TOP

recenzia: Karen Kingsbury: Dotyk anjelských krídel

Je niekto, kto nad tebou bdie. Možno ho nevnímaš stále, no do tvojho života sa z času na čas vkradnú chvíle, kedy zbadáš, že to, čo sa deje, nie je náhoda. A možno sa práve teraz nachádzaš v situácii, keď potrebuješ zázrak. A ja ti hovorím, že to čo potrebuješ, bude ti dané.

Karen Kingsbury tentoraz prichádza s vyvrcholením série s označením Anjelská misia. Po knihe s rovnomenným názvom, ku ktorému autorka pridala druhý diel Šťastie na dosah, sa nám dostáva do rúk: Dotyk anjelských krídel.

Známe postavy z predchádzajúcich dielov ako Mary Catherine, Lexy, Sany, Tyler, Marcus, či obyvatelia duchovného sveta – anjeli, ako Jag a Ember, predkladajú pred oči čitateľa dynamický príbeh.

Tentoraz je situácia vážna. Anjeli zasahujú v poslednej chvíli. Ich misia sa dotýka najmä Mary Catherine, no nie iba jej.

Mary vie, že trpí vážnym ochorením srdca. Odloží však liečbu a rozhodne sa, že si splní svoj posledný sen: odíde na misie do Afriky. Hoci miluje Marcusa, snaží sa odmietať jeho priazeň. Veď, ako sama navonok prezentuje – nie je stvorená pre manželstvo. Jej diagnóza je „zárukou,“ že nikdy nebude mať deti. A okrem toho, vo väčšine prípadov sa pacienti s jej ochorením nedožijú transplantácie srdca.

Marcus však o ňu neprestáva bojovať. Keď sa dozvie, že jej zdravotný stav sa zhoršil, okamžite nasadne do lietadla a za pomoci Ember a iných anjelov privádza Mary Catherine späť.

Na stránkach knihy sa stretnete aj s Lexy, dievčinou, ktorá sa zamilovala do vodcu gangu. Vo chvíli, keď sa jej milovaný dozvedá, že čaká dieťa, zbije ju a posiela na potrat. Lexy je vystrašená a začne hľadať Mary Catherine. No nenachádza ju. Namiesto nej sa stretá so Sami. Nevie, čo má robiť, ale na úlohu matky nie je vôbec pripravená.

Zato na boj o ľudský život sú anjeli pripravení. Ich misia je jasná: nedovoliť Zlému, aby dokončil svoje dielo.

Podarí sa im to? Ako do ich života zasiahne ľudská vôľa? Naučia sa ľudia počúvať Boží hlas, alebo to bude pre nich stále akási neznáma? A ďalej, dokážu pozemšťania vytušiť, že do ich života vstupujú anjeli?

Ak chcete naplno pochopiť posolstvo tejto knihy, spokojne siahnite aj po dvoch predchádzajúcich dieloch Anjelskej misie.

Určite sa to oplatí.

A buďte si istí, že aj vy začnete udalosti každého dňa vnímať inak. Tak, ako ich pre vás pripravil Boh. Daroval nám sprievodcov a daroval nám ich z lásky.

 

Úryvok:

Zdalo sa, že Ember má slzy na krajíčku. Vrátila sa na stoličku a uprene sa pozrela na Mary Catherine: „Chceš žiť?“ „Samozrejme.“ Oči sa jej znovu zaliali slzami, niekoľkokrát zakašľala. „Preto som tu. Keby som sem neprišla teraz, ďalšia príležitosť by sa mi už nemusela naskytnúť.“ Ember neodpovedala hneď. „Chápem. Naozaj.“ Jej pohľad však prezrádzal, že ešte nie je pripravená vzdať to. „Ale ak sa vrátiš domov a pôjdeš na operáciu, budeš sa sem môcť kedykoľvek vrátiť.“ To bola, samozrejme, pravda. „Asi nie som ten typ, čo žije život ako divák.“ S  námahou sa zhlboka nadýchla. „Povedala som si, že ak už mám iba pol roka života, chcem ho stráviť tu, na mieste, o ktorom som vždy snívala, nie sedieť doma a zomrieť bez toho, aby som…“ znovu sa pozrela na deti, „zažila toto.“ „Rozumiem,“ prikývla Ember, chytila Mary Catherine za ruku a nežne jej ju stisla. „Ale určite sa tomu lekárovi znovu ozvi. Neuzatváraj to ešte, prosím. Možno mu napadne iný, nový spôsob, ako ti pomôcť. Budem sa za to modliť.“ „Dobre.“ Vstali a zamierili do jedálne. Mary Catherine sa cítila veľmi vyčerpaná. „Ďakujem, Ember, že ti na mne záleží.“ „Ako ti môžem pomôcť, aby sa ti ľahšie dýchalo?“ „Modli sa,“ usmiala sa. „Len Boh ma udržiava pri živote.“ Na obed mali kura s  ryžou a  Mary Catherine zjedla viac ako zvyčajne, čo iba dokazovalo, že otvorený rozhovor s  Ember jej prospel – aspoň už nemala taký stiahnutý žalúdok. Po obede strávila pol hodiny v chatke, kde odpočívala a rozprávala sa s Bohom. Áno, až doteraz ju udržiaval pri živote a bude ju udržiavať dovtedy, dokedy sám bude chcieť. Cítila, že na zemi už dlho nepobudne. Napriek tomu prežívala pokoj, spokojnosť a istotu, ktoré nepoznali hraníc. Jej viera nezávisela od okolností alebo choroby, ba ani od toho, či ešte niekedy uvidí Marcusa. Jej viera bola ukotvená v Kristovi. Tak prečo stále kľučkovala a  nepovedala priateľom pravdu o  svojom zdravotnom stave? Odpoveď poznala. Nechcela, aby ju tí, ktorých najviac miluje, odhovárali od cesty do Afriky. Priložila si dlaň na hruď a vnímala tlkot svojho srdca. Zdalo sa jej, že je silné, ale vedela, že to tak nie je. Pred niekoľkými rokmi cvičila s osobným trénerom v posilňovni. Keď mala robiť tlaky na lavičke, na začiatku zdvihla činku desaťkrát bez veľkej námahy. Potom jej tréner pridal na obe strany závažia, a keď sa činku pokúsila zdvihnúť, klesla jej na hruď. Začala sa dusiť a lapať po vzduchu, pričom vydávala príšerné zvuky, až kým k  nej tréner nepriskočil a nepomohol jej. Bol to desivý zážitok. Takto sa v poslednom čase cítila neustále. Sipenie a tlak na hrudi ju sprevádzali každý deň. Napriek tomu nepodliehala strachu. Načiahla sa po Biblii a nalistovala prvú kapitolu Listu Filipanom. Pavlov list veriacim vo Filipách jej v ostatnom čase prinášal veľkú útechu. Apoštol ho napísal vo väzení, kde mu hrozila smrť. A  navzdory tomu nemal strach, pretože ho napĺňal rovnaký pokoj, aký zažívala aj Mary Catherine. Očami vyhľadala dvadsiaty prvý verš. Pavlove slová sa jej dotýkali hlboko v duši. „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.“ Presne tak to vnímala aj ona. Áno, ak jej srdce v blízkom čase vypovie službu, bude sa jej cnieť po Sami a Tylerovi a po všetkých tých úžasných chvíľach prežitých s Marcusom. Tu žije život s Kristom oveľa jednoduchším, čistejším spôsobom. Slúži mu, spolieha sa naňho a hovorí o ňom deťom. Deťom, ktoré ju potrebujú. A ak zomrie? Správne, bude to zisk. Nijak ináč to byť nemôže.

(Kingsbury, K.: s.: 136-137)

 

O AUTOROVI

Karen Kingsbury sa narodila 8. januára 1963 vo Virginii. Je vydatá. V súčasnosti sa venuje písaniu kresťanskej prózy.

 

Knihu si môžete zakúpiť v internetovom knihkupectve Kumran.sk tu. 



Komentáre