Rodinný život a služba Bohu si neodporujú, Peter Lipták
Ako sa z nadšeného evanjelizátora bez záväzkov stal manžel a otec dvoch detí?
Evanjelizátorom, presnejšie povedané evanjelistom (čo je jedna z piatich typov charizmatickej služby v Cirkvi, porov. Ef 4,11) som naďalej, pretože je to celoživotné povolanie. A som naďalej nadšený, ale áno, pred 8 rokmi (mal som vtedy 36 r.) som sa šťastne oženil a som v tom stále šťastnejší. Otcom som sa stal pred 3 rokmi.
Kristus zmenil môj život, keď som mal 23 rokov. Prvý týždeň som si, samozrejme, myslel, že musím ísť za kňaza, ale potom som porozumel, že som stvorený pre manželstvo. Dlhý čas sa mi ale vo vzťahoch nedarilo a tak som robil naplno to, že som slúžil Bohu v dôvere, že všetko ostatné dostanem navyše (Mt 6,33). A skutočne, počas služby Božiemu kráľovstvu som sa stretol s Nikou. Bolo to na evanjelizačnom kurze Alfa, kde ma pozvali kázať o Duchu Svätom. Po vyučovaní, ktoré som tam mal, prebiehali modlitby za naplnenie Svätým Duchom. Nika sa postavila do radu na modlitbu ku mne. Keď som sa za ňu modlil, aj ju mocne naplnil Duch Svätý, no stala sa ešte jedna vec. Vo svojom vnútri som veľmi jasným spôsobom vnímal, ako mi Boh hovorí: “Toto bude tvoja manželka a budete mať spolu mocnú službu pre Božie kráľovstvo”. Samozrejme, že som jej to vtedy nepovedal, pretože by to bolo zväzujúce a manipulatívne. Toto sa nerobí, niekomu hovoriť, za koho sa má vydať/oženiť alebo že má ísť do rehole či do kňazstva. O takýchto veciach Boh hovorí priamo do srdca každého človeka osobitne. Preto, keď som sa modlil za Veroniku, modlil som sa len tú druhú časť, ktorú som jej mohol povedať, a to, že si ju Boh mocne použije v službe pre Jeho kráľovstvo, čo ju aj povzbudilo. A zároveň, dôverujúc Bohu, že ak ku mne naozaj On prehovoril, tak to dá podobne poznať aj Veronike alebo jednoducho si ju úplne prirodzene získam. Tak som nezaháľal a chcel som ju začať úplne prirodzene baliť. Malo to ešte pár zádrheľov, ale ako vidíte, podarilo sa :-). S tým poznaním, ktoré som mal o našom vzťahu, som sa jej nakoniec zdieľal až tesne pred zásnubami, keď už bola prirodzene rozhodnutá si ma vziať. Pre ňu to bolo vtedy veľkým povzbudením, pretože sa už od puberty modlila (čo som zase ja nevedel), aby muž, ktorého jej Pán pošle do cesty, mal takéto poznanie, zjavenie. Som Bohu veľmi vďačný za naše manželstvo. Ľúbime sa stále viac, láska totiž nemá “iba vydržať”, ale má rásť, a som vďačný, že to takto skutočne môžeme zažívať.
// Čítajte celý text //