TOP

Sedem kňazov vysvätených za sedem rokov

Čo je „tajnou prísadou“ v tejto farnosti štátu Ohio?

Od roku 2013 každoročne vysvätili vo farnosti St. Mary v Hudsone jedného mladého muža za Kristovho kňaza pre Katolícku cirkev. Je neobvyklé pre cirkev v Spojených štátoch amerických, aby vyšlo toľko kňazov z jedinej farnosti za taký krátky čas. „Takéto načasovanie mohol spôsobiť jedine samotný Boh,“ vraví otec Ryan Mann, jeden z týchto siedmich kňazov, vysvätený v roku 2014.

Mann povedal pre CNA (Catholic News Agency), že vzhľadom na to, že do seminára sa nastupuje v rôznych obdobiach – po strednej škole, vysokej škole alebo na začiatku kariéry –, a aj vzhľadom na to, že niektorých seminaristov posielajú zo seminára na rok či dva preč, je nemožné, aby niekto vopred zorganizoval, že bude vysvätených sedem kňazov za sedem rokov.

CNA hovorila s troma takýmito kňazmi, aby zistila, vďaka čomu farnosť St. Mary produkuje také množstvo povolaní.

 

 

„Prvý blázon“ – Seminaristi a kňazi ako vzory

Pred týmito siedmimi kňazmi bol z farnosti St. Mary vysvätený v roku 2008 otec Stephen Flynn. Mann tvrdí, že práve on to medzi mladými mužmi v St. Mary „rozbehol“. „Keď s tým začal, ostatní mohli od neho zistiť, aké to je, a napríklad počas leta sa mohli presvedčiť, že je úplne normálny, nie divný – a ak je on normálny a stal sa kňazom, mohlo to ostatných inšpirovať, aby sa vydali na rovnakú cestu,“ povedal.

„V mnohých smeroch to bol tak trochu blázon, ktorý šiel do seminára a mal odvahu vykročiť,“ dodal otec Patrick Schultz, kňaz zo St. Mary, ktorého vysvätili v roku 2016. Schultz povedal, že počínajúc Flynnom sa seminaristi zo St. Mary budú vracať do svojich farností počas „seminárnych prázdnin“ a budú tráviť veľa času s mladými, čo umožní ďalším mladým mužom spoznávať seminaristov osobne. „Keď sa pýtate na „tajnú prísadu“, myslím si, že ide o to, že konkrétneho seminaristu zviditeľníte natoľko, nakoľko sa len dá, aby ste objasnili, čo znamená byť seminaristom,“ vraví.

„Tak vytvoríte kultúru povolaní. Vďaka tomu druhí vidia, že existuje aj čosi ako rozlišovanie kňazstva – keď sa prihlásite do seminára, neznamená to, že sa hlásite za kňaza, ale že rozlišujete kňazstvo.“ Okrem toho dodal, že formácia, ktorú seminaristi dostávajú, im pomáha nielen stať sa svätejšími, ale tiež stať sa plne ľudskými a živšími, čo povzbudí tých, ktorí tiež zvažujú povolanie. „Takže si užívate život, máte rád filmy, máte rád táboráky, máte rád čipsy so salsou, rád pozeráte komédiu Nacho Libre – nie ste len izolovaná, na míle vzdialená éterická osoba.“

Otec Rich Samide, kňaz zo St. Mary vysvätený v roku 2018, povedal, že v jeho rozlišovaní mu nesmierne pomohlo poznať niekoho, kto už nastúpil do seminára. „Seminár nebol neznámym miestom s neznámymi mužmi, ktorí študujú za kňazov. Vedel som, že keď vstúpim do seminára, už budem poznať niekoľkých seminaristov. Boli pre mňa skutoční a vďaka nim som aj ja uskutočnil myšlienku ísť do seminára. Poznal som ich ako mužov s normálnymi záujmami a odlišnými povahami. Vďaka ich príkladu som mohol vidieť, že by som mohol prekvitať ako seminarista a ako kňaz.“

Všetci traja respondenti spomenuli príklad šťastných a svätých kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti, osobitne otca Damiana Ferenca, ktorý slúžil niekoľko rokov ako kaplán v St. Mary. Povzbudzoval druhých k povolaniu, modlil sa za povolania, spomínal ich v kázňach a úmysloch a tiež obetoval svoj čas mladým ľuďom vo farnosti, ako potvrdil Samide. „Viedol mnohých z nás, čo sme uvažovali o možnosti kňazstva alebo nábožného života; a osobitne mladým mužom, ktorí zvažovali kňazstvo, dával živý príklad, ako by kňazstvo malo vyzerať. Predtým som nikdy nespoznal kňaza osobne – a on mi veľmi pomohol v mojom rozlišovaní,“ dodal Samide.

Schultz podotkol, že poznal Ferenca, keď bol na strednej škole, keď bol čerstvo vysvätený za kňaza a jeho entuziazmus pre Krista i pre život bol príťažlivý. „Je to frajer, ktorý mal rockovú kapelu vo farnosti, poznal kultúru, filmy a knihy a žil svoje povolanie s takou intenzitou a radosťou, že si človek povedal: Ak je toto kňazstvo, tak to nie je až také zlé!“

 

 

Dôležitosť aktívnej mládežníckej skupiny

V druhom rade každý z nich vyzdvihol dôležitosť farského programu Life Teen – mládežníckej skupiny, ktorá sa už dvadsaťpäť rokov venuje mladým od piatakov po stredoškolákov vo farnosti.

„Bola by chyba, keby som nespomenul kľúčovú úlohu, ktorú zohral Life Teen vo formácii mojej viery a mojom následnom rozlišovaní kňazského povolania,“ podotkol Samide. „Life Teen mi ponúkol opravdivú komunitu učeníkov, ktorí ma povzbudzovali ísť hlbšie v mojom vzťahu s Ježišom Kristom, a „katapultoval“ ma do učeníctva.“ Zatiaľ čo dovtedy chodil na omšu iba v dňoch, keď bola povinná, Samide tvrdí, že Life Teen mu pomohol, aby jeho viera vzrástla, a predstavil ho priateľom, ktorí ho povzbudili k hľadaniu Boha. „Od toho momentu som začal zvažovať kňazstvo,“ povedal.

Schultz tiež poukázal na aktívny program Life Teen ako na kľúč k posilneniu povolaní a povzbudzoval farnosti, aby výrazne investovali do svojich mladých ľudí. „Dajte si záväzok pomáhať mladým ľuďom spoznávať Ježiša,“ vyzval Schultz. „Je to ako súčasť rozpočtu: pomáhať mladým ľuďom stretnúť Ježiša, zakúsiť Ježiša, aby sa rozhodli žiť s ním to najväčšie dobrodružstvo, je jedna z najdôležitejších vecí.“

Otec Mann sa do programu Life Teen ako mladší veľmi zapájal, až kým ho ako mladého dospelého nepožiadali, aby pomohol s programom. Avšak tiež podotkol, že farnosť St. Mary bola vždy priestorom, kde boli mladí ľudia vítaní a zapájaní do farského života, čo napomáhalo posilniť kultúru povolaní. „Vždy tu máme mladých ľudí, vždy sa tu cítili skutočne vítaní a ako doma,“ povedal. „Mali sme kňazov, ktorí sa stretávali s našou mládežníckou skupinou počas adorácií alebo jej členov učili večernú modlitbu, modlili sa s nimi ruženec či k svätým, boli s nimi a zdieľali s nimi duchovnú tradíciu Cirkvi,“ dodal.

 

 

Osobné pozvanie

Ďalšou vecou, ktorá všetkým trom kňazom pomohla posilniť ich povolanie, bolo, že im niekto v istom momente pozrel priamo do očí, oslovil ich po mene a podporil ich, aby aspoň zvážili svoje povolanie do kňazstva.

Mann hovorí: „Takmer každému chalanovi niekto pozrel do očí a povedal: „Ty by si mal byť kňaz, myslím, že by si v tom bol naozaj dobrý. Mal by si nad tým uvažovať.““ Je to biblické, pretože Ježiš tiež zavolal každého svojho učeníka po mene. „Myslím, že bežný stredoškolák, ktorý navštevuje naše mládežnícke spoločenstvo, je v istom momente vážne povzbudený, aby to zvážil. A naša farnosť je veľkou oporou,“ podotkol Mann.

Samide povedal, že aj on dostal osobné pozvanie zvážiť kňazstvo. Poznamenal tiež, že osobné pozvanie môže byť niekedy potvrdením, po ktorom mladý muž vo svojom rozlišovaní túži. „Členovia farnosti sa nebáli obrátiť na mňa i ostatných mladých mužov a spýtať sa nás, či sme neuvažovali nad možnosťou kňazstva. Táto odvaha bola pre mňa nesmierne cenná. Mladý muž môže uvažovať nad možnosťou kňazstva, ale často sa príliš bojí hovoriť o tom nahlas s niekým iným. No keď niekto pristúpi k nemu a povie, že v ňom vidí dary, ktoré by z neho mohli urobiť dobrého kňaza, pomáha mu to uistiť sa, že to, čo vníma vo svojom srdci, je skutočné a zaslúži si hlbšie rozlišovanie.“

Všetci traja spomenuli tiež osobitnú modlitbu za povolania ako kľúčový aspekt ich farnosti. Modlia sa tam za povolania počas denných ružencov, týždennej Liturgie hodín, počas omší i pri iných príležitostiach. No napokon Mann povedal, že nie je nevyhnutné urobiť päťbodový program, ktorý zaistí „pestovanie“ povolaní. Je to o formovaní učeníkov Ježiša Krista.

„Je veľmi lákavé povedať: „Vymenujte mi päť krokov, ktoré zaručia, že budú pribúdať povolania v mojej farnosti.“ A zrejme by ste o nich mohli napísať knihu a zarobiť na nej nemalé peniaze, ale v žiadnom prípade to nebude fungovať. Tieto kroky smerujú k tomu, aby sme mali všetko pod kontrolou – ako nejaký predajný automat. „Ak urobím týchto päť krokov, výsledkom musia byť povolania.“ Realita je však omnoho biblickejšia než čosi také.“

„Keď majú ľudia živý a aktívny vzťah s Ježišom Kristom a túžia vo svojich životoch plniť jeho vôľu, povolania sa budú rozvíjať prirodzene,“ spomenul Samide. „Keď sa budú farnosti snažiť formovať učeníkov, povzbudia mladších členov, aby uvažovali, akým spôsobom môžu slúžiť Pánovi. Kľúčom je učeníctvo.“

zdroj



Komentáre