TOP

Recenzia_Max Lucado: Si výnimočný

Vedia vaše deti o tom, že sú vzácne, aj keď možno nie sú najmúdrejšie či najšikovnejšie spomedzi rovesníkov? V každom prípade im to treba občas pripomínať – alebo podsunúť túto knižku.

Iba zopár strán textu, ale hlboký obsah. Len zdanlivo jednoduchá rozprávočka, ale s významnou myšlienkou. Takto sa to podarilo známemu autorovi. Tentoraz si zobral na mušku nezvyčajný žáner a možno aj adresátov. Deti. Bol však jeho zámer natoľko prvoplánový?

Hrdinami sú drevené postavičky, teda drevenáčikovia, ktorí bývajú v nejakom mestečku. Vyrezáva ich rezbár Eli, ktorý má svoju dielňu blízko tohto mesta. Všetci majú trochu zvláštnu náplň práce – dávajú si navzájom neustále a všade akési nálepky. Buď hviezdy, alebo čierne bodky. Kto má talent alebo je pekný, má hviezdu. Lenže ten, kto až taký šikovný nie je, dostane od druhých čiernu bodku. Ten druhý prípad je Gašpar. Dostáva pravidelne od iných čierne bodky. Zbaviť sa toho mu postupne pomôže až rezbár.

Čo vám to pripomína? Áno, dielo je zaujímavým prirovnaním či personifikáciou a postavy si vieme pekne domyslieť. Práve preto si rozprávku s obľubou prečítajú aj dospelí. Nájdu v nej aj symboly, ktoré ich môžu konfrontovať vo vlastnom živote. Či nie sme neraz tí, ktorí si dávajú lajky a iné reakcie? Či nekomentujeme a neposudzujeme neraz podľa povrchných meradiel? Alebo dokonca očakávame, koľko ľudí nás pekne ohodnotí, a máme „depky“ zo zlých či nijakých reakcií.

Tu je potom aj príležitosť na rodinné čítanie a možno aj spoločné uvažovanie o príbehu. Knižka je tak veľmi vhodným prostriedkom na vysvetlenie základných princípov Božej lásky, sebaprijatia či prijatia blížnych. Zároveň ju veľmi vhodne podporujú a dopĺňajú originálne ilustrácie Sergia Martineza, mexického ilustrátora.

 

UKÁŽKA

Gašpar vyšiel úzkym chodníkom na kopec a vstúpil do veľkej dielne. Pri pohľade na to, aké tam bolo všetko veľké, sa mu drevené oči rozšírili. Stolička bola taká vysoká ako on. Musel sa postaviť na špičky, aby dovidel navrch pracovného stola. Kladivo bolo rovnako veľké ako jeho ruka. Gašpar sťažka prehltol. „Tu nezostanem!“ A otočil sa pripravený odísť.

Vtom začul svoje meno.

„Gašpar?“ začul hlboký a silný hlas.

Zastavil sa.

„Gašpar! Rád ťa vidím. Poď sem, nech sa na teba pozriem.“

Gašpar sa pomaly otočil a pozrel sa na veľkého bradatého rezbára.

„Vy poznáte moje meno?“ opýtal sa.

„Samozrejme, veď som ťa vytvoril.“

Eli sa k nemu sklonil, zdvihol ho a posadil na stôl.

„Hmm,“ ozval sa zamyslene a hľadel pri tom na čierne bodky. „Tuším si dostal zlé hodnotenia.“

„Nechcel som. Naozaj som sa veľmi snažil.“

„Milé dieťa, predo mnou sa nemusíš obhajovať. Nezáleží mi na tom, čo hovoria ostatní drevenáčikovia.“

(Lucado, 2019, s. 23 – 25)

 

MAX LUCADO

Americký autor a rečník. Píše a káže v Oak Hills Church v texaskom San Antoniu. Je milujúcim manželom a otcom troch dcér.

 

Knihu si môžete zakúpiť v internetovom knihkupectve Kumran.sk tu

 

Lucado, Max. Si výnimočný. Porta libri, Bratislava 2019. 32 s. ISBN 978-80-8156-153-5.



Komentáre