Reportáž zo židovskej Chanuky: Sviatok, ktorý nám pripomína, že Boh koná zázraky

Všetci dobre vieme, aj keď si to nie vždy uvedomujeme, že Ježiš sa narodil do židovskej rodiny a sám bol židom. Rok čo rok teda slávil židovské sviatky, o ktorých dnes vieme len málo. Koncom decembra som mala česť zúčastniť sa obradov jedného z nich, Chanuky, a dozvedieť sa viac. Svoje dvere mi srdečne otvorila komunita bratislavskej židovskej náboženskej obce. Slávnosti predsedal rabín Miša Kapustin.

V škatuľke vegetariánske sušienky, v srdci očakávanie. Len pár krokov ma delí od účasti na mojej prvej Chanuke. Opatrne stlačím kľučku dverí. V komunitných priestoroch Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí v SR už sedí niekoľko prvých účastníkov slávnosti. Uvedomím si, že vlastne ani neviem, ako by som mala pozdraviť. Namierim si to teda rovno za rabínom: „Dobrý deň. Ďakujem, že som mohla prísť. Kam môžem dať sušienky?“ vysypem zo seba v strese. Vďaka dobrosrdečnému úsmevu rabína Mišu Kapustina zo mňa neistota a rozrušenie hneď opadnú. Privíta ma, akoby sme boli dlhoroční priatelia, a naviguje k stolíku s občerstvením. Ten je už plný rôznych dobrôt. „Tradičným chanukovým jedlom sú šišky a latkes, v preklade zemiakové placky,“ vysvetľuje mi. „Tieto sú kóšer, pripravovali sme ich na obci.“

Kóšer jedlá a nápoje sú také, ktoré spĺňajú zásady kašrut. Kašrut je súbor židovských predpisov pre stravovanie. Popisuje, čo sa môže jesť a čo nie, ktoré potraviny je dovolené navzájom kombinovať a ako ich možno pripravovať.

 

 

CHANUKA SAMECH – ŠŤASTNÚ CHANUKU

Zbiera sa tu stále viac ľudí, čoskoro už nebudú miesta na sedenie. Muži galantne uvoľňujú miesto dámam. Prichádzajúci vždy pozdravia: „Chanuka samech“. Toto slovné spojenie v preklade znamená „Štastnú Chanuku“, teda niečo ako „Veselé Vianoce“.

Krátko po pätnástej hodine rabín oficiálne otvára chanukovú slávnosť. Prednesie niekoľko slov v hebrejčine a ohlási prvý bod programu, šmúzovanie. Dalo by sa povedať agapé. Hostia sa ponúkajú občerstvením a nápojmi, rozľahne sa veselá vrava, panuje príjemná rodinná atmosféra.

Oslovujem rabína Kapustina, či by mi mohol preložiť, čo hovoril pri otvorení slávnosti po hebrejsky. Vysvetľuje mi, že išlo o požehnanie pokrmov a nápojov. So smiechom podotýka, že „požehnanie je rovnaké pre whisky aj vodu“.

 

 

 

SVIATOK ZÁZRAKOV

Asi po dvadsiatich minútach je čas na ďalší bod programu, chanukový príhovor. Rabín stručne predstaví sviatok Chanuka. Je známy tiež ako sviatok svetiel a viaže sa k opätovnému zasväteniu Jeruzalemského chrámu v roku 167 pred n. l.

Vysvetľuje, že židia pod vedením rodiny Makabejcov povstali proti sýrsko-gréckemu panovníkovi Antiochovi-Epifanovi IV. Ten nútil židov klaňať sa gréckym bôžikom, zakázal obrady židovskej viery a zneuctil Jeruzalemský chrám. Napriek veľkej presile Makabejci kráľove vojská porazili a oslobodili spod jeho nadvlády chrám, Jeruzalem aj celú krajinu.

Chrám našli spustošený a zneuctený, a tak ho začali čistiť a pripravovať k pôvodnej službe. Nakoniec chceli zapáliť svietnik s večným svetlom, ale zistili, že všetky fľaše olivového oleja, až na jednu, majú prelomenú rabínsku pečať. To naznačovalo, že boli pravdepodobne použité na pohanské obety a tým pádom nie sú kóšer, nemôžu byť použité na židovskú bohoslužbu.

„Dnes sú sviečky samozrejmosťou, vtedy sa však používal olivový olej a knôt,“ objasňuje rabín. Jedna fľaša olivového oleja vystačila v tom čase na jeden deň svietenia a výroba nového kóšer olivového oleja trvala osem dní. Nedostatok oleja na svietenie večného svetla bol z rituálneho hľadiska problémom.

Stal sa však zázrak. Jediná zachovaná neotvorená fľaša oleja, ktorá mala stačiť len na jeden deň svietenia, vydržala svietiť až osem dní, kedy už bol k dispozícii nový kóšer olivový olej. „Ak by sme to chceli pripodobniť k nejakej súčasnej situácii, je to ako keď máte baterku telefónu s energiou iba na jeden deň a ona vám vydrží vyše týždňa,“ vysvetľuje rabín Kapustin.

„Chanuka je sviatok, ktorý nám pripomína, že Boh má moc konať zázraky. Je to sviatok zázrakov,“ premosťuje rabín od opisu historického základu slávnosti k výkladu náboženského významu sviatku, jeho duchovného obsahu. Upozorňuje, že v zázraky treba veriť, ale nemôžeme sa na ne spoliehať. Treba urobiť všetko, čo je v našich silách, a potom sa môže stať zázrak.

 

 

DEVÄŤRAMENNÝ SVIETNIK A OSEM SVIEC

Po príhovore nasleduje zapaľovanie chanukových sviec. Na pamiatku zázraku, ktorý sa udial pri znovuzasvätení chrámu, sa v židovských domácnostiach a komunitách vždy 25. kisleva začína zapaľovať osem sviec. Večer 25. kisleva prvá a počas ďalších ôsmich dní sa zapaľuje vždy ďalšia. V strede deväťramenného svietnika je svieca, takzvaný šámes alebo sluha, od ktorého sa ostatné sviece odpaľujú.

Na Rybnom námestí v Bratislave sa každoročne koná slávnostné zapaľovanie prvej chanukovej sviece. 25. kislev je deň v židovskom kalendári, ktorý v občianskom kalendári pripadá na rôzne dni. V tomto roku to bol 18. december.

Slávnosti za zúčastňujem 23. decembra, je už šiesty deň Chanuky, zapaľovať sa teda bude šesť sviec, nepočítajúc sviecu šámes. Prítomní zveria slávnostné zapaľovanie chanukových sviec deťom, keďže, ako povedal rabín, ony sú tie z nás, ktoré najviac veria na zázraky.

 

 

ŠIŠKY A LATKES

Po zapálení sviec zhromaždenie spoločne spieva chanukové piesne v originálnom jazyku, hebrejčine. A keďže slnko už pomaly zapadá, rabín vyzve na zapálenie šábesových sviec, čím sa oficiálne končí liturgia Chanuky a začína sa Šabat, deň odpočinku.

Rabín ohlási druhé kolo šmúzovania, ktoré má trvať do štvrtej, kedy začne šabatová bohoslužba. Hostia sa opäť ponúkajú občerstvením, pričom hlavnými pokrmami sú spomínané šišky a latkes. Kladiem si otázku, prečo sa so sviatkom spájajú práve tieto jedlá. Vzápätí dostávam odpoveď: Sú to jedlá pripravované na oleji, a Chanuka, sviatok svetiel, je úzko spojený s olejom, ako sa prítomní dozvedeli už skôr.

Ďakujem rabínovi za možnosť prísť a odchádzam plná silných dojmov. Predstavujem si istú svetoznámu židovskú rodinu, Jozefa s manželkou Máriou a synom Ježišom, ako zapaľujú chanukové sviece a ďakujú Bohu za zázraky, ktoré každodenne koná v ich životoch…

 

Titulná snímka: archív rabína Mišu Kapustina

Snímky: archív autorky