TOP

Recenzia_Sofia Cavalletti: Náboženský potenciál dieťaťa vo veku 3 – 6 rokov

Ste veriaci rodič, máte dieťa vo veku tri až šesť rokov, ktoré túžite vychovať vo viere? Máte navyše nadšenie pre princípy Montessori pedagogiky? Potom je táto kniha pre vás ako stvorená.

Kus teórie, ale i konkrétne tipy a rady – to všetko nájdete v knihe Náboženský potenciál dieťaťa vo veku 3 – 6 rokov. Kniha, ktorá mnohým otvorí oči a pomôže uvedomiť si, aké nádherné stvorenie im Boh v osobe dieťaťa zveril a aké dôležité je vedieť s ním pracovať a rozvíjať jeho skrytý potenciál.

Autorka Sofia Cavalletti, talianska biblistka, si pri práci s deťmi všimla, že transcendentný svet im vôbec nie je vzdialený, ba práve naopak. Žasla nad tým, aké tajomné je puto medzi Bohom a dieťaťom. Spolu s Giannou Gobbiovou, spolupracovníčkou Márie Montessoriovej, po viac ako tridsaťročnom pozorovaní vytvorili koncept nazvaný Katechézy Dobrého pastiera. Už ste o ňom počuli? A viete o tom, že od roku 2015 máme aj na Slovensku átriá s týmto programom? Máte problém sa do takéhoto átria dostať? Nevadí, princípy katechéz sa dajú uplatniť aj vo vašom spoločenstve či rodine.

Každý človek na svet prichádza s hladom po niečom „viac“. Pre nás, veriacich, je týmto „viac“ Boh. Už u detí možno pozorovať hlad po Bohu, ktorý ak podporíme, deti svoju túžbu po Bohu vedia vyjadriť prekvapivo hlbokou sústredenosťou a im vlastnou radosťou. Naučme sa spolu s deťmi žasnúť a dobrou formáciou ich učme vypovedať a sláviť ich vzťah s Bohom.

 

UKÁŽKA

„Žasnutie je vlastné dieťaťu, básnikovi, umelcovi a tiež starému človeku, ktorý zistil, ako žiť a hľadieť na svet, ktorý ho obklopuje, a kontemplovať ho tak, že mu skutočnosť odhaľuje stále širšie obzory. Môžeme povedať, že pre dieťa a starého človeka je všetko nové, pretože obaja dokázali preniknúť do rozličných úrovní skutočnosti.

Najdôležitejšie je, aby sa táto emocionálna schopnosť v dieťati neudusila. Hovorí sa, že jednou z negatívnych vlastností moderného vzdelávania je, že sa ‚stále viac vytráca pocit žasnutia‘ a ‚už nás nič neprekvapí‘.

Čo môže robiť dospelý, aby sa táto najdôležitejšia črta nestratila?

Predovšetkým, čo nemá robiť? Nemáme dávať priveľa vecí, nemáme ponúkať priveľa podnetov. Nemáme príliš často alebo príliš rýchlo meniť predmet záujmu dieťaťa, lebo v tomto prípade by sa dieťa s úmyselnou ľahostajnosťou bránilo takémuto únavnému kinu. Ak dieťa nemá čas sa na nič sústrediť, všetko preň ostane rovnaké a stratí akýkoľvek záujem o veci. Taliansky románopisec Pavese poznamenal: ‚Vieme, že najistejším a najrýchlejším spôsobom, ako žasnúť, je odvážne upierať zrak na ten istý predmet. V jednom momente sa nám náhle – akoby zázrakom – zazdá, akoby sme ho nikdy predtým nevideli.‘   

(Cavalletti, 2019, s. 140 – 141)

 

SOFIA CAVALLETTI

Medzinárodne známa talianska biblistka, členka komisie, ktorá pripravila Smernice pre omše za účasti detí. Pri príprave skupinky detí na prvé sväté prijímanie u nej nastal zlom bola fascinovaná z toho, ako živo a zúčastnene deti počúvajú slová Svätého písma a s akou ľahkosťou sa pohybujú v transcendentnom svete. Spolu s Giannou Gobbiovou po viac ako tridsaťročnom pozorovaní náboženských potrieb detí vytvorili koncept nazvaný Katechézy Dobrého pastiera, ktorý je rozšírený po celom svete.

 

Knihu si môžete zakúpiť v internetovom knihkupectve Kumran.sk tu

 



Komentáre