TOP

Recenzia_Margaréta Mária Bazovská: Šťastná, zdravá, svätá chcela by som byť

Bez servítky. Tak píše autorka Margaréta Mária Bazovská, mama troch detí. Kniha plná príbehov, cez ktoré vás autorka vtiahne priamo do diania ich milej rodiny. Rodiny, kde humor vyhráva nad slzami a kde každý smútok, nešťastie a bôľ premáha Božia prítomnosť.

Pravdupovediac, neviem sa rozhodnúť, ako napísať recenziu na túto knihu a aký názor na ňu čitateľom ponúknuť. Keď na ňu pozerám okom kritika, dalo by sa jej kadečo vytknúť. Kniha by si zaslúžila viacero úprav od šikovného editora a tiež korektora. Pri niektorých autorkiných opisoch, ktoré sa mi nezdali vhodné, som si povedala: „Tak toto vydať… hm… odvážne!“ A napriek tomu ma niečo na knihe skutočne bavilo.

Autorka píše celkom jednoducho a zároveň úprimne, tak ako veci cíti a ako ich prežíva. Na nič sa nehrá, nesnaží sa o žiadne filozofické príbehy, do knihy vkladá seba samú – takú, aká skutočne je, čím dáva čitateľovi ten najväčší dar, pretože dať seba samého, to je naozaj dar. Neobyčajné príbehy všedných i slávnostných dní prekypujú radosťou zo života. Pri ich čítaní som si neraz uvedomila, že – na rozdiel od Bazovskej – mne sa nie vždy darí brať všetko s takým nadhľadom, no občas mi jej pohľad na život pripadal taký trochu naivný či detinský. Či to tak je, posúďte sami.

Oceňujem však, že z knihy dýcha autorkina úprimná viera v Boha a láska k jej blížnym. Tieto dva kľúčové prvky sú citeľné v každom jej príbehu – či už je o tom, ako jej synček spadol zo schodov, alebo o tom, ako sa im pokazil kočík, pri opise jej pôrodu alebo toho, ako si jej manžel sadol na mokrú stoličku a ona sa na tom nedokázala prestať smiať.

 

UKÁŽKA

S radosťou sme pánovi doktorovi hovorili, že otras mozgu určite nemá, keďže je veselý a pri plnej sile. Pri zašívaní hlavičky sme ho držali traja! My so sestričkou telo a Maximilián hlavu. Krik bol veľký. Videla som pred sebou trpiaceho Michaela, ktorému krv zase začala tiecť po hlavičke. Videla som aj rovnako trpiaceho Maximiliána, ktorý s výrazom bolesti držal hlávku svojho syna, ktorého nestihol zachytiť, keď padal, a prizeral sa, ako padá a nemôže mu pomôcť. Ten obraz ho bude ešte dlho mátať. Zašívanie sa skončilo, mohli sme ísť domov. Zajtra máme ísť na vyberanie štichov. Michaelko je veselý. Vlastne sa mu nič až také hrozné nestalo. A my sme tak veľmi vďační Pánu Bohu, že ešte vo večnosti budeme osobitne ďakovať za pomoc a ochranu v tejto chvíli. Stalo sa to na sviatok svätého Jozefa. Áno, Maximilián nestihol Michaela zachytiť, ale bol tam Niekto iný, kto to stihol, zmiernil ten dopad a uchránil nás od toho najhoršieho, aj od toho horšieho… veď toľko sa mu toho mohlo stať! A keď som tak videla, ako moji muži trpia, jeden malý, druhý veľký, uvedomila som si, ako veľmi trpel Boh Otec, keď trpel Boh Syn. Ich utrpenia boli zjednotené, tak ako je zjednotená Svätá Trojica skrze Lásku – Ducha Svätého. A nevieme si ani len prestaviť, a už vôbec nie doceniť, že Boh Stvoriteľ trpel za svoje stvorenie a trpí dodnes, lebo naše hriechy… lebo naša neláska… lebo náš nevďak…

(Bazovská, 2020, s. 93 – 94)

 

MARGARÉTA MÁRIA BAZOVSKÁ

Šťastná manželka a mama troch detí, s láskou ku knihám, príbehom, no najmä k ľuďom a Bohu. Hovorí, že všetky jej profesionálne túžby sa naplnili v povolaní manželky a matky, dokonca sa jej vďaka tejto knihe splnil aj sen byť spisovateľkou.

 

Knihu si môžete zakúpiť v internetovom knihkupectve Kumran.sk tu. 

 



Komentáre