TOP

Recenzia_Christine Caine: Nečakané

Z času na čas nás postretne niečo, na čo nečakáme. Niekedy nám to prinesie radosť a úspech, inokedy bolesť a strach. Ako sa k tomu môžeme postaviť? A čo s tým môžeme urobiť? Na každú otázku existuje odpoveď, len na daktoré si musíme počkať.

Priznám sa, že niektoré veci si neviem vysvetliť ani niekoľko rokov po tom, čo sa stali. Neustále sa k nim vraciam a pýtam sa: „Prečo sa udiali práve v mojom živote? Prečo musia trpieť moji susedia či nevinné deti, ktoré poznám? Prečo odo mňa odišli ľudia, o ktorých som bola presvedčená, že im môžem dôverovať?“

Hovorím o tom s Bohom a snažím sa od neho dostať odpoveď. Listujem v Biblii a radím sa s duchovnými vodcami, no nie je mi to nič platné. Všade okolo ostáva iba ticho. Občas ma ovládne panika a moje myšlienky sa zmenia na zúfalý boj o prežitie. „Žeby ma Boh nemal rád? Veď má na to právo, som taká a onaká. Svoje hriechy mám stále pred očami. Mali byť tie udalosti pre mňa trestom?“

Nie, nie nemali. Boh netrestá. A ak nám dáva do života niečo náročné, robí to len pre naše dobro. Chce nás posunúť z nášho „pelechu“ a vyviesť na veľkú lúku plnú kvetov. Prihovára sa nám cez bolesť, choroby, neprijatie, sklamanie. Cez všetko, čo by sme radšej obišli. Vovádza nás priamo do boja s nedokonalosťami a neprekáža mu, ak sa pošmykneme a zašpiníme. Vždy má poruke zúrodňujúci dážď milosrdenstva a odpustenia. Je s nami, keď padáme, ale aj keď víťazíme.

A práve o svojich pádoch a víťazstvách (a nielen o svojich) hovorí Christine Caine v knihe Nečakané. Svojimi príbehmi a konkrétnymi radami nás presviedča, že otázka „prečo?“ nie je najšťastnejšia. Pozýva nás, aby sme ju preformulovali. Napríklad takto: „Bože, čo odo mňa žiadaš?“

Píše o tom, ako sama odhodila strach a prijala všetko, čo sa dialo okolo nej. O požehnaní, ktoré jej priniesli ľudia, s ktorými nič nechcela mať, pretože ju zväzoval strach. Jej kniha nie je teológiou, ale praktickou príručkou, ako vykročiť na cestu s Ježišom, a to za každých okolností. Je plná ľudskosti a motivácie, príbehov zo Svätého písma, pretavených do všedných dní.

Prihovára sa ľuďom, ktorí sú nedokonalí, a volá ich na cestu k svätosti, k dobrodružstvu, ktoré nemôže zariadiť nik, iba Boh.

Ak potrebuješ „dobiť baterky“, nanovo objaviť svoju vieru či vyliezť z pocitu menejcennosti, spokojne ju vezmi a čítaj. Nájdeš v nej niečo nečakané. A objavíš toho, ktorý čaká práve na teba. Jeho meno je Ježiš.

 

UKÁŽKA

Ako som tam stála a snažila sa pochopiť, čo mi lekárka vysvetľuje, pomyslela som na Nicka a dievčatá a žalúdok sa mi stiahol. Čo to bude pre nás znamenať? Je nádor izolovaný? Rozšíril sa? Vedela som, že nebudem žiť naveky – nie tu na zemi –, ale toto bolo také… nečakané.

Ak sa však nad tým zamyslíme, každý deň prináša plno nečakaných udalostí, s ktorými sme nepočítali. Ráno si vytvárame zoznamy úloh a predpokladáme, že deň pôjde podľa našich plánov. Ale nedeje sa tak, pretože ich narušia okolnosti, ktoré vstúpia do našich životov a otvoria dvere nepredvídaným situáciám. Niektoré z nich sú triviálne a neškodné, ako keď v reštaurácii náhodou stretnete starého známeho. Iné sú zásadné a nepríjemné, ako keď vám zrušia alebo presmerujú let. Ďalšie spôsobia radosť, ako keď vás priateľ nečakane požiada o ruku alebo vám šéf zvýši plat. A iné nám zlomia srdce, ako keď sa dozvieme o smrti blízkeho priateľa alebo nevere manželského partnera. A niektoré sú vyložene šokujúce, ako keď vám lekárka oznámi: „Chris, máte rakovinu.“

Ale nech nás tieto nepredvídané udalosti akokoľvek zaskočia, nezabúdajme, že Boha nikdy nezaskočia. On vedel, že tento deň nastane, a čakal v ňom na mňa. Strach sa ma pokúsil zmocniť, ako to robieva vždy, keď dostanem zlú správu, ale vedela som, že mu nesmiem dovoliť, aby ma ochromil.

Nedokázala som však prestať myslieť na Nicka a dievčatá. Nechcela som, aby moje dcéry museli so mnou absolvovať to, čím som si prešla so svojím otcom. A nechcela som, aby vyrastali bez matky. A čo všetky tie sny, ktoré sme s Nickom snívali? Čo naša služba a tím?

Vedela som, že nesmiem svojej mysli popustiť uzdu. Keby som totiž dala takýmto myšlienkam voľný priechod, čoskoro by ma stiahli ku dnu. Vedela som, že musím veriť – kvôli nám všetkým. Ako už neraz v minulosti som sa ocitla na križovatke: Vyberiem si strach, alebo vieru?

(Caine, 2019, s. 26 – 27)

 

CHRISTINE CAINE (* 1966)

Austrálčanka s gréckymi koreňmi, aktivistka, spisovateľka a vyhľadávaná rečníčka. S manželom Nickom vedie organizáciu A21 Campaign, ktorá bojuje proti obchodovaniu s ľuďmi. Okrem toho založila aj službu Propel Women, ktorej cieľom je rozvíjať potenciál žien. S manželom a dvomi dcérami žije na juhu Kalifornie.

 

Knihu si môžete zakúpiť v internetovom knihkupectve Kumran.sk tu



Komentáre