Rozhovor: Ako chrániť deti pred vplyvom zlého?
Keď som sa stretla s otcom Marettom, krátko predtým spovedal ľudí v gréckokatolíckom chráme v Prešove. Privítal ma veľmi milým úsmevom, ktorým prelomil predsudky, že exorcista musí pôsobiť veľmi vážne. 🙂 A aj napriek tomu, že sme sa rozprávali o veľmi vážnych témach, často sme sa pri mnohých veciach obaja úprimne zasmiali. Tak si teda nalejte šálku teplého čaju, pohodlne sa posaďte a začítajte sa do rozhovoru o tom, ako chrániť deti pred vplyvom zlého.
Otec ThDr. ICLic. PaedDr. Jozef Maretta, PhD. (53) je gréckokatolícky kňaz Prešovskej archieparchie. V Cirkvi je známy ako exorcista, momentálne už ako emeritný. Svoju službu vykonával dokopy trinásť rokov. Pracuje tiež na cirkevnom súde a je otcom štyroch detí. Boli sme preto veľmi radi, že si na nás našiel čas, aby nám odovzdal niečo zo svojich skúseností.
Otec Maretta, už od narodenia dieťaťa sa veriaci rodičia snažia viesť svoje deti k Bohu a zároveň ich tým uchrániť od zlého. Avšak mnohé povery už od krstu tomu nepomáhajú. Napríklad také uväzovanie červenej šnúrky na rúčku alebo na kočiar…
Sú tri miesta, o ktorých Božie slovo vraví, aby boli obsadené. A tie tri miesta sú zápästie, srdce a čelo. Tie tri miesta chce obsadiť aj zlý. Červená nitka alebo šnúrka na zápästí má údajne pomôcť dieťaťu, aby mu nebolo ublížené. Naopak, cez tento znak ho otvárame zlému, pretože nedávame nádej Božej láske, ale nádej na „ochranu“ pred zlom, ktorá je v matérii. Nejde len o zápästie, takisto na krk zavesia sebe či dieťaťu amulet a miesto toho, aby robili krížik na čele, dieťa v kočiariku trikrát popľujú, že tfuj tfuj tfuj! (úsmev) To označenie, ohliadnuc od toho, že sliny nemusia byť najzdravšie, zároveň ukazuje na smerovanie inam ako k Božiemu víťazstvu.
Pri krste som veľakrát stretol dieťa, ktoré malo na zápästí uviazaný takýto znak, a keď som sa spýtal, kto to priviazal, vždy sa našiel niekto z tých blízkych. A tak som to rozstrihol a hovorím im: „Spáľte to tu na tejto svieci.“ A ľudia sa pri tom často popálili a zvolali: „Jaj! Jaj!“, chytajúc sa za ucho či fúkajúc si na palce. Hovorím im: „Zažili ste trošku normálneho plameňa. Ale cez to, čo malo to dieťatko zavesené na zápästí, ste ho ponúkali pekelnému plameňu. Ten páli viac.“ Takže niekto to robí, lebo to iný povie, niekto vedome, vraj bude to dieťa ochránené. Čím má byť ochránené? Tým, že ho odovzdáme cez svätý krst ako bábätko do Božej dobroty a lásky!
Niektorí ľudia dávajú aj ruženec do perinky. Ide o niečo podobné?
V perinke som už našiel aj zrkadlo, aj britvu, aby sa dieťa bránilo. (úsmev) Ruženec určite nie je niečo, čo by bolo zlé, veď je to modlitba, ku ktorej nás Bohorodička pozýva mnohokrát a na mnohých miestach na Slovensku. Ale ak by to malo byť len ako nejaký rituál, tak aj tu sa môže stať z posvätnej matérie niečo nesprávne. Ruženec má byť pomôcka na modlitbu, nie niečo, čo má byť niekde uložené a nejakým spôsobom využité. Najlepší ruženec je zodratý a nie uložený v postieľke či v perinke. Ak sa však modlím za to bábätko a túto pomôcku pri modlitbe dávam do jeho prítomnosti, najmä ak je to posvätená vec, sväteniny určite vedia chrániť nás i naše deti.
Stretávame sa aj s tým, že mnohých ľudí zaujíma po narodení dieťaťa jeho znamenie, lebo kvôli nemu bude mať také a také vlastnosti… Veľakrát ide aj o veriacich ľudí. Ako na to reagovať?
Bohužiaľ, uveria klamárom, ktorí nás chcú zaškatuľkovať. Chcú nás podľa nášho narodenia šupnúť do nejakej skupiny. Podľa týchto klamárov by som mal byť panna. Pozrite na tú moju zarastenú tvár, bola by to divná panna. Takúto niekde stretnúť… (úsmev) A takto, bohužiaľ, nás vedia označiť a my prijmeme to klamstvo za svoje.
Zažil som situáciu, keď jedna babička kúpila bábätku pri krstinách krížik a druhá sa pýtala tej prvej: „Svatka, a ty čo si kúpila?“ „No, zlatý krížik.“ „Joj, no, aj ja musím dačo zlaté kúpiť.“ A tak kúpila váhy. A to nie preto, že by to dieťa malo byť v budúcnosti právnikom, ale preto, že nejaký dátum narodenia toho bábätka dal do škatule to znamenie. A tak, bohužiaľ, to bábätko dostalo od chvíle zrodenia pre večný život dva znaky: jeden nádherný, znak Ježišovho víťazstva, krížik; a jeden ako znamenie, ktoré ho dalo do skupiny, ktorej sa teší zlý, teda démon.
Pri uplakaných deťoch často rodičia siahnu po vode s uhlíkmi. Prečo ju dieťaťu nedať?
Dokonca keď to je účinné! (úsmev) Áno, je to znovu oblasť, v ktorej Boh dáva Cirkvi nádhernú pomoc, a to je voda. Nedávno sme práve zažili, či v latinskom, či východnom obrade, svätenie vody. Do vody sa zvoláva Svätý Duch, pomoc, posila. A diabol povie: „Buď ako Boh!“ To povedal našej pra-pra-pra-prababičke Evičke a povie to mnohým mamičkám, starým mamičkám či dobrým susedám. „Buď ako Boh! Ty urob nejakú dobrú vodu!“ Ale nie si poverený ani poverená Cirkvou a zároveň nejde o zvolávanie Svätého Ducha, ale o vodu, ktorá má pomáhať. Takže neodporúčam nikomu, aby robil tento rituál, naopak: ak ide o nejaké problémové chvíle, snažte sa použiť matériu, ktorá dáva Cirkev, teda svätenú vodu, sväteniny, sviatosti.
Keď sa deje niečo zlé pri dieťati alebo v rodine, ľudia to často hodnotia ako nejaké urieknutie, kliatbu… A hneď sa uchyľujú k takýmto nesprávnym prostriedkom. Ako by sme mali správne riešiť tieto situácie ako veriaci ľudia?
Veriaci človek má mať nádej a vnímať to, čo sa deje. Ak je tam niečo disharmonické, hľadať príčinu tej disharmónie. Či je to zdravotná, psychická, povahová a tak ďalej. Takže pozor, najľahšie je povedať: „Dieťa má porobené, ide tu o nejakú negatívnu vec.“ Aj keď tieto veci nevylučujem, lebo počas dlhoročnej praxe exorcistu som sa stretával aj s čiernou mágiou a negatívnymi vecami, ale zovšeobecniť, že za všetkým je diabol, je veľmi nesprávne. Potom tí ľudia nemajú pokoj ani radosť. Teda skúmať, či ide o vec somatickú, alebo démonickú, a nehádzať hneď všetko do démonológie, ale hľadať pravdivosť a aktuálnosť.
S ktorými poverami sa ešte pri malých deťoch najčastejšie stretávate – a sú škodlivé?
Čo sa týka povier, tie sú od malého dieťaťa až po smrť. Ale keďže rozprávame o deťoch, tak som sa stretával s tým, že dieťa dostávalo do svojej perinky tri kaprie šupiny, aby bolo bohaté; to je taká vianočná záležitosť. Na oblečení alebo v prítomnosti dieťaťa mali byť štvorlístky, prípadne nejaká podkova, a niektoré rodinky, naopak, oblečú dieťatku spodnú bielizeň, aby ho vraj chránila pred negatívnosťou okolia.
A nachádzanie a nie hľadanie povier a moci u rôznych služobníkov zla, keď dieťa napríklad nie je podľa predstáv rodičov – napríklad je jemnejšie, útlejšie, a chcú ho mať bacuľaté ako z reklamy na nejakú „presnidávku“. (úsmev) A to dieťatko je jemnučké a útle, lebo Pán Boh ho tak stvoril. Nie je potrebné hneď hľadať nejakých liečiteľov, psychotronikov, aby vraj pomohli tomu, čo sa zdá iné, ako by oni čakali.
Od povier sa posuňme ďalej. Napríklad taká hudba. Ako môžem ako rodič rozlišovať, čo z hudby môžem deťom, respektíve mládeži ponúknuť, aby to neublížilo ich duši?
Od Boha máme daný rytmus, preto je nám hudba blízka. Keď počujeme niečo dobré, už nám možno začne nôžka podskakovať. Prípadne sme pohladení dobrou hudbou, najmä gospelovou. Diabol nie je spokojný a vediac o blízkosti hudby nášmu srdcu do nej rád vstupuje. Napríklad cez texty, ktoré sú nemravné a niektoré priamo oplzlé (mnohí raperi pomaly nemajú pesničku, v ktorej by nebolo oplzlé slovo či veta). Taktiež metal, ktorý v textoch priam vyvyšuje démonizmus, narkomániu či kult smrti. A taktiež agresivita sily hudby negatívne pôsobí nielen na deti, ale aj na mladého či dospelého poslucháča. Dajme si pozor aj na takzvanú relaxačnú hudbu, ktorá je produktom new age a naše deti naladí na falošné duchovné vnímanie.
A čo také animované rozprávky? Ako pri nich rozlišovať?
Prvé dva roky by som žiadnemu dieťaťu vizuálne cez obrazovku nič neponúkal. A možno by som to posunul až do tretieho roku dieťaťa. Vo filmovej produkcii nie je totožný obraz so zvukom. My vidíme obraz a o chvíľočku prichádza zvuk. Zrelý jedinec, najmä dospelý, to tak nepostrehne. A dieťatko niečo vidí, niečo počuje, nie je to v zhode a robí mu to chaos.
Animovaná rozprávka dokáže z klasického deja ponechať jadro a pridá negatívne prvky – čarodejnícke, okultné i deštrukčné. Tak sa zo známej rozprávky stane niečo nebezpečné. Na obrazovke vidíme čarodejnicu so sklenou veštiacou guľou, trpaslíkov, ktorých hádžu do priepasti, alebo otca, ktorý vyreže srnke srdce, ktoré donesie domov… Sme rodičia, rozlišujme, čo dieťa uvidí. Veď vidieť Maťka a Kubka, krtka… sú to nádherné veci. Ale v prvom, druhom roku života, ba ani neskôr nech nie je obrazovka pestúnkou.
Mnohé polemiky sú aj o animovanej mačičke Hello Kitty, ktorá vraj pochádza od zlého…
Zatiaľ oficiálne stanovisko Cirkvi nie je, ale poviem jednu vec. Hľadajme pravdu. Pán Ježiš je cesta, pravda a život. Táto mačička nemá ústa. Sú o tom rôzne komentáre. A mačičky zvyknú mať ústa. (úsmev) Hľadajme pravdivé veci.
Ďalším takým fenoménom je jednorožec…
Jednorožec vychádza už z filozofie a náboženskosti. Je to symbol sexuality. Ten roh… A démon chce, aby sa najmä dievčatá hrali s takýmito bábikami. Lebo silou Kundaliní (tak ju nazývajú títo filozoficko-náboženskí propagátori) sa chce hrou vtesnať do aktuálnosti najmä našich dievčat. Povedal by som teda, buďte pozorní a vylúčte to z okolia vašich detí.
Deti často hľadajú vzory tak v rozprávkach, ako aj pri obľúbených hračkách. Čo si myslíte o vzore bábiky barbie pre dievčatá? Je vzor umelej dokonalosti vhodný pre malé dievčatká?
Dieťa by sa malo hrať s bábikou, ktorá je bábätko, pretože sa učí byť mamou. Preoblieka ju, češe, kúpe. A barbie nie je bábätko. Je to mladá, zrelá žena. S pásom ako osa, s dlhými huňatými vlasmi, ba s odevom od Mattela. (úsmev) Čo k nej hneď posunie predajca? Kena! Ako vzor mužnosti a sexuálnej jednoty. A hrou s barbie sa neučí byť mamou, ale učí sa, ako perfektne vyzerať, ako vlastniť barbie dom, barbie auto, barbie šminky… Teda nejde tu o smerovanie k tomu, čo Boh dal do ženy ako najsilnejšiu vec – byť mamičkou –, ale o smerovanie k tomu, aby bola „in“ a „cool“. Aby vyzerala a aby vlastnila.
Chlapci zase majú radi zbrane, vyplýva to zrejme aj z ich mužskej prirodzenosti, ktorá túži chrániť. Ako ich však pri týchto hrách, najmä pri počítačových bojových hrách, ktoré sú už veľmi násilné, usmerniť?
Chlapci sú divokí v srdci; a čo Boh dal mužovi? Aby lovil, a tak zabezpečil rodinu, a aby chránil. Teda nie je veľmi dobré, ak sa mamičky zľaknú, keď zbadajú, že majú syna bojovníka. Ale diabol, keď chce, začne rozťahovať niečo, čo Boh dal. A to vtedy, keď už je väčšina počítačových hier (alebo iných) plná boja, násilia, už nejde ani o ochranu, ani o sústredenosť, ani o lov, ale o zabíjanie nejakého protivníka. Takže jeden extrém: „Pozor, zápasia dvaja chlapci, tak jaj-jaj, zabijú sa.“ (úsmev) A druhý extrém: „Veď to je v pohode, veď oni sú bojovníci,“ a nechajú ich pri obrazovke zabíjať šesť hodín nejakých protivníkov vždy vo vyššom leveli so stále lepšou „zabíjacou“ technikou.
Veľmi obľúbené medzi deťmi sú aj čarodejnícke knihy a seriály. Čo si o nich myslíte?
Božie slovo odmieta čarodejníctvo v akomkoľvek rozsahu a smere. Naopak, knihy a seriály vzbudzujú záujem a túžbu napodobňovať praktiky a život čarodejníkov a čarodejníc. Nasmerujte deti radšej k Božiemu plánu.
Veľakrát sú v tých rozprávkach použité aj slovné pomenovania a zaklínadlá typu „čáry-máry“… Je aj toto zlé? Veď čary sú pomaly v každej rozprávke.
Od toho historického „čáry-máry“ sa prešlo v mnohých rozprávkach k aktuálnym zariekavacím formulám, ktoré sú prezentované cez to, čo vnímame a počujeme. Takže od niečoho jednoduchého, bohužiaľ, sa vo vývoji prechádza do aktuálnych slov, ktoré sa používajú, aby sa zvolávalo negatívno.
Taký Tolkien a Lewis sa hodnotia ako kresťanskí autori, ale tiež znázorňujú čary; a na druhej strane vidíme takého Harryho Pottera. Ako potom rozlišovať dobro a zlo aj v iných príbehoch?
Jednoducho. Dobšinský má tiež rozprávky, kde je dobro a zlo. Aj v rozprávkach od Dobšinského a v Narnii vidíme víťazstvo dobra a porážku zla. My nebudeme žiť v prostredí, kde by sme sa nestretli so zlom. Naopak, spomínaný Harry Potter a iné podobné diela ukazujú, že treba mať priateľa čarodejníka. Treba ísť do čarodejníckej školy a netreba mať vzťah s Pánom Bohom, ale s niekým, kto nám sprostredkuje silu, moc a víťazstvo.
Veľkú popularitu zažívajú aj relaxačné maľovanky s mandalami, v ktorých sú často zakomponované rôzne okultné symboly ako lebky, znak jin a jang a podobne.
Bohu vďaka, keď to ľudia vidia. Dieťa túži maľovať a diabol chce ponúknuť niečo, čo bude ubližovať danému jedincovi. Očami vnímame osemdesiat percent a je pravda, že pri vymaľovaní nájdeme symboly, ku ktorým sa hlási zlý. Strážme deti pred tým. Určite to dávajú aj zadarmo. Použite to na kúrenie; keď nie, roztrhajte a dajte do zberu papiera. Recyklujte veci. (úsmev)
Okultné veci nájdeme často aj na detských tričkách. Napríklad taký pentagram versus hviezdičky. Ako aj v tejto oblasti nájsť pravdu, aby nám to celé neprerástlo cez hlavu? Aby sme ich nevideli všade…
Vidieť všade diabla je zlé. Ale byť obozretný je veľmi dobré. Videl som lebku na detskej čiapočke, ktorá mala namiesto očí srdiečka. A pred lebkou boli skrížené dve kosti. Teda, povedzme, pirátstvo? Piráti nemali v tých lebkách srdiečka. Určite je to symbol smrti.
Mnohí veriaci rodičia nevedia, ako vyriešiť otázku Halloweenu. Na mnohých školách majú v ten deň halloweensku párty. Na ich mieste, dovolili by ste dieťaťu zúčastniť sa?
Nech si kúpia moju knihu, tam je o tom niekoľko strán, a nech ju darujú riaditeľke alebo riaditeľovi. Stalo sa, že na mnohých školách prestali tieto párty, ktoré sú oslavou nie Cyrila a Metoda ani ich osobného patróna, ale sú oslavou smrti alebo rôznych negatívnych postáv. Pozdvihnime to, čo je naše, a nie to, čo prichádza z inej kultúry – a nie je celkom správne. Lebo na Slovensko nám už prichádza aj tanec čertov, ktorý prezentujú ako niečo, čo nás má obohatiť, a opak je pravdou.
A čo také vyrezávanie tekvíc? Niektorí ľudia to považujú za neškodné, vraj ide len o dekoráciu…
Tekvica môže byť dekoráciou. Ale prečo by mala byť halloweensky ladená? Keď si dáme jesennú úrodu ako dekoračný prvok a vzdávame Bohu vďaky za to, že nám stvoril nebo i zem, tak je to nádherné. Diabol nič nestvoril a nič nevymyslel. Ale pchá sa do vecí stvorených a vymyslených.
Je riešením, ako uchrániť dieťa pred podobnými zlými vplyvmi, dať ho radšej do cirkevnej školy, ak je teda taká možnosť?
Je ideálne ísť na cirkevnú školu. Tam, kde nemôžeme, snažme sa dostať do rady školy ako zástupcovia triedy. Aby aj tam boli kresťania a mali tam duchovný dohľad nad vlastným dieťaťom, ale aj nad tými, ktorí sú okolo našich detí.
Deti sa zúčastňujú aj rôznych záujmových aktivít, ako sú joga či rôzne bojové umenia. Ako sa v tomto zorientovať?
Odmietnuť. Začnem od jogy. Joga mala byť na telocvikoch; Bohu vďaka, biskupská konferencia to stopla, lebo v tých cvikoch je aj úcta k duchovnu. Čo sa týka bojových umení, ba niekto povie športov, tie síce vychádzajú z kláštorov, ale určite nie od baziliánov, františkánov; ani saleziáni neučia taekwondo. (úsmev) Tie kláštory sú hinduistické, budhistické, a tak sa zároveň s týmto vraj športom alebo umením ponúka falošná duchovnosť, ktorá tie deti, aj jedincov zrelších, neguje, odtláča, ba kradne Pánu Ježišovi.
Teda, určite nech deti cvičia! Božie slovo vraví, že cvičenie málo osoží. Dáme tam to tretie slovo. Čo robí? Osoží! Prečo? Málo. Aby cvičenie neviedlo ku kultu tela. Kult máme mať voči Pánu Bohu. Ale určite smerujme deti k tomu, aby mali pohyb, aby športovali, aby sa tešili z toho, že môžu byť na čerstvom vzduchu, a buďme pozorní, aby za tým nebola falošná náboženskosť alebo falošná psychológia.
V detských izbách často nájdeme aj predmety, ktoré tam nepatria. Taký lapač snov, rôzne kamene, ktoré vraj pomáhajú, či izba zariadená podľa feng-šuej.
Čo sa dá z týchto vecí spáliť, spáľte, čo sa nedá spáliť, rozbite a vyhoďte.
V poslednej dobe sa tiež často propaguje zdravá strava, hlavne pri deťoch. Spomeniem jeden príklad, často prezentovaný výrobok – ghee maslo. Na jednom výrobku bol skrátene takýto popis – je to vraj tuk vyrobený podľa tradičného ajurvédskeho varného procesu. Sú takéto výrobky vhodné pre kresťanov?
Určite nech sa deti stravujú zdravo. Neprepchajte ich sladkosťami. (úsmev) A buďme tí, ktorí sa tešia. Strava má byť vyvážená. Jedna z vecí, nielen ohľadne toho masla, čo sa k nám dostala celkovo cez filozofie a náboženskosť, je vegetariánstvo, vitariánstvo. Čo je za tým? Reinkarnácia, ktorá vraví, že keď niekto zomrie, pôjde do nižšej kasty, a keď zomrie niekto z nízkej kasty a zle žil, tak sa narodí ako zviera. A preto zvieratá nebudeme jesť. Lebo keď náš príbuzný žil ako určité zvieratko, nemôžem jesť klobásu, lebo je z tohto zvieratka. (úsmev)
A takisto spomeniem aj to maslo, čo ste spomínali: sú receptúry, ktoré nás môžu obohatiť, ale len čo tam čítame, že to sprevádza nejaká filozofia či falošné náboženstvo, prinajmenšom buďme ostražití, ba priam nájdime si niečo iné, čo je tiež zdravé a neubližuje našim deťom.
Pri chorobách detí sa niektorí rodičia uchyľujú aj k homeopatii…
(úsmev) Toto je otázka, o ktorej sa veľa diskutuje. Za mňa, neodporúčam homeopatiu. Nielen preto, že ju nepreplatí žiadna poisťovňa a že ju neuznáva žiadna farmaceutická skupina, lebo nie je v zozname liečiv ani v zozname chorôb. Veci, ktoré sa v homeopatii používajú – potencovanie, alebo riedenie, nie sú zdravotnícky indikované, a ja to kresťanom neodporúčam.
Čo ešte vnímate ako chyby pri výchove detí k viere?
Jestvujú rôzne skupiny ľudí, v ktorých dieťa chce nájsť radosť a pokoj. A tie skupiny chcú bojovať o tohto mladého človeka a dostať ho do nejakého tímu punkera alebo inej filozofie, alebo do rôznych satanistických kultov. Proste buďme ostražití, ako píše Božie slovo.
Na záver, čo by ste chceli odkázať všetkým rodičom, ktorí sa snažia viesť svoje deti k Bohu?
To, čo povedal Pán Ježiš. „Nechajte maličkých prísť ku mne.“ Mnohokrát sa snažíme, aby deti boli oblečené, napapané, okúpané, školené v najlepších školách a chodiace na najlepšie krúžky; a nejako sa zabudne na to, že niekto ich chce mať blízko seba. A znovu zopakujem – Ježiš vraví: „Nechajte maličkých prísť ku mne.“ Tak neopomeňme túto túžbu, ktorú má Ježiš, lebo je na nás, nakoľko mu ich budeme klásť do náručia. Všetkým prajem, aby ich deti boli veľmi blízke tomu, ktorý ich chce mať pri sebe. A od Ježiša zvolávam požehnanie pre každého čitateľa a tých, ktorých nosí v srdci!