TOP

S Jakubom na Svätojakubskej ceste – 5. deň

La pura vida! („Dobrý život!“ v španielčine latinskej Ameriky) Dnes to bolo zvláštne. V pláne bola etapa z Topoľčianok do Jelenca, približne 22 kilometrov. Ráno mierne chaotické, keďže sme spali na dvoch rôznych miestach, chvíľu nám trvalo, než sme sa stretli. Prekvapivo sa nám to aj podarilo a o 9.30 hod. sme vyrazili.

Autor: Jakub Mižičko

Pán kaplán nás odprevadil až na koniec obce, požehnal nám a vypustil nás do ďalšej etapy našej púte. Hneď na začiatku sa mi pred očami začali zjavovať obrazy zo španielskej cesty. Zrazu akoby som bol v Španielsku a pritom za Topoľčiankami. Krásne žlté polia, popri ceste stromy a nad nami nekonečné, modré nebo. A v týchto spomienkach som nebol sám. Každý, kto kráčal naprieč Španielskom, mal veľmi podobné pocity. Potom to až také super nebolo, keďže sme asi dve hodiny kráčali po asfaltovej ceste, no vyberať sme si príliš nemohli. Občas je lepšie, občas horšie.

 

 

Vo Velčiciach sme sa občerstvili a konečne sa ponorili do lesa. Kráčali sme iným lesom ako počas predošlých dní. V Tribečských vrchoch už prakticky nie sú žiadne ihličnany, skôr zmiešaný dubovo-bukový les s vyššou trávou pri zemi. Na krátku chvíľu sme i zablúdili, pretože značenie nebolo úplne optimálne. Avšak skutočnosť, že sme nevedeli, kde sme, neznamenala, že sme sa aj stratili. (úsmev) Iba sme na krátky čas zišli z cesty. Všetci to predsa poznáme… Našu pútnickú skupinu to nijako nerozhodilo, značky sme opäť našli a pokračovali prudkým kopcom až do sedla pod Liscom.

Väčšina z nás si dobrovoľne urobila aj krátku zachádzku na Veľký Lisec. A nikto neľutoval. Obzreli sme si malú útulňu, vyšli až nad skaly, odkiaľ sa nám naskytol nádherný výhľad na obe strany. Na kraj, odkiaľ sme sem dokráčali, a rovnako na opačnú stranu, na kraj, ktorým budeme najbližšie dni ešte len kráčať. Ja osobne som sa prešiel aj popod skaly, pretože tieto terény ma ako skalného lezca vždy zaujmú. Možno sa mi v budúcnosti podarí prísť sem aj liezť. Boh vie.

 

 

Nasledoval zostup do obce Kostoľany pod Tribečom, odkiaľ pochádza Rado, jeden z našich sprievodcov. Vďaka nemu sme mali dohodnutý vstup do Kostola svätého Juraja, čo je jeden z najstarších kostolov na Slovensku a v strednej Európe vôbec. Jeho história siaha až do 9. storočia a je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Pri kostole na nás už čakala pani starostka s pánom farárom. Mali pre nás pripravenú prednášku o jeho histórii, no v našej pútnickej skupine je Anna. Historička umenia, ktorá sa toho chytila a urobila nám prednášku na úrovni, akú sme ani nečakali. Rozprávala nám o histórii kostola a hlavne o freskách, na ktorých je vyobrazený cyklus narodenia Ježiša Krista. Bola úžasná a pre mňa – a myslím, že aj pre ostatných – to bol zážitok.

 

 

Manžel pani starostky, krčmár, nám otvoril o niečo skôr, a tak sme sa každý po svojom občerstvili a vykročili na poslednú časť dnešnej etapy. Tou bol výstup k zrúcanine hradu Gýmeš. Až po sedlo pod hradom sme neboli presvedčení, či pôjdeme až na hrad, no nakoniec sme išli. A stálo to za to. Ruiny samotné sú… no, ruiny. Ani neviem, čo by som mal k tomu napísať. No podobne, i keď trochu lepšie ako niekoľko hodín predtým na Lisci, ten výhľad stál za tých niekoľko krokov naviac (asi pätnásť minút chôdze).

 

 

Nasledoval už iba polhodinový zostup do Jelenca, kde dnes spíme. Objednali sme si pizzu, poriadne sa najedli a na záver dňa sme si ešte za svitu posplnového mesiaca posedeli pri ohni a rozprávali sa. Bol to naozaj pekný deň.

Za seba môžem povedať, že dnes som mal prvýkrát na tejto ceste pocit, že sa dejú drobné zázraky každodennosti, a s Marekom sme sa zhodli, že na piaty deň to začalo mať taký „Camino pocit“. Dnes som dýchal naozaj zhlboka a užíval si cestu tak, ako prichádza. Bez prílišného hodnotenia, bez rušivých emócií, len tak som sa posúval krajinou, občas s ľuďmi, občas sám. A veľmi som si užíval drobnosti ako fotenie chrobákov na rozkvitnutom bodliaku, blúdenie v lese cestou na Lisec, sedenie pri ohni či aj to jedenie pizze na večeru. A všetko veľmi vedome. V takej pokojnej radosti z bytia.

 

S Jakubom na Svätojakubskej ceste – 4. deň



Komentáre