TOP

Recenzia_Aleš Opatrný: Ako potešiť spovedníka?

Radi sa spovedáte? Táto útla knižočka vám pomôže zamilovať si väčšmi sviatosť zmierenia.

Na osemdesiatich stranách v neveľkom slovníčkovom rozmere síce nie sú dlhé traktáty o tejto sviatosti, ale nájdete tu všetko podstatné, aby sa vám spovedalo lepšie a ľahšie.

Aleš Opatrný definuje sviatosť zmierenia ako „stretnutie dvoch hriešnikov, ktorí sú odkázaní na jednu veľkú Božiu moc“. Neraz dôvtipným spôsobom, ktorý je mu vlastný, odhaľuje pravdy našej viery. Neponúka pritom žiadne omáčky ani klišé.

Kratučké, často jednostranové kapitoly napríklad odpovedajú aj na jednoduché otázky, ktoré sme si možno neraz kládli: Môžeme si hriechy „odpracovať“, alebo si máme nechať odpustenie darovať? Naozaj musím o svojich hriechoch hovoriť s druhým človekom? Má zmysel spovedať sa, keď aj tak budem znova hrešiť? Ako často sa spovedať?

Dáva dôraz na to, že ide naozaj o stretnutie a nie akýsi rituál; že táto sviatosť nie je len akousi vstupenkou na prijímanie Eucharistie, ale je sama stretnutím. Pozýva nás, aby sme cez sviatosť zmierenia objavili srdce Boha Otca. Poukazuje aj na súvislosť medzi krstom a sviatosťou zmierenia. Svojimi slovami sa prihovára všetkým kajúcnikom – aj tým úzkostlivým, zraneným, trpiacim duševnými chorobami.

V ďalšej časti vysvetľuje konkrétne časti sviatosti pokánia, vychádzajúc z Katechizmu Katolíckej cirkvi. Ozrejmuje zmysel spytovania svedomia a ponúka netradičné spovedné zrkadlá, ktoré nám v tom môžu pomôcť – napríklad o živote z viery, o vzťahoch, podľa manželského sľubu, pre motoristov, pre vážne chorých…

Táto knižka určite poteší všetky vekové kategórie – od mladých cez dospelých až po starých ľudí. Každý si v nej nájde to svoje a môže sa k nej vrátiť.

A chcete vedieť, ako potešíte spovedníka? Napríklad tým, že „si pri spovedi dovolíte luxus bezvýhradnej úprimnosti“. Alebo tým, že… no to už si prečítajte v knižke Ako potešiť spovedníka? sami. 🙂

 

Ukážka z knihy

Sviatosť zmierenia je v podstate stretnutie. Je to stretnutie osôb, ktoré si sú i nie sú podobné. Kajúcnik a spovedník – to sú dvaja hriešnici, u ktorých právom predpokladáme, že sa konfrontujú so svojimi hriechmi, hlásia sa k nim a veria v Božie odpustenie. Rozdiel je v tom, že keby – nedajbože – spovedník neveril v odpustenie, bude kajúcnikovi aj tak odpustené, zato keby kajúcnik neveril v odpustenie, vznášal by sa nad jeho odpustením otáznik. Prečo? Pretože sviatosť zmierenia alebo svätá spoveď je skutočne sviatosť. To znamená, ako hovorieval náš nezabudnuteľný docent katechetiky Stanislav Novák, že je to „rande, na ktoré Boh s absolútnou istotou príde“. Takže činnosť nebeského Otca je celkom istá, zatiaľ čo prijatie či privlastnenie si tejto činnosti záleží na nás.

(Opatrný, 2020, s. 9)

 

AUTOR

Aleš Opatrný (* 1944), kňaz Pražskej arcidiecézy a zakladateľ Pastoračného strediska pri PA, je známy aj na Slovensku ako vyhľadávaný prednášajúci a exercitátor. Ako vynikajúci a triezvy znalec človeka aj v tejto knižke upriamuje pozornosť čitateľa na to, čo je v sviatosti zmierenia podstatné. Búra falošné prístupy k spovedi, prináša nové spovedné zrkadlá a usiluje sa poukázať na to, že spoveď má byť predovšetkým stretnutím s odpúšťajúcim a uzdravujúcim Bohom.

 

Knihu si môžete zakúpiť v internetovom knihkupectve Kumran.sk tu



Komentáre