Richard Fučko: Podobne ako Adam v raji, aj ja som stretol pomoc mne podobnú

Richard Fučko: Podobne ako Adam v raji, aj ja som stretol pomoc mne podobnú
Gréckokatolícki bohoslovci, skôr ako sa stanú kňazmi, majú tú možnosť nájsť si svoju budúcu manželku. Toto všetko sa však musí stať ešte pred ich kňazskou vysviackou. Richard Fučko (25) je bohoslovec gréckokatolíckeho kňazského seminára bl. Pavla Petra Gojdiča v Prešove a jeho snúbenicou je Natalia Žolnová (20). Ako Pán Boh skrížil ich životné cesty a ako sa pripravujú na svoj spoločný život v kňazskom manželstve? Aj o tom nám porozprávali v nasledujúcom rozhovore.

Richard, aktuálne ste v bohosloveckom seminári v Prešove. Kedy ste v sebe prvýkrát počuli Boží hlas a jeho volanie stať sa kňazom?

Najľahšie by bolo na túto otázku odpovedať tak, že to nie ja som si vybral túto cestu, ale ona si vybrala mňa. No to by bolo nielen klišé, ale aj popretie nejakého môjho rozhodnutia, ktorým som odpovedal na Božie pozvanie na takéto životné, ba až večné dobrodružstvo, keďže kňazstvo je nezmazateľná pečať. Vyrastal som vo veriacej rodine, zúčastňoval som sa na živote Cirkvi, navštevoval som gréckokatolícke stretnutia mládeže, takže stále bola myšlienka na kňazstvo niekde hlboko v mojom srdci. Priznám sa, že keď som bol malý, možno som to občas aj povedal, ale ako dieťa som chcel byť skôr kuchárom alebo hasičom. Táto myšlienka o kňazstve sa začala zhmotňovať a naberať reálne kontúry až počas strednej školy, keď si človek na gymnáziu mal zvoliť svoje ďalšie smerovanie a písať prihlášky na vysokú školu.

 

V rozhodovaní ste mali zrejme úplne jasno, keďže na vysokú školu ste poslali len jednu jedinú prihlášku a to práve na teologickú fakultu…

Áno, rozhodol som sa, že pošlem iba jedinú prihlášku, a to práve na Gréckokatolícku teologickú fakultu do Prešova a zároveň aj do Gréckokatolíckeho kňazského seminára bl. biskupa Pavla Petra Gojdiča. Nepotreboval som na to nejaké zoznamy pre a proti, keďže som v sebe cítil, parafrázujúc sv. Augustína, nespokojné srdce, ktoré chcelo v živote konať dobro. Ako to uskutočniť lepšie, než službou Bohu, ktorý je sám najvyššie Dobro, nie len prostredníctvom služby pri oltári, ale aj službou všetkým ľuďom, stvoreným na Boží obraz? Celé moje doterajšie štúdiá boli poznačené milosťou a pokojom, viem, že práve seminár je to miesto, kam patrím a kde mám byť. Pevne verím, že táto milosť mi zostane aj pri prijímaní dekrétu na rôzne farnosti a do rôznych služieb, do ktorých ma pošle môj eparchiálny biskup.

 

Richard Fučko: Podobne ako Adam v raji, aj ja som stretol pomoc mne podobnú

 

Gréckokatolícki seminaristi, skôr ako sa stanú kňazmi, majú tú možnosť nájsť si svoju budúcu manželku. Toto všetko sa však musí stať ešte pred ich kňazskou vysviackou. Nie je takto na týchto mladých mužov vyvíjaný tlak, že sa im to nepodarí, že to nestihnú?

K tejto otázke sa nemôžem úplne vyjadriť, keďže ja som to stihol v dostatočnom predstihu. Samozrejme, nájsť človeka, ktorý bude ochotný zdieľať celý svoj život s niekým iným, je neľahká úloha, bez ohľadu na to, či ide o seminaristu alebo nie. Dokonca seminarista má aj isté obmedzenia, čo sa týka počtu a dĺžky vychádzok, voľných víkendov a podobne. Ak sa pozriem vôkol seba, vidím mnohé páry, ktoré sa stretli viac-menej akosi zázračne. Za tým všetkým sú určite mnohé modlitby chlapcov za ich budúce manželky, keďže aj ony na seba musia zobrať bremeno kňazského života, jeho krásy, ale aj jeho neistoty. Samozrejme, nájdu sa aj takí, ktorí si počas šiestich rokov štúdia na fakulte a jedného pastoračného ročníka nestihnú nájsť životnú partnerku. V tomto prípade po čase rozlišovania, sprevádzanom mnohými rozhovormi, môžu požiadať vladyku o odklad kňazského svätenia, kým si nenájdu vážnu známosť, prípadne zvážiť vo svojom vnútri cestu celibátneho kňazstva. Avšak nájdu sa bohoslovci, ktorí si do seminára prinesú vzťah už zo strednej školy, ktorý vydrží tých sedem rokov, zocelí sa a na konci štúdií si povedia svoje áno. Takže príkladov a možností je toľko, koľko je seminaristov.

 

Vy ste mali vo svojej voľbe jasno ešte pred vstupom do seminára?

Áno, keď som vstupoval do seminára, mal som v tom absolútne jasno, chcel som byť celibátnym, slobodným kňazom. Samozrejme, treba mať na mysli, že do seminára (väčšinou) vstupujú mladí chalani po maturite, takže aj moje predstavy o kňazstve boli značne infantilné, nanajvýš tínedžerské. Videl som sa skoro všade, či už to boli zahraničné štúdiá, misie s jedným kufrom alebo aj spoločný život v reholi. Práve to je dôvod, pre ktorý by mal seminarista počas prvých troch rokov formácie skúmať najmä svoje kňazské povolanie a prehlbovať ho. No nakoniec som stretol, podobne ako Adam v raji, pomoc mne podobnú, moju snúbenicu Nataliu, s ktorou som sa rozhodol spoločne kráčať v ústrety kňazstvu.

 

Richard Fučko: Podobne ako Adam v raji, aj ja som stretol pomoc mne podobnú

 

Vaše životné cesty sa skrížili naozaj zaujímavým spôsobom, a to aj vďaka sv. Mikulášovi. Ako k tomu došlo?

Prešovský seminár v predvianočnom čase ožíva mikulášskym zápalom. Každoročne tretiaci pripravujú tematický program. Jeden brat sa prezlečie za východného biskupa z Myry a počas niekoľkých dní spolu so sprievodom chodí po meste, po cirkevných školách, sociálnych zariadeniach a rozdáva sladkosti, malé obrázky, ikony a spievajú sa koledy. V neposlednom rade sv. Mikuláš navštevuje aj dievčenský cirkevný internát na Kmeťovom stromoradí v Prešove. Akosi sa mi tam podarilo dostať už aj v druhom ročníku ako pomocná sila. Zároveň tam bola aj Natalia, avšak ešte sme sa nestretli v tom správnom čase. Zmena prišla až o rok neskôr, keď som sa vrátil už ako rozprávač našej scénky, zatiaľ čo Natalia mala na starosti moderovanie dievčenskej časti. Práve tam sme si padli do oka. Následne sa naše cesty opäť prelínali, niekedy náhodne, niekedy už aj schválne, až kým sme si nepovedali, že to spolu skúsime.

 

Natalia, bola to láska na prvý pohľad?

S určitosťou môžem povedať, že nebola. Je síce pravda, že sa mi Richard zapáčil, keď sme sa prvýkrát stretli, no ďalej som túto myšlienku nerozvádzala a ostalo to len pri tom, že je to pekný chlapec. Láska z toho bola až po viac ako roku, na možno stý pohľad.

 

Richard, čím vás Natalia zaujala najviac?

Aj keď sa to na bohoslovca úplne nehodí, prvotný dojem bol čisto povrchný. Zaujal ma najmä jej výzor, vlasy, oči. Postupne, ako som ju ďalej spoznával, tak sa mi zapáčili jej vlastnosti, optimizmus, jej hlas a najmä to, kým je. Obzvlášť ma oslovilo to, že nežije vieru len tak povrchne, ale buduje si skutočný vzťah s Bohom. A taktiež ma zaujalo to, že nemá vo svojom krstnom mene dĺžeň.

 

Richard, ako a kedy randia gréckokatolícki bohoslovci?

Počas týždňa máme podľa seminárneho harmonogramu voľno, čas vychádzky je od druhej do štvrtej poobede. Do toho času musí chlapec rozumne vtesnať nejaký nákup a ak má to šťastie, že má priateľku blízko Prešova, tak aj ich spoločný čas. Keďže veľká časť chlapcov takéto šťastie nemá, záchranou sú najmä víkendy, keď je tých hodín voľna trochu viac, takže človek môže vymyslieť aj nejaký spoločný výlet. Občas sa podarí vybaviť aj nejaké kino alebo divadlo pomimo vychádzkového času, takže je aj čas na kultúru. Čo sa týka nás dvoch, máme to nezaslúžené šťastie, že bývame viac-menej o ulicu ďalej. Natalia študuje na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Takto sa môžeme vídavať až nadpriemerne často, odhliadnuc od dní, keď má Natalia školu aj poobede.

 

Richard Fučko: Podobne ako Adam v raji, aj ja som stretol pomoc mne podobnú

 

ČLOVEK MIENI A PÁN BOH MENÍ

Natalia, predstavovali ste si niekedy, že budete manželkou gréckokatolíckeho kňaza?

Už keď som bola malá, spolužiaci na základnej škole si zo mňa robili srandu, že som nábožná, že chodím na sväté liturgie, že raz určite budem, ako sa tomu u nás hovorí, „popaďa“. Vtedy to však pre mňa bola doslova urážka. Keď som odišla na strednú školu do Prešova, na chvíľu tieto reči prestali. No moja vychovávateľka, rehoľná sestra, mi po čase tiež začala rozprávať niečo v tom zmysle, že si ma vie predstaviť po boku nejakého kňaza, ako jeho ženu. Ja som jej však stále hovorila, že toto sa určite nikdy nestane! Stále mám pred sebou tú scénu, keď mi kamarát len pár mesiacov predtým, ako sme s Rišom spolu začali chodiť, hovoril, že len mám počkať a sama uvidím, že sa dám s nejakým bohoslovcom dokopy. Veľmi som sa vtedy na neho aj na ostatných ľudí, ktorí tam boli, nahnevala. Zatvorila som sa do izby a minimálne na hodinu som z nej nevyšla. Ešte v ten deň sa mi ospravedlňovali, že to s tou srandou prehnali. O pár mesiacov, keď sme sa s Richardom rozhodli, že to spolu skúsime, sme sa na tom všetci už len dobre pobavili. Takže aj v mojom prípade platí to známe: „Človek mieni a Pán Boh mení.“

 

Ako prijala Richarda vaša rodina?

Myslím si, že ho prijali, možno až nad moje očakávania, veľmi dobre. Asi to pre nich nebol až taký šok, pretože z môjho rozprávania vedeli, že mám kamaráta bohoslovca, s ktorým trávim voľný čas. Mamka je obzvlášť šťastná, že budem mať takého dobrého muža, akým je Richard. Takže som vďačná, že ho prijali a majú ho radi takého, aký je.

 

Richard Fučko: Podobne ako Adam v raji, aj ja som stretol pomoc mne podobnú

 

NEBOJ SA, LEBO MOJA SILA SA DOKONALE PREJAVUJE V SLABOSTI

Natalia, budete manželkou gréckokatolíckeho kňaza. Čaká na vás nielen manželský život, ale aj život vo farnosti, o ktorú bude potrebné sa postarať a pomôcť jej kňazovi a svojmu manželovi. Nemáte z toho obavy?

Samozrejme, obavy sú, boli a aj budú. Niekedy mám sama pochybnosti o tom, či to zvládnem, či som na to všetko vhodná a pripravená. Pamätám si na taký moment, keď som raz bola na adorácii a trápila som sa tým, že nie som dosť dobrá na to, aby som sa stala manželkou kňaza. Pýtala som sa Boha, ako môžem ja, hriešna a slabá, byť oporou Rišovi. A Boh mi povedal: „Neboj sa, lebo moja sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ (2 Kor 12, 9) Takže verím, že Boh si vie použiť všetky moje slabosti. Jediné, čo môžem a viem s týmito obavami urobiť, je odovzdať ich Bohu, netrápiť sa nimi a nechať všetko v Božích rukách a On sa už postará.

 

Ste pripravená možno aj na potrebné sťahovanie sa z farností do farností?

Na sťahovanie sa asi nedá nejakým spôsobom pripraviť. Hlavne vtedy, keď to nezáleží odo mňa, ani od Richarda, ale od biskupa, ktorý rozhodne, kde nás chce mať. Ja však verím, že Boh vie, čo je pre nás najlepšie. Nech už pôjdeme kdekoľvek, bude to mať zmysel pre nás, pre ľudí, ale hlavne pre Boha.

 

Richard Fučko: Podobne ako Adam v raji, aj ja som stretol pomoc mne podobnú

 

Vo vašich plánoch sú určite aj deti…

Budeme vďační, keď nám Boh deti požehná. Je to v jeho rukách.

 

Vaša predmanželská príprava bola obohatená o niekoľkodňovú návštevu v jednej gréckokatolíckej kňazskej rodine. Čo všetko ste sa počas týchto dní od nich naučili do vášho budúceho kňazského manželstva?

Richard: Boli sme v rodine otca Petra Labaniča vo farnosti Nový Ruskov, blízko Trebišova. Počas víkendu sme sa zúčastnili aj natáčania relácie RTVS, avšak najviac mi dalo to, čo možno ani nebolo na pláne, keďže ja som bol akoby tieňom duchovného otca a Natalia jeho pani manželky. Takto sme mohli vidieť dynamiku, ako skĺbia rodinný život so životom farnosti, ako hľadajú čas na modlitbu i spoločné debaty. Samozrejme, bol priestor aj na naše otázky, na ktoré odpovedali úprimne a obšírne. Taktiež nám povedali, že máme u nich dvere kedykoľvek otvorené, a to bolo veľmi milé.

Natalia: Richard bol prevažne s otcom Petrom a ja zas s jeho manželkou Kajou. Pre mňa bolo veľkým povzbudením to, ako medzi sebou komunikovali. Všetko čo robili, robili s láskou. Nie len oni dvaja, ale aj ich deti.

 

Tešíte sa už na váš spoločný manželský život?

Richard: Teším sa najmä na to, že budeme mať viac času jeden na druhého, aj na dlhšie spoločné výlety a budeme môcť rozvíjať spoločné záujmy. Tiež sa teším na to, ako sa bude vyvíjať naša spoločná dynamika, ako zvládneme rôzne životné búrky, ktoré skôr či neskôr prídu, možno aj s prvým dekrétom na našu budúcu farnosť.
Natalia: Jasné, že sa tešíme, je to prirodzené. Každý sa teší na život s milovaným človekom.

 

Richard Fučko: Podobne ako Adam v raji, aj ja som stretol pomoc mne podobnú

 

Ako sa už teraz pripravujete na svoj spoločný život po duchovnej stránke?

Obaja sme vyrastali na mládežníckych stretnutiach, sme animátori, takže istý duchovný základ máme spoločný. Základom je nielen spoločná modlitba, ale aj modlitba jeden za druhého. Snažíme sa spoločne čítať Sväté písmo a zdieľať to, čo nás oslovuje. Ja osobne mám veľmi rád večierne, tak ak nám to obom vychádza, do nedeľnej vychádzky sa snažíme často zakomponovať aj tieto večierne. Je to aj taká príprava na kňazské manželstvo, keďže ja miništrujem pri oltári, zatiaľ čo Natalia sa modlí v lavici. Ak Pán Boh dá, raz ich možno budem vo farnosti slúžiť a ona kantorovať.

Rozhovory+

Na čo si dať pozor pred svadbou?

Aktuálne tlačové vydanie

Na čo si dať pozor pred svadbou?

Číslo 7, 1. júla 2022

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00

Obchod+