVEĎ ODBORNÍKOV:
Peter Halušťok, zakladateľ a koordinátor občianskeho združenia Biblia a financie
Hospodárenie s peniazmi je duchovná disciplína a nie len mechanické narábanie s číslami. Spôsob, ako s nimi hospodárime v praxi ukazuje, aké miesto má Boh v našom živote. Všetko, čo máme, ale i čo je okolo nás na celej zemi, patrí Bohu, a to vrátane našich peňazí.
Ustanovenie desiatkov je známe už z čias Starého zákona. Pochádza od samotného Stvoriteľa a jeho cieľom je aj prejav úcty k nášmu Bohu. Ak z toho, čo zarobíme, platíme dane vláde tejto krajiny, aby sme mohli aj čerpať výhody života v nej, tak by sme nemali mať problém platiť niečo ako príspevok pre existenciu Božieho kráľovstva v našich životoch.
Dávanie však nemá byť ako platenie daní – len z donútenia –, ale radostné. Dôležitý pri dávaní je teda aj postoj nášho srdca a dôvod dávania. V Starom zákone, aj keď sa spomína desiatok, platili Izraeliti viacero ďalších poplatkov a darov kňazom pri rôznych iných sviatkoch alebo životných udalostiach, takže celkovo to bolo aj viac ako 10 %.
Myslím si, že by sme nemali definovať nejaké číslo ako jediné správne. Každý má dať podľa svojich možností. V Novom zákone Ježiš pochválil chudobnú vdovu, ktorá dala všetko, čo mala. Dávanie je okrem iného aj liekom na lakomstvo, sebeckosť, závisť, lákanie bohatstva.
Mnohí hovoria, že peniaze na dávanie nemajú. Pravdou je, že ich majú, ale minú ich na niečo iné, často aj na svoje potreby, ktoré nie sú vždy až tak životne dôležité. Poznám mnoho rodín, kde pre vyšší životný štandard neostali peniaze na dávanie. Domnievali sa, že keď budú mať viac peňazí, potom začnú dávať. Nakoniec ani potom nedávali, nakoľko peniaze dokázali vždy minúť na niečo iné, väčšinou na seba. Takto vlastne ukázali Bohu, že na neho im žiadne peniaze neostávajú. Prečo by mal Boh takejto rodine žehnať, keď ich míňanie je výsostne na ich fyzické potreby a nie duchovné?
Pri pohľade na hospodárenie s peniazmi by sme mali mať na zreteli hlavne pohľad večnosti. Na tejto zemi sme dočasne a po ukončení tejto púte si odtiaľto nezoberieme vôbec nič. Jediný spôsob, ako nájsť poklad v nebi, je dávať ho tam počas tohto života. Som presvedčený, že ako kresťania by sme mali dávať, mať štedré srdce. To, koľko dávať, je záležitosť medzi vami a Bohom, ale myslím, že 10 % je minimálne percento, kde by sme mali začať.
Komu dávať a koľko – to je otázka, za ktorú sa treba hlavne modliť. Avšak, ako je z Písma zrejmé, máme dávať Cirkvi, ktorá buduje Božie kráľovstvo, ale aj pomáha núdznym doma i v zahraničných misiách.
…
Michal a Lucia Szaboví, manželia, rodičia šiestich detí, Michal je bývalý narkoman, dnes živnostník, Lucia je 11 rokov na rodičovskej dovolenke
Pôvod desiatku siaha do Starého zákona. Židia potrebovali zákony a pravidlá. Novozákonný Ježiš k nám chce hovoriť osobne na základe vzájomného vzťahu. Otázka znie, či sa v tom chcem nechať viesť slobodne alebo potrebujem zákony, aby som neodbočil z cesty. Jedno nevyvracia druhé, oboje buduje súcit a lásku voči druhým a odbúrava naše lipnutie na mamone.
My sme si vybrali slobodu a veríme, že Duch Svätý je v tom s nami. Niekedy ľudia, ktorí nedokážu zaplatiť jeden mesiac desiatok, sú tým zviazaní a neslobodní. Ja však verím, že nebeský Otec nie je hypotéka, ktorú keď mesačne nezaplatíme, vezme nám byt, dom, auto.
Na vlastné oči sme videli, ako sa Boh o nás na základe bezhraničnej viery stará, a bolo to také príťažlivé, že sme to chceli žiť aj my. Iste, bol tam aj strach, či to naozaj funguje. No mňa veľmi podporuje, že sme v tom s Michalom slobodní a jednotní. Niekedy on cíti, aby sme niekoho požehnali, niekedy ja, a rešpektujeme sumu, ktorú nás Boh pozýva dať.
Raz sme chceli obdarovať istú rodinu – na účte sme mali 70 eur, povedala som, že im dáme všetko. Keď Michal peniaze posielal, spútal ma strach a povedala som, nech pošle len 40 eur, aby sme mali z čoho žiť. On povedal: „Pošleme všetko a hotovo.“ Na účte nebolo nič, a tak sme ho neriešili. Keď sme tam o pár dní uvideli 1000 eur, rozplakali sme sa. Je nádherné, ako Boh otvára srdcia, aby sme si žehnali navzájom, hoc ani nepoznáme situáciu tých druhých. O to viac nás to dojme a sme šťastní, že môžeme byť súčasťou Božieho plánu. Je to za hranicami nášho chápania, ale o to viac vidíme, ako sa prehlbuje naša viera.
Máme krstné deti, ktoré sú bezdomovcami v Košiciach. Raz na Vianoce sme ich išli navštíviť s nákupom potravín. Netušila som, v akých podmienkach žijú, že jedlo si nemajú kde dať, lebo im to zožerú potkany. Nemali sme vtedy na to, aby sme im kúpili chladničku. Celú noc som kričala na Boha, že my máme Vianoce v plnosti a ony žijú v plesnivej chajde. Ráno nám zavolal známy, či nevieme o niekom, komu by pomohla staršia chladnička; manželke kúpil ako darček novú… Chápete? Otec sa stará o všetky svoje deti. Prečo by sa nepostaral aj o vás?!
Majte otvorené srdcia a pýtajte sa Ducha Svätého. Boh je Otec a vidí úmysly našich sŕdc. Ja som študovala s dieťaťom, študentskou pôžičkou, sociálnym štipendiom, Michal mal základnú školu, nestálu prácu a zlú minulosť. Teraz máme plný dom detí.
Povzbudzujeme vás, že všetko, čo dáte do nebeského kráľovstva, bude pre vás požehnaním.
Foto: pexels.com