Rút a Noemi – keď Boh prehovorí v tichu bolesti

Rút a Noemi – keď Boh prehovorí v tichu bolesti

Ženy Starého zákona, Rút a Noemi, boli poznačené stratou – Noemi prišla o manžela i synov, Rút o manžela. Každá z nich prežívala svoju bolesť. Mohli v nej zostať uzavreté a zatrpknuté. Mohli zanevrieť na Boha aj na svoje okolie, keby nedovolili, aby cez škrupinu smútku preniklo svetlo nádeje.

Rút a Noemi otvorili svoje srdcia tichému Božiemu hlasu, ktorý ich pozýval do nového života. A Boh im aj cez bolesť ukázal cestu – nielen k sebe navzájom, ale aj k vyvolenému izraelskému národu.

Vstúpme do ich vnútorného sveta, načúvajme bolesti, ktorú niesli, a zachyťme aj svetlo nádeje, ktoré do ich príbehu jemne vnáša Boží hlas.

NAČÚVANIE, KTORÉ PREMIEŇA ŽIVOT

Noemi: Posteľ, v ktorej spávam, mi je tvrdá a neviem v nej nájsť odpočinok. Dom, v ktorom panovala láska, radosť a svornosť, sa stal chladným a bez života. Cítim sa opustená a vyprázdnená v tomto cudzom kraji. Moje srdce je plné bolesti a čo viac, túžim po svojom národe a po náručí môjho Boha Izraela. Ostáva mi už len rozlúčiť sa s mojimi nevestami Orfou a Rút, poslať ich k svojim matkám a vrátiť sa do Betlehema. Nikto tu nemôže pochopiť moju bolesť.

Rút: Ako veľmi ma bolí strata môjho milovaného manžela. Nič mi už neprináša potešenie, ani obľúbené práce, ani rozhovory s Orfou, ani slnko, ktoré mi vysušuje slzy na tvári. Aká však musí byť bolesť Noemi, ktorá sa mi stala matkou? Jej strata bolí viac. Neprišla iba o manžela, ale aj o dvoch milovaných synov. Ach, drahá Noemi, kto nás vyslobodí z nášho zármutku?

Boh: Drahé moje dcéry, Noemi a Rút, ste vzácne v mojich očiach a neodvrátil som sa od vás.

Noemi, tvoja nevesta Rút sa pre teba stane viac ako dcérou, bude ti priateľkou a oddanou spoločníčkou. Neodháňaj ju v smútku a v trpkosti od seba. Ak budete načúvať mojim slovám a usilovať sa o dobro tej druhej, zakúsite odo mňa mnoho milostí.

Rút, tvoja svokra Noemi túži po návrate domov, túži spočinúť v mojej láske a vrátiť sa k svojim príbuzným. Pozývam ťa k izraelskému národu, volám ťa do spoločenstva so mnou. Buď oddanou Noemi, načúvaj jej radám a obidve vás požehnám.

BOH JE VERNÝ

V príbehu Rút a Noemi sa neodráža len vernosť a oddanosť medzi nevestou a svokrou. Naplno sa tu zjavuje vernosť Boha, ktorý si razí cestu aj cez tŕne a slzy, ktorý požehnáva a dáva rásť aj tam, kde sa zdá, že zostali len skaly a prach.

Noemi cíti, že útechu môže nájsť len návratom k svojmu národu a príbuzným, a to isté želá aj Rút – aby sa vrátila do domu svojej matky. Boh však Rút pozýva do niečoho väčšieho: má sa stať súčasťou jeho vykupiteľského plánu a zaradiť sa medzi ženy v rodokmeni Ježiša.

A tak sa napokon Noemi na naliehanie svojej nevesty vydáva spolu s ňou na cestu do Betlehema.

Noemi: Ďakujem ti, Pane, za pokojný návrat domov, ďakujem, že si mi dal na ceste spoločníčku. Ale necítim ani radosť, ani útechu z návratu. Odišla som odtiaľ plná a vraciam sa prázdna. A čo Rút? Vari tu ona môže nájsť liek na svoju bolesť? Nemá tu ani príbuzných, ani priateľov. Má iba mňa. Vlastne už aj teba. Bude jej to stačiť?

Boh: Drahá moja Noemi, toto je len začiatok uzdravenia z tvojho smútku a bolesti. Ja som verný Boh, ktorý pozná túžby srdca. Vyplním každé prázdne miesto veľkými milosťami. Neboj sa o tvoju nevestu Rút, aj pre ňu pripravujem veľké veci.

KEĎ BOH DÁVA VIAC

Zo starozákonnej Knihy Rút vieme, že Noemi využije príležitosť, keď sa v živote Rút objaví Bóz – muž z príbuzenstva jej zosnulého manžela. Bóz môže s Rút uzavrieť švagrovské manželstvo a dať jej potomka, ktorý sa stane pre Noemi ochranou i potešením.

Tento príbeh sa napokon končí takmer rozprávkovo. Cez bolesť, smútok i prekážky nachádzajú Rút a Noemi vzájomnú blízkosť, hlbokú vieru a jediného Boha – darcu tých najdokonalejších darov.

Rút: Pane, keď som ťa ešte nepoznala, ty si ma hľadal. Keď som smútila, tvoje srdce sa ku mne naklonilo. Keď som si myslela, že všetko je stratené, ty si mi vlial do srdca novú nádej. Slzy mi tečú po tvári, lebo si mi dal viac, ako som mohla dúfať – milovaného manžela Bóza, syna Obeda i priateľku Noemi. Bože, dal si mi poznať seba – viac nepotrebujem.

Boh: Drahá Rút, našiel som v tebe zaľúbenie, lebo tvoje srdce ma hľadalo skôr, než si poznala moje meno. Kráčala si vo vernosti, a ja som kráčal s tebou. Preto ťa vpisujem do svojho príbehu – ty i tvoje potomstvo budete navždy zapísané do dejín spásy.

Foto: wikipedia

Najčítanejšie+

  • Za 3 dni
  • Týždeň
  • Mesiac

Téma+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00