TOP

S Jakubom na Svätojakubskej ceste – 8. deň

Nič, len teplo… Ak som mal včera prebytok pocitov a dojmov, dnes úprimne netuším, o čom mám písať. Na ôsmy deň nášho putovania bola naplánovaná trasa z Veľkého Zálužia do Serede. V podstate jednoduchá vec, prakticky po rovine (ako to bude aj ďalšie dva či tri dni) a po ceste iba tri dedinky. Po Nitre sa to javilo ako fajn oddychový deň, bez prílišných vonkajších impulzov.

Autor: Jakub Mižičko

Raňajky v penzióne Vendelín boli skvostné – ak náhodou pôjdete cez Veľké Zálužie, zastavte sa tam, varia naozaj dobre a rovnako sa aj správajú. Približne o deviatej sme postupne v menších skupinkách vyrazili na cestu. A to doslova, pretože prvé kilometre viedli popri dosť frekventovanej vozovke, bez možnosti ustúpiť niekam.

 

 

V Bábskom lese si väčšina urobila pauzu, mne s Annou sa podarilo dajako ich obísť a do obce Báb sme napriek dvojnásobnej dĺžke trasy prišli ešte pred nimi. Bolo 11.00 hod. Zvláštne bolo, že vtedy som videl väčšinu našej skupiny poslednýkrát. Teda dnes poslednýkrát. My sme sa vo štvorici zastavili doplniť tekutiny a popri miestnej kalvárii sa následne dostali do polí za dedinou. V tom čase už bolo teplo viac ako nepríjemné. Občas v tichu, občas v rozhovoroch, trhajúc mladú kukuricu a makovice sme sa dostali až do dediny Pusté Sady. Tam bolo až tak pusto, že obchod i krčma boli zatvorené.

Po krátkej prestávke sme pokračovali ďalej. Mali sme pred sebou približne jedenásť kilometrov naprieč poľami, zhora sprevádzaní nemilosrdným slnkom. Z tepla značne unavení sme sa okolo 15.30 hod. domotkali na pumpu pred Šintavou, chvíľu posedeli a nejako to „doklepali“ až do Serede.

 

 

Jedinou vtipnou vsuvkou bola skutočnosť, že ešte pred ôsmimi dňami, keď sme sedeli v autobuse do Štiavnice, sme zo Serede videli vlastne iba paneláky. Z toho Danka pri všetkej úcte k tomuto mestu vyvodila záver, že sú tam snáď iba paneláky… no a v jednom z nich sme dnes ako naschvál ubytovaní.

Podvečer postupne prichádzali noví členovia našej pútnickej skupiny: zopár Rakúšanov, tretí Španiel a jedna Slovenka. Zajtra by nás tak na ceste do Trnavy malo byť devätnásť. Sám som zvedavý, ako sa bude meniť atmosféra v celej skupine.

Možno ste to z mojich slov vycítili, možno nie, no tu už na dnes končím, pretože od toho slnka sa cítim dajako vyčerpane a normálne mi nič nenapadá. Asi by som mal ísť spať. Niekedy je fajn mať i takéto dni. Aspoň sa v kontraste k tejto „prostote“ krajšie vyjavujú dni, ako bol napríklad ten včerajší.

 

S Jakubom na Svätojakubskej ceste – 7. deň



Komentáre