Radíme si: Túžime po spoločenstve: Ako na to?

Archívny text z magazínu

Pozdravujem, chcel by som sa poradiť ohľadom založenia spoločenstva. S manželkou a malými deťmi sme sa pred časom presťahovali, a tým sme zmenili aj farnosť, do ktorej patríme. Túžime patriť do nejakého užšieho spoločenstva, žiadne stretko pre rodiny však v tejto farnosti nefunguje. Poznáme tu niekoľko rodín v podobnej životnej situácii, s niektorými sme sa o založení stretka už aj rozprávali. Vieme, že by sme chceli zmysluplne spoločne tráviť čas, nevieme však celkom, čím ho naplniť a ako to celé zorganizovať. Aká modlitba, aké témy, aké aktivity? Vopred ďakujem za rady.

Marek z Oravy

…

Ja odporúčam Alfa kurz. Je to perfektný spôsob na rozbehnutie malej skupiny či stretka.

Gabika, 43, Severná

…

V podobnej situácii sme boli aj my s manželom pred niekoľkými rokmi, keď sme sa presťahovali do malého mesta na západe Slovenska. Veľmi dobre viem, ako sa Marek s manželkou cítia. Vtedy nám pomohol kňaz z farnosti. Začali sme oslovovať rôzne rodinky z kostola a spočiatku sme organizovali výlety, opekačky, jednoduché návštevy s deťmi, kde sme sa mohli viac spoznať. Po určitom čase sme sa začali pravidelne stretávať bez detí (kto nemal kde nechať deti, vzal ich na stretko) raz za dva týždne v podvečerných hodinách, kde sme sa spolu modlili chvály, Lectio divina alebo sme sa pomodlili posvätný ruženec. Po modlitbe sme sa buď zdieľali o tom, kto čo žije, alebo sme sa spolu rozprávali o nejakej aktuálnej téme. Celé stretko trvalo približne dve hodiny. Potom bolo agapé s jednoduchým pohostením. Ak nemohli prísť obaja manželia, prišiel aspoň jeden z nich. Snažili sme sa, aby sme stretko mali pravidelne každé dva týždne. Niekedy si niekto z nás pripravil nejakú krátku katechézu, inokedy sme spoločne čítali Katechizmus Katolíckej cirkvi po jednotlivých častiach a reflektovali sme to do života. Raz sme sa stretli bez detí, inokedy aj s deťmi – vtedy sme si dali detské chvály. Niekedy sme mali stretko zvlášť žienky a zvlášť muži. To sme si išli niekde sadnúť na dobrú kávu a koláčik a bolo to veľmi osviežujúce pre budovanie našich vzťahov. Tiež sme si plánovali spoločné púte alebo sme pomohli vo farnosti pripraviť nejakú svätú omšu a po nej sme pripravili jednoduché agapé, kde sme pozývali aj iných ľudí. Postupne sme sa takto rozrástli a vzniklo druhé stretko, ktoré sa stretávalo v inom čase. Ale všetci spolu sme sa stretávali na spoločných akciách buď vo farnosti, alebo zvlášť. Je dobré osloviť kňaza vo farnosti a pozvať ho na stretko, aby videl a počúval, ako žijete. Cieľom bolo a je byť blízko pri Bohu, budovať vzťahy na ceste k Bohu a spolu sa modliť.

Janka, 45, Fintice

…

Ahoj, Marek, napíšem ti, ako prebiehajú naše stretká. Na začiatok stačia aj tri manželské páry, ideál je päť-šesť, ktoré sa stretávajú pravidelne raz za dva týždne či raz za mesiac. Naše stretká sú bez detí (okrem malých dojčených detí, ktoré to bez matky ešte nezvládnu). Zvyčajne sa striedame po rodinách, hosťujúca rodina väčšinou pripraví aj občerstvenie. Stretko začíname modlitbou – prečítame si evanjelium z nasledujúcej nedele (niekedy, ak k téme sedí lepšie iné evanjelium, tak pracujeme s iným), rozjímame o ňom, ak sa niekto chce podeliť so svojimi myšlienkami, je to veľmi vítané, no nie povinné. Potom nasleduje téma, tá môže byť úplne akákoľvek, niečo, čo napríklad väčšina z vás prežíva. Zvyčajne si po istom období striedame témy z rodinného alebo manželského života s témami viac duchovnými, často je námetom na témy kniha – akákoľvek hodnotná kniha, ktorá niekoho zaujala a chcel by sa o tom podeliť s ostatnými  (napríklad Nicky a Silla Lee Kniha o manželstve /Kniha a rodičovstve, Výstup na horu manželstva od Eliasa Vellu, prípadne životopis svätých manželov a od nich sa inšpirovať; z duchovných kníh mi napadá napríklad Cesta blahoslavenstiev od Michala Zamkovského a mnoho iných). Po téme nasleduje zdieľanie, zdieľa sa každý sám za seba, ako sa mu darilo v konkrétnych oblastiach života. My sa zdieľame o manželskom živote, rodinnom živote, pracovnom živote a duchovnom živote, navzájom si tak radíme a povzbudzujeme sa. Veľmi odporúčam stretávať sa aj mimo stretka, celé rodiny aj s deťmi, tráviť čas spoločne na výlete, sánkovačke, opekačke… lebo často sa stáva, že keď sa stretneme iba raz za mesiac, niekedy aj dva týždne sú veľa, tak zdieľanie trvá príliš dlho. Na konci stretka je krátka modlitba. Niekedy po stretku ostaneme ešte pol hodinky len tak sa porozprávať, kto môže, kto sa ponáhľa, ide domov. Stretko nám trvá zvyčajne dve-tri hodiny, podľa potreby. Niekedy sa vyskytne niečo, napríklad ak niekto rieši nejaký vážnejší problém a potrebuje poradiť, vtedy to môže trvať aj dlhšie. Verím, že moja odpoveď bola užitočná a povzbudí vás začať. Pán Boh tieto diela spoločenstiev požehnáva a povedie vás správnym smerom.

Ivana, 30, Prešov

ODPOVEĎ ODBORNÍKOV:

Mgr. Martina Šipošová, metodička pre farskú katechézu na DKÚ Bratislavskej arcidiecézy, 20 rokov aktívna v komunite pezinských rodín

Marek, oceňujem vašu túžbu založiť si malé spoločenstvo. Človek bytostne nesie v sebe Boží obraz spoločenstva.

Na začiatku by možno bolo užitočné ujasniť si medzi členmi vášho spoločenstva, čo je malé spoločenstvo. Spoločenstvo je viac ako partia. Je to úzka skupina ľudí, ktorí majú túžbu duchovne aj ľudsky rásť. Učia sa vzájomne sa prijímať a milovať. Niektorí si myslia, že v spoločenstve musia byť členovia veľmi dobrí priatelia. To nie je podmienka.

Znakom malého spoločenstva je to, že sa stretáva pravidelne a žije z Božieho slova. Nie je uzavreté a aktívne sa zúčastňuje života miestnej cirkvi, aby budovalo Božie kráľovstvo. Intervaly stretávania sa sú vhodné také, ktoré umožňujú duchovný rast – teda jedno až dvojtýždňové. Odporúčam tráviť spoločný čas aj mimo stretka. Vzťahy pomáha rozvíjať aj vzájomné načúvanie, oceňovanie, pripomínanie si dátumov menín, narodenín.

Každé stretnutie by malo mať modlitbu na úvod. Ideálna je modlitba chvál – chvála Bohu za to, kým je. Táto modlitba dokáže naladiť sa na Pánovu prítomnosť. Po nej Božie slovo s katechézou, prípadne nejaká iná téma podľa zloženia a stavu členov spoločenstva, ktorej súčasťou má byť aj Božie slovo. Nasleduje zdieľanie: „Čo mi Boh hovorí v tejto téme? Čo konkrétne sa dotklo môjho srdca?“ Potom sa odporúčajú konkrétne príhovorné modlitby a modlitby za uzdravenia.

Počas stretka je užitočné dodržať určité zásady – nekomentovať zdieľanie, nevynášať to, čo bolo povedané. Členovia sedia do kruhu, ak je k dispozícii stôl, je na ňom (nie jedlo) kríž, svieca, Sväté písmo. Skúsenosti hovoria, že vhodná časová dotácia je deväťdesiat minút.

Spoločenstvo by malo mať animátora či vedúceho. Jeho úlohou je dbať o dodržiavanie časového rámca stretka, komunikácia s členmi stretka a s farárom a farnosťou. Môže byť veľkým prínosom, keď má spoločenstvo svoju víziu, ktorá – v ideálnom stave – nech je v kontinuite s víziou farnosti.

Prajem vám srdcia neustále vnímavé na hlas Ducha Svätého, ktorý vás bude viesť do blízkosti Ježiša, a milosť stávať sa pre iných jeho príjemnou vôňou.

…

Ján a Lucia Mrázkovci, manželia a rodičia, členovia stretka u saleziánov na Miletičovej v Bratislave

S manželom bývame v Bratislave a aktívne sa zapájame do života v saleziánskom stredisku na Miletičovej. Po svadbe v roku 2016 sme boli v rovnakej situácii ako vy, Marek. Chceli sme patriť do spoločenstva, mať okolo seba manželské páry, s ktorými by sme sa navzájom podržali, trávili voľné chvíle, modlili sa… Miletička je živá saleziánska farnosť, fungujú v nej rodinné stretká, avšak v čase našej svadby bolo potrebné už nové spoločenstvo, keďže ostatné boli naplnené. Tak sme sa rozhodli osloviť manželské páry zo snúbeneckej prípravy v stredisku a páry, o ktorých sme vedeli, že hľadajú spoločenstvo. Založili sme nové manželské stretko. Hlavne pri rozbehu, ale aj teraz, počas siedmich rokov stretávania, máme zaručenú pomoc kňaza, ktorý sa nám venuje. Naše stretko prešlo zmenami, formovalo sa. Nielen čo sa týka členov, ale aj tém, času stretávania a podobne. Na začiatku sme sa venovali manželským témam, postupne, ako sa rodiny rozrástli, pre nás boli aktuálne výchovné témy. V tomto roku vnímame dôležitosť prehĺbenia našich duchovných životov aj prostredníctvom študovania a zdieľania sa o pápežovej encyklike Amoris laetitia. Ako dôležité vnímame hodnotenie a zdieľanie sa za určitý čas, kde spoločne vyhodnocujeme, kam sa môžeme posunúť, čo zanechať a čo zmeniť. Čo vnímame ako najpodstatnejšie, aby bol spoločný čas ponorený v modlitbe. Aby to nebolo stretávanie sa pri plnom stole, ale aby to bol čas naplnený Bohom. Každoročne chodíme aj na duchovné cvičenia spojené s rodinnou dovolenkou, kde načerpáme duchovnú silu, ale zároveň tento čas prehlbuje vzťahy, a tak rastieme spolu ako spoločenstvo. Cítime, že stretko nám veľmi pomáha. Sú chvíle, keď by sme najradšej ostali doma, ako šli na stretko a zdieľali sa o našich životoch, duchovnom putovaní. Avšak spoločenstvo, ktoré sme za ten čas spoločne vybudovali, vnímame ako vzácnu hodnotu našich životov. A na takejto hodnote treba pracovať. Nielen jeden pár, ale všetky dokopy. Aby sme si napĺňali nielen naše potreby, ale aj potreby spoločenstva vo farnosti ako takého.

Marek, na začiatku sa založenie takéhoto spoločenstva môže zdať ako veľmi demotivujúce, určite prídu úskalia, ako účasť na stretnutiach, kríza vzťahov… ale veľmi dôležité je vytrvať. Ak to je naozaj správny projekt pre vás ako manželské pary, tak ho pretavte do úmyslu modlitby a konkrétneho stretka. Myslíme si, že v čase individualizmu, korony, keď sme sa jeden druhému odcudzili, je forma spoločenstva, ktoré sa zdieľa a hľadá cestu spásy spoločne, krásna myšlienka. Najmä keď ju pociťujete ako túžbu nielen ty s manželkou, ale aj iné pary. Držíme ti palce.

Foto: archív respondentov, pexels.com