TOP

S.O.S!

Stále viac ľudí trpí depresiami a je čoraz pravdepodobnejšie, že sa aj my s takým človekom stretneme – ak ním sami nie sme.

Dnes už depresie, úzkosti, samovraždy nie sú tabu, hovorí sa o nich a je aj pravda, že ich prežíva čoraz viac ľudí Nehovoríme o „depke“, depresívnej nálade, ktorú z času na čas zažíva každý – prechodné stavy smútku, znechutenia, únavy, vyčerpania – to je normálne. Chceme sa venovať klinickej depresii, ktorá je ochorením. Mnohí sa zhodujú v tom, že je oveľa ťažšie znášať psychickú bolesť ako fyzickú. Páter Józef Augustyn napísal: „Skutočná depresia je ťažká choroba, ktorá paralyzuje človeka, zvalí ho na zem.“ Jean Vanier nazýva depresívnu osobu ako „postihnutú vyčerpanosťou“ a depresiu ako „chorobu z vyčerpania energie“.

 

AKO ZBADAŤ, ŽE NIEČO NIE JE V PORIADKU?

Zjednodušene tvrdiť, že depresia je len nedostatkom viery, a že by si mal začať žiť viac svoj náboženský život a depresia pominie, je veľmi trúfalé. Ak sa mám zle preto, lebo sa niečo stalo, je to prirodzené. Ak žiadny dôvod nemám, a napriek tomu sa cítim ako privalený tankom a neschopný života, tu nastáva problém.

Boh lieči aj prostredníctvom lekárov, odborníkov, ktorých nám posiela, aby nám pomohli. Vyhľadanie odborníka v prípade dlhotrvajúcej a/alebo ťažkej depresie je nevyhnutné. Tak ako vyhľadáme lekára, keď máme napríklad žalúdočné problémy, a nevysvetľujeme si to ako nedostatok viery.

Depresia má rôzne príčiny, spúšťače. Klinická depresia môže byť klasifikovaná vtedy, keď je počas dvoch týždňov nepretržite prítomných aspoň päť z týchto príznakov: depresívna nálada (smútok, plač, pocit prázdnoty, u tínedžerov skôr podráždená nálada); strata záujmu o to, čo človeka predtým tešilo; nechuť alebo zvýšená chuť do jedla; spavosť alebo nespavosť; chorobný nepokoj či spomalenie; únava a strata energie; znížené sebavedomie či nadmerné sebaobviňovanie, nereálny pocit viny; znížená schopnosť myslieť, koncentrovať sa a robiť rozhodnutia; opakované myšlienky na samovraždu. Prítomné môžu byť aj rôzne telesné ťažkosti, človek je pesimistický, má pocit zlyhania, nenávisť voči sebe, je nerozhodný a neraz nedbá o upravenosť svojho zovňajšku. Ak ide o reakciu na napríklad smrť blízkeho človeka, symptómy musia trvať viac ako dva mesiace.

Žiaľ nad stratou (napríklad smrť blízkeho) a depresia môžu vyzerať podobne, mať podobné príznaky. Symptómy žiaľu však postupom času slabnú (aj keď to môže trvať mesiace či roky), zatiaľ čo depresívne symptómy narastajú, zhoršujú sa, až človek nie je schopný pokračovať normálne vo svojom živote. Ale aj žiaľ môže niekedy prejsť do depresií.

 

 

AKO POMÔCŤ A NEUŠKODIŤ?

Nie je cieľom tohto článku hodnotiť, prečo to tak je, hľadať príčiny, ale skôr dať taký malý návod na to, ako pomôcť, keď náš blízky prežíva niečo z týchto ťažkých vecí a my mu chceme efektívne pomôcť a neuškodiť. Chceme sa zamerať obzvlášť na depresie a samovraždy – ktoré sú príznakom depresií.

Niekedy je to medicínsky problém a je potrebná psychoterapia, lieky. No depresia nie je len psychiatrický problém, ale zasahuje aj naše telo a ducha. Anselm Grün hovorí, že ak pri depresii nebudú liečené všetky tri zložky – psychická, fyzická, duchovná – liečba nikdy nebude úspešná.

Nie je potrebné depresiu moralizovať a spiritualizovať, ale napriek tomu je to priestor pre Pána (napokon ako všetko). Obzvlášť dôležitý je blízky priateľ, ktorý je skutočným darom od Boha. Lacné rady o tom, ako sa má tešiť z krásy prírody či iných radostí života nie je príliš šťastné, pretože ten, kto trpí depresiou, sa práve kvôli svojej chorobe nedokáže z ničoho skutočne radovať, hoci by chcel.

Grün píše, že „depresia je pozvanie, aby sme vykročili sami zo seba“. Zároveň ju vníma ako niečo, pod čím padajú všetky masky, aby sa mohol zrodiť nový človek. Vo svojej knihe Deprese jako šance zdôrazňuje, že depresiu nemožno považovať za čisto biologickú alebo psychologickú záležitosť, ale že má vždy aj duchovný rozmer. „Depresia je asi jedna z najväčších výziev pre našu vieru. Očisťuje obraz, ktorý máme o seba a o Bohu,“ pokračuje, že je podstatné kráčať k Bohu priamo cez svoju depresiu. Za jej vlastný zmysel považuje to, že sa človek zlomí a otvorí pre Boha.

Ďalej Grün píše: „Depresívny človek potrebuje sprievodcu, ktorý s ním ide jeho cestou, neuteká pred jeho smútkom, nič mu nevyčíta a berie ho s jeho smútkom vážne. Také rady ako ‚Vzchop sa! Veď je na svete toľko krásnych vecí!‘ depresívneho človeka iba zraňujú. Depresívny človek potrebuje niekoho, kto s ním vstúpi do jeho noci, kto sa nebojí temnoty jeho srdca.“ Potrebuje niekoho, kto ho miluje aj s jeho depresiou, samovražednými myšlienkami, aj uprostred nich, kto mu je tak ľudsky nablízku a prijíma ho, bojuje zaňho v jeho zápase.

 

DESAŤ RÁD, AKO POMÔCŤ ČLOVEKU V DEPRESII/SO SAMOVRAŽEDNÝMI MYŠLIENKAMI
  1. Nenechať ho samého, aj keď sám bude chcieť byť. Vtedy je nebezpečný sám pre seba a len sa viac uzatvorí.
  2. Nepoužívať frázy typu: „Vzchop sa!“, „Veď sa už usmej!“, „Čo zase riešiš?“, „Hlavu hore!“, „Neboj sa, to prejde, nič sa nedeje.“ Len tým zraňujete a on sa potom obviňuje, že to nie je schopný prekonať.
  3. Stačí byť pri ňom, dať mu pocítiť svoju lásku, veľký význam má aj dotyk, objatie, blízkosť.
  4. Nenútiť ho do činností, ktoré rázne odmieta, ale skúsiť nájsť niečo, do čoho ho nenásilne zapojíte.
  5. Pre človeka v depresii je často veľmi ťažké a nepríjemné byť v širšej spoločnosti ľudí, keď mu je ťažko, najlepší je okruh jedného až troch ľudí.
  6. Snažiť sa ho pochopiť, vcítiť sa, ale nebagatelizovať jeho problém. Aj keď nebude chcieť komunikovať, dopriať mu čas, aby sa mohol otvoriť.
  7. Doprajte mu dostatok času na odpočinok.
  8. Donúťte ho niečo zjesť, aj keď to odmieta.
  9. Buďte poslucháčom, oporou, ponúknite svoje rameno, aby sa mohol vyplakať.
  10. Ak vnímate, že situácia je vážna a je pre seba nebezpečný (obzvlášť čo sa týka sebaublíženia), nebáť sa vyhľadať odbornú pomoc, je to potrebné.

NEVYHNUTNÝ BONUS: Modlite sa zaňho, bojujte zaňho pred Pánom. Je to dôležité a veľmi mu tým pomôžete!



Komentáre