TOP

Sestra Klarissa z Congregatio Jesu v Prešove: Pri pozdvihovaní si uvedomujem, že to už nie je obyčajná hostia, ale predo mnou je živý Kristus

Zaujímalo by vás, akým spôsobom sa pečú a vyrábajú hostie – matéria, ktorá sa počas svätej omše premieňa na telo Ježiša Krista? O tomto procese nám viac prezradila sestra Klarissa Jana Baníková z Congregatio Jesu v Prešove, jedinej výrobni hostií na Slovensku, ktorá nám v rozhovore povedala i to, ako ich komunita prežívala náročné obdobie počas nedávneho zrušenia verejných bohoslužieb.

Autorka: Silvia Petrašková

Výrobňa hostií Congregatio Jesu v Prešove je spätá s tradíciou pečenia hostií už od roku 1921. Skúste nám aspoň v skratke opísať, akou cestou si prešla výrobňa počas svojej histórie až po dnešný súčasný stav…

Naše sestry prijali pozvanie košického biskupa Konštantína Schustera, aby 22.8.1882 otvorili katolícku dievčenskú školu a kláštor. Týmto sa začala písať história prešovského kláštora Sancta Maria a dnes známeho „Horného Gymka“ – Gymnázia na Konštantínovej. Okrem vyučovania a výchovy dievčat sa sestry venovali aj pečeniu hostií. V prvom období to bolo len pre vlastnú potrebu kláštora a školy. V roku 1921 zakúpili sestry dva nové stroje a na podnet P. Karola Hidvéghyho, SJ začali v kláštore Sancta Mária piecť hostie pre prešovskú farnosť a františkánsky kláštor. V máji 1930 ponúkli sestry svoje služby Košickej diecéze. Biskup Jozef Čársky ich ponuku zverejnil v obežníku pre kňazov a vyzval ich, aby si hostie zabezpečovali v prešovskom kláštore Sancta Maria. Takto sa rozbehla výroba hostií na Slovensku. Dodnes sme jediným výrobcom hostií na Slovensku.

 

Pečenie hrubých hostií

 

Aké prekážky vás čakali na tejto ceste?

Výrobňa hostií prešla svojou historickou putovnou cestou. V 50. rokoch minulého storočia sestry museli opustiť Prešov, Sancta Maria i školu. Boli internované do tzv. sústreďovacích kláštorov. Výrobňu si zobrali so sebou a v ťažkých podmienkach vyrábali hostie na miestach, kde práve žili. Samotná výrobňa bola štátnou mocou prevedená po roku 1950 pod Slovenské chrámové družstvo Bratislava, potom Praha. V roku 1956 výrobňu prevzal Spolok sv. Vojtecha. Po nežnej revolúcii, v roku 1991, začala výrobňu spravovať Slovenská katolícka charita. Konferencia biskupov Slovenska sa na svojom plenárnom zasadnutí 16.3.1999 rozhodla vrátiť výrobu hostií našej reholi. Eucharistický apoštolát sa opäť vrátil do Prešova.

 

Svoju históriu má aj samotné prijímanie Eucharistie…

Pred rokom 1900 veriaci pristupovali k svätému prijímaniu len v určené dni v roku a na cirkevné sviatky. Pápež Pius X. počas svojho pontifikátu v roku 1910 vydal Dekrét o svätom prijímaní Quam singulari Christus amore, v ktorom znížil vekovú hranicu prvoprijímajúcich detí na sedem rokov a veriacim odporúčal časté, ba až denné sväté prijímanie. Pri procese blahorečenia Pia X., v roku 1951, mu bol udelený titul „pápež Eucharistie.“ A tohto pápeža Eucharistie sme si vo výrobni zvolili za svojho patróna a orodovníka.

 

Exkurzia detí vo výrobni

 

Výroba chleba, ktorý sa používa na slávenie Najsvätejšej eucharistickej obety, musí mať presné pravidlá podľa platných liturgických predpisov. Z čoho presne sa vyrába?

Podľa CIC Kán. 924, § 1-2 a Inštrukcie Redemptionis sacramentim (Sviatosť vykúpenia) sa Najsvätejšia eucharistická obeta musí prinášať z chleba a vína, do ktorého treba primiešať trocha vody.

Chlieb musí byť čisto pšeničný a nedávno upečený. Z toho vyplýva, že chlieb zhotovený z inej matérie, hoc z obilnej, alebo taký, do ktorého sa primiešajú iné látky, nie je platnou matériou na slávenie eucharistickej obety. Jednoducho povedané, matéria pre Eucharistiu sa vyrába z vody a pšeničnej múky. Žiadna iná ingrediencia sa do cesta nepridáva.

 

Mohli by ste nám opísať, ako sa také hostie vyrábajú?

Všetko to začína v cestárke (miestnosť, kde sa vyrába cesto). Vo veľkom robote sa mieša voda a múka. Keďže pečieme tenké aj hrubé hostie, cesto sa pripraví podľa toho, k akému stroju ho dáme. Z cestárky sa cesto prenesie v misách alebo v kotle k stroju. Na horúcu spodnú platňu sa naberačkou naleje cesto a hornou platňou sa stroj uzavrie. Podobne sa pečú vianočné oplátky, len platne stroja sú väčšie. Tlak vytlačí nadbytočné cesto, ktoré sa očistí špeciálnym nožíčkom. Hotový veľký kruh sa vyberie za pár minút. Okrem ručných strojov máme aj automat, ktorý si už cesto dávkuje sám a za pár minút dokáže upiecť dvanásť štvorcov.

 

Ako tento proces výroby pokračuje ďalej?

Ďalším krokom je hostie navlhčiť, aby sa pri krájaní nelámali. Správne navlhčené hostie krájame na dvoch rôznych strojoch. Okrúhle pláty z ručných strojov, tenké hostie, sa krájajú na tzv. fotobunke, kde sa v jednom okamihu krája 55 hostií. Štvorcové pláty z automatu, hrubé hostie, sa krájajú na tzv. šľapáku, kde sa jedným vrtom vykrojí 50 hostií. Tieto hrubé hostie sa po krájaní ešte ručné preberajú.

Kňazské hostie (hostie, ktoré pri sv. omši používa kňaz) sa pečú a vlhčia podobným spôsobom, ako tenké ručné hostie. Zásadný rozdiel je pri krájaní, kedy sa hostie vykrajujú každá zvlášť, presne podľa vygravírovaného vzoru, ktorý sa do cesta vtlačí počas pečenia. Malé nakrájané a prebraté hostie sa podľa objednávky jednotlivých farských úradov dajú do krabice a na vrch sa pripočítajú kňazské hostie. Takto pripravená krabica sa zabalí, zaviaže a poštou odošle na adresu farského úradu.

 

Krájanie na šlapáku

 

Krájanie na fotobunke

 

TAKÝ MALÝ POČET VYROBENÝCH HOSTIÍ SME V TABUĽKÁCH NENAŠLI

Pozrime sa trochu na čísla. Koľko kilogramov múky a koľko litrov vody sa u vás na výrobu hostií denne spotrebuje? Koľko hostií v priemere týždenne odošlete do farností?

Ak sa vrátime do roku 2019, kedy sme ešte o covide ani nesnívali, denne sme spotrebovali cca 250 – 300 kg pšeničnej múky a 60 – 70 l vody. Je ťažké povedať, koľko hostií sme za týždeň poslali, keďže farské úrady máme rozdelené do niekoľkých skupín podľa dátumu, ku ktorému si hostie objednávajú. Mesačne sme však v priemere poslali 200 až 250 000 hostií do 1 500 farností a filiálok.

Minulý rok bol úplne špecifický. V historických tabuľkách počtu hostií, ktoré si vedieme od roku 1953, sme sa počtom malých hostií priblížili roku 1970 a počtom kňazských hostií sme vytvorili nelichotivý rekord. Taký malý počet sme v tabuľkách nenašli.

 

Svojou cestou vývoja si vo vašej výrobni určite prešli aj stroje, na ktorých sestry hostie piekli. Aké sa používali kedysi a na akých pečiete a vyrábate svoje hostie dnes?

Určite mi neuveríte, ale náš strojový park dýcha históriou. Najstarší stroj, ktorý je stále v používaní, má vygravírovaný rok výroby 1937. Je to ručný stroj, na ktorom sa pečú tenké kňazské hostie a musím povedať, že aj po 84 rokoch na ňom dokážeme upiecť veľmi kvalitné hostie. Ďalšie stále „aktívne“ ručné stroje na tenké malé hostie sú vyrobené v rokoch 1950 – 1970. Automat a stroj na pečenie hrubých kňazských strojov sú z 80. – 90. rokov. Všetky vyššie uvedené stroje sú z nemeckej firmy Kissing, s ktorými máme dodnes veľmi dobrú spoluprácu. Avšak ceny nových strojov sú také vysoké, že momentálne o nich môžeme len snívať a modliť sa, aby nám terajšia technika vydržala čo najdlhšie. Najmladším strojom je automat na pečenie tenkých hostií, ktorý v rokoch 2002 – 2005 skonštruovali inžinieri vo VVS v Košiciach.

 

Balenie hostií

 

TÚŽIME, ABY SA DO NAŠICH ŽIVOTOV OPÄŤ VRÁTILA EUCHARISTIA

Dnes zásobujete svojimi hostiami farnosti na celom Slovensku. Počas pandémie a nedávneho zrušenia verejných bohoslužieb sa znížil i počet svätých prijímaní, čo určite zasiahlo i vašu výrobňu. Ako ste prežívali toto, pre vás určite náročné, obdobie?

Vážna situácia koronavírusu ovplyvnila, samozrejme, aj výrobu hostií. Minulý rok sme mali výrobňu zavretú v priemere štyri až päť mesiacov. Tento rok sme začali naplno pracovať týždeň po Veľkej noci. Výrobňa hostií ako cirkevná organizácia nebola zriadená za účelom podnikania a nie je pre Congregatio Jesu ani zdrojom obohacovania. Je to pomoc Katolíckej cirkvi na Slovensku a pre nás česť, že sme jediní na Slovensku, ktorí môžeme vyrábať matériu pre Eucharistiu. Financie, ktoré získavame pri predaji hostií, sa používajú výlučne pre chod výrobne.

Pandemický kolaps nás priviedol k situácii, že momentálne bojujeme s pokrytím toho podstatného, a to sú mzdy zamestnancov, ktorí vo výrobni pracujú. Popri eucharistickom apoštoláte je našou snahou podporiť aj sociálny apoštolát. Už niekoľko rokov je pomer zamestnaných rehoľných sestier značne nižší voči zamestnaným laikom. Ponúkame prácu ženám z kresťanských rodín. Aj keď mzdové podmienky sa pohybujú v rozhraní minimálnych miezd, mnohé naše spolupracovníčky sú rady, že majú nejakú prácu, keďže žijeme v oblasti, kde je vysoká nezamestnanosť.

 

Kto alebo čo je pre vás najväčšou pomocou?

Počas celej pandémie nám finančne pomáhajú dobrodinci, ktorých ani osobne nepoznáme. Úžasné gesto pomoci sme pocítili aj od mnohých rehoľných spoločností, zvlášť jezuitov, ktorí nám tiež prispeli finančným darom. V neposlednom rade využívame aj pomoc národného projektu „Prvá pomoc – pomáhame ľuďom“ cez Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Financie z projektu pokrývajú mzdové náklady, aby sme nemuseli prepúšťať ľudí.

 

Znovuobnovenie verejného slávenia bohoslužieb určite potešilo aj vašu komunitu…

Dúfame, že sa každým dňom viac a viac ľudí bude vracať k sviatostnému životu. Nehovorím to preto, že vo výrobni môžeme opäť naplno pracovať, ale hlavne preto, aby sa do našich životov opäť vrátila Eucharistia.

 

Hostie – matéria pripravená k sv. omši

 

Aj keď táto práca navonok môže vyzerať ako každá iná, tá vaša je určite neoddeliteľne spojená i s modlitbou…

Vo výrobni hostií sa pečú hostie na liturgické účely. Je to vznešená práca, pri ktorej si uvedomujeme, že vyrábame chlieb, ktorý sa pri svätej omši stane telom Božieho Syna. Každý deň vkladáme svoju lásku do modlitby a obety pri práci a prosíme za tých, ktorí prijímajú Pána Ježiša v Eucharistii, aby mohol zaujať miesto v ich srdciach a byť im pomocou a posilou v každodennom živote. Modlíme sa za kňazov a rehoľníkov, aby dokázali ľuďom prinášať živého Krista. Pamätáme na všetkých, ktorí sa zverujú do našich modlitieb a nezabúdame ani na našich dobrodincov.

 

Biela hostia, to je pár zrniek múky a pár kvapiek vody. V tej fyzickej, hmatateľnej podobe to tak môže vyzerať. No len čo nad ňou počas svätej omše kňaz vysloví slová premenenia, stáva sa z nej živé telo Krista. Najtajomnejšia premena, ktorej svedkami sú počas slávenia svätej omše milióny ľudí na celom svete. Aké pocity vo vás počas vašej práce vyvoláva tento fakt, táto skutočnosť?

Denne pristupujem k svätému prijímaniu. Veľmi si vážim túto chvíľu dňa, a zvlášť po období, keď nebolo možné pristupovať k Eucharistii. Pri pozdvihovaní si uvedomujem, že už to nie je obyčajná hostia, ktorá mi denne prejde rukami vo výrobni. Predo mnou je živý Kristus, ktorý sa za mňa obetuje a ponúka sa mi. Občas, keď kňaz láme hostiu a zvuk lámania sa prenesie cez mikrofón, tak v srdci vnímam, že tam sa lámu moje a naše obety, starosti i krásne chvíle, ktoré sú v matérii doslova „zapečené“ a slovo kňaza ich premieňa v Kristovo telo.

 

Eucharistický apoštolát prešovskej výrobne hostií Congregatio Jesu môžete podporiť tu: vyrobnahostii.sk/index.php/kontakty

 

Snímky: sestra Klarissa Jana Baníková

Komentáre