Sára Páterek: Neprežijem bez hlbokého rozhovoru ani bez srandy

Radosť a rozum sa navzájom nevylučujú, no dopĺňajú. Rovnako je to s charizmatickým prežívaním a intelektuálnym skúmaním viery. Sára Páterek sa pohybuje v oboch prostrediach a hovorí, že bez vzťahov je náročné žiť kresťanský život.

Mladá psychologička zo Základnej školy Citadela prežila charizmatickú skúsenosť počas strednej školy. V Novom Meste nad Váhom, odkiaľ pochádza, absolvovala prípravu na sviatosť birmovania a evanjelizačný Kurz Filip, ktorý pripravovalo miestne spoločenstvo. Počas jednej z obnov dostala dar jazykov. „Bola to veľmi silná skúsenosť, veľmi osobná, po ktorej mi všetko dalo zmysel. Uvedomila som si, že viera nie je len otázka liturgie, piesní v kostole alebo peknej kázne. Vtedy som prežila, že Boh je veľmi osobný,“ začína Sára svoje rozprávanie.

VEĽKÝ SVET VOLÁ

Mladá slečna sa podľa svojich slov aktívne zapájala do života spoločenstva. Ešte stále stredoškoláčka však potom odcestovala do zahraničia, čím sa jej cesta v spoločenstve skončila. Vo svojom novom pôsobisku, Paríži, si našla nové stretko. No bola to úplne iná skúsenosť. „Mala som pocit, že ľudia tam úplne nemali živú vieru, nemali ukotvené mnohé zásadné veci či morálne hodnoty. Videla som, že tí ľudia mali vieru na druhej koľaji a mne sa to postupne stalo tiež,“ vracia sa Sára do svojich stredoškolských čias.

Štúdium prinášalo veľa filozofie. Vplyvom ponárania sa do nej prestával Sáre koncept Boha dávať zmysel. Prejavovalo sa to aj prakticky. „V jednu nedeľu som si uvedomila, že som mala natoľko zaneprázdnený deň, že som úplne zabudla ísť na svätú omšu. Bolo už po desiatej hodine večer a už som naozaj nemala kam ísť na bohoslužbu. V tej chvíli ma premkla myšlienka, že sa strácam. Prišlo akési precitnutie, že som niečo zažila a hlboko to prežívala niekoľko rokov. A zrazu bolo veľmi jednoduché to stratiť a zabudnúť na to,“ spomína Sára.

Pôvodný plán bol nevrátiť sa na Slovensko. No jej sestra prišla s nápadom, či by odcestovaná Sára nechcela skúsiť Kolégium Antona Neuwirtha. Sára našla článok rektora kolégia Martina Luterána. Vďaka nemu zistila, že Kolégium je miesto, kde chce byť. „Bolo to miesto, kde som chcela znovu objaviť svoju vieru a nájsť odpovede na otázky, ktoré ma zožierali. Či je Boh naozaj pravda, či náhodou nie je relatívny tak, ako som to žila ostatné dva roky. Či existuje len jedna cesta a či je ľudské šťastie naozaj viazané na Boha.“ Okrem týchto otázok išlo aj o témy predmanželskej čistoty či prístupu Cirkvi k rozvedeným. Budúca absolventka Kolégia nechápala, prečo Boh dáva také striktné pravidlá, ak všetkých miluje. A tak prišiel návrat na Slovensko.

NÁVRAT K SEBE

Kolégium Antona Neuwirtha Sáre ponúklo presne to, čo hľadala. Odpovede na otázky, priateľstvá a návrat k Bohu. „Intenzívne som sa ukotvila v katolíckej viere. Skrze filozofiu a teológiu som do hĺbky načrela do mystéria Trojice, Eucharistie aj samotného Krista. Zistila som, že nič mi nedáva taký zmysel ako katolícka viera,“ približuje Sára svoje objavy.

Absolventka Kolégia aj vo formačnom programe vnímala falošnú dichotómiu medzi intelektom a charizmami. Podľa nej to však nie je správne, nakoľko sa nevyhnutne dopĺňajú. „To rozdeľovanie ochudobňuje o mnohé pravdy. Holé rácio nás dovedie do zúfalstva, lebo keď skúmame svet iba rozumom a vnímame, čo sa v ňom deje, pričom nevnímame Ducha Svätého, výsledkom bude veľká frustrácia. No zároveň, keď upustíme od intelektu a nepoužívame to, čo nám Boh dal, nenapĺňame svoj potenciál a nezodpovedne plávame životom,“ zamýšľa sa mladá psychologička.

Intelektuálne prostredie pomohlo Sáre nájsť odpovede a zároveň v ňom mohla zostať sama sebou. „Vnímala som, že potrebujem radikálne odstrihnúť emócie, aby som z toho času dokázala vydestilovať, čo vo mne zostane a čo nie. Kolégium mi toto umožnilo. Veľa som sa v ňom naučila, ale nezabilo moju divokosť. Moji spolužiaci by vedeli povedať, že ma bolo počuť a prinášala som šialené nápady. Čokoľvek sa v komunite dialo, buď som to organizovala, alebo som do toho určite bola zapletená,“ spomína s úsmevom absolventka Kolégia Antona Neuwirtha.

ŽIŤ ŽIVOT NAPLNO

Sáru Páterek definuje hlasný smiech, divoké srdce a hlboká myseľ. A hoci by sa mohlo zdať, že radosť a divokosť sa s hĺbkou a intelektom navzájom vylučujú, nie je to tak. Spolu prispievajú k plnosti života. „Neprežijem dlho bez hlbokého rozhovoru, rovnako ako dlho neprežijem bez srandy. Snažím sa život zakúšať plnými dúškami, myslím si, že som odvážny typ človeka. Pochopila som, že ako ľudia sa navzájom potrebujeme. Keď mi niekto napíše večer o desiatej, či nejdeme na pivo, lebo to potrebuje, tak idem. Život nie je o tom, aby som len spala, prežila ho v pohodlí. Priateľstvá sú pre mňa dôležitým spôsobom užívania si života,“ približuje Sára svoj svet.

Ku všetkému však treba pristupovať s miernosťou. Nespútanosť i intelektuálnosť sú dobré vlastnosti, ale treba ich kultivovať. Sára hovorí, že má tendenciu nechať sa uniesť na vlne spoločnosti a zábavy. „V aktuálnom období je pre mňa náročnejšie nájsť priestor na rozmýšľanie. Ale sú obdobia, kedy sa jedna z mojich čŕt prejavuje výraznejšie ako iné. No zároveň sa snažím nezabúdať na ostatné. Ak však niektorú z nich zanedbám, ihneď sa objaví apatickosť, ktorá mi dá najavo, že neviem pociťovať veselosť a všímať si každodennú krásu okolo seba. Ak nezažívam radosť, hľadám a pýtam sa v modlitbe, čo mám zmeniť, aby som tú radosť opäť objavila,“ uvažuje Sára.

OTVORENÉ DVERE ZNAMENAJÚ OTVORENÉ SRDCE

Otvorenosť voči spontánnym stretnutiam pomáha Sáre vytvárať neformálne malé spoločenstvá. Myslí si, že je to jej povahou. „Som prispôsobivá, čo ľuďom vyhovuje, lebo vidia, že som ochotná sa k nim priblížiť časovou alebo nejakou aktivitou. Týmto dávam na stôl niečo, s čím sa dá pracovať. A zdá sa, že ma ľudia považujú za vtipného človeka. To ich priťahuje. Humor s mojím manželom Filipom nesieme prirodzene.“ Ďalším elementom spoločenstva je pohostinnosť a otvorené dvere. Humor a otvorenosť Páterekovcov prispieva ku kultivovaniu priateľstiev. „Raz mi o štvrtej ráno volali kamaráti, že nemajú kde prespať, či nemôžu u nás. Nebol to vôbec problém. Ešte ma nikto nepresvedčil o tom, že by nebolo dobré niekomu otvoriť dvere. Mať otvorené dvere pre druhých je veľmi oslobodzujúce. Vidím, že ja som tu pre ľudí, ale aj oni sú tu pre mňa,“ zamýšľa sa mladá žena.

Humor je veľká téma, všeobecne i v živote Sáry. Vzťah s manželom posunul hranice humoru o kúsok ďalej. Dá sa žartovať na rôzne témy, všeobecne, ale dá sa robiť si aj žarty z konkrétnych ľudí. Tu sa ukazuje citlivosť humoru. „Humor je veľmi delikátna vec, môže byť dvojsečnou zbraňou. Pre mňa je smerodajné to, že človeku nechcem ublížiť. Či už v žartovaní na jeho účet alebo na rôzne témy. Ako ľudia máme tendenciu rýchlo spozornieť, ak sa nás niečo dotklo, a vrátiť to s trpkosťou. No myslím si, že aj vďaka psychológii som dobrá v komunikácii a viem intuitívne vycítiť, čo si môžem dovoliť. No vždy mám na zreteli dobro človeka,“ uzatvára svoje rozprávanie mladá psychologička.

Foto: archív respondentky