Sestry Služobnice Ducha Svätého ustavičnej poklony: On jediný stačí
Archívny text z magazínu
Verejnosť ich pozná najmä podľa farby habitu ako „ružové sestry“. Žijú v klauzúre a hoci je ich dennou náplňou zvelebovanie Najsvätejšej Trojice, uctievanie Ducha Svätého a adorovanie Pána Ježiša v Eucharistii, ich kongregácia má aj misijný charakter. Na Slovensku ich nájdete v kláštore v Nitre.
Ich denný rytmus určuje modlitba breviára. Sedemkrát denne sa schádzajú na spoločnej modlitbe, no v ich rozvrhu nechýba práca, hodina voľného času či spoločná rekreácia. Centrom ich života je Kristus v Eucharistii. „Eucharistia nás vovádza do jednoty života s Ježišom Kristom; jedine on sám môže privádzať k láske Otca v Duchu Svätom a dať nám podiel na živote Najsvätejšej Trojice. V Eucharistii je vrchol činnosti, ktorou Boh v Kristovi posväcuje svet, a kultu, ktorý ľudia preukazujú Kristovi a skrze neho Otcovi v Duchu Svätom,“ približuje jedna zo sestier. Ako sa však život v klauzúre a ustavičnej adorácii dá skĺbiť s misijným poslaním? „Páter Janssen si želal, aby sme svoju misionársku charizmu uskutočňovali tým, že Eucharistiu urobíme výslovne centrom svojho života. Týmto spôsobom, teda svojou službou adorácie a prosebnej modlitby, odpovedá naša Kongregácia v mene Cirkvi a s Cirkvou na Otcovu výzvu. Našu Kongregáciu preto možno opísať ako Cirkev vo svojom ‚koncentrovanom bytí‘, ako Cirkev, ktorá verí, modlí sa a chváli Boha, ľutuje a vracia sa k Božiemu milosrdenstvu, miluje a vyžaruje lásku, teší sa v turíčnej radosti svojho Pána, po príchode ktorého túži,“ vysvetľuje sestra.
MODLÍME SA ZA VEĽKÉ ÚMYSLY SVETA
Hoci nízky počet sestier v kláštore zatiaľ neumožňuje nepretržitú adoráciu, štyrikrát týždenne sa sestry striedajú pri nočnej adorácii. Prečo však adorovať aj v noci? Nestačí iba cez deň? „Naša úloha – ako sestier večnej poklony – sa nikdy nekončí, predlžuje sa do večnosti. Vzdávame hold Kráľovi slávy a dodržiavame úctivé mlčanie v prítomnosti stále väčšieho Boha. Nočná adorácia sa stáva očakávaním príchodu Ženícha vo večnom svitaní. V smrti nás Kristus povoláva domov, aby sme videli trojjediného Boha z tváre do tváre. Potom budeme definitívne vtiahnuté do pohybu lásky, ktorý zjednocuje Otca a Syna v Duchu Svätom, a budeme pokračovať vo svojej adorácii, ktorá sa začala tu, v tme viery – tam vo svetle večnej slávy,“ objasňuje sestra. „V adorácii sme otvorené pre potreby a starosti Cirkvi, ako aj pre núdzu celého ľudstva. Vo dne i v noci sa modlíme predovšetkým za misionárov Spoločnosti Božieho Slova a za misijné sestry – Služobnice Ducha Svätého. Ako nás napomínal svätý Arnold, naše srdce má byť také široké, že objíme celý svet. Či sa modlíme slovami alebo bez slov – oveľa dôležitejšie a plodnejšie ako to, čo robíme my, je to, čo robí Ježiš v Eucharistii,“ dodáva. Denne strávi jedna sestra v priemere šesť až sedem hodín pred Sviatosťou Oltárnou. Úmysly však sestrám nikdy nechýbajú. „V kaplnke máme zošit, kde môžu ľudia písať svoje úmysly. Niektorí nám telefonujú alebo využívajú možnosť odoslať nám modlitbový úmysel cez našu internetovú stránku. Sme tu pre ľudí. Keď niekto žije kontemplatívnym spôsobom, tak ho to nutne vedie k prosbám. A naopak, keď vidí prosby, smeruje ku kontemplácii Božej lásky, dobroty a milosrdenstva,“ približuje sestra.
KONTEMPLATÍVNY ŽIVOT JE VÝZVA
Sestry sa svojou tichou prítomnosťou snažia byť znamením pre ľudí. Vo svete, ktorý často nespoznáva znaky Božej prítomnosti, sa usilujú znovu oživiť prorockú dimenziu, ktorá patrí k zasvätenému životu. „Eucharistická adorácia je náš spôsob, ako sa stávame znamením a skutočne Pánovými služobnicami. Odovzdáme sa Božiemu Slovu, vydávame pred svetom misionárske svedectvo o Božom primáte a večnom živote a s odvahou proroka ohlasujeme, že On jediný stačí. Náš kontemplatívny život modlitby je už sám o sebe výzvou pre všetkých ľudí, aby si položili zásadnú otázku, aké miesto má Boh v ich živote. Pre mnohých ľudí je náš spôsob života nepochopiteľný. Svojím životom ukazujeme aj dnešnému svetu, že modlitba má v živote veľký význam, lebo je prostriedkom, ako spoznať Pána Boha. Poznať v biblickom zmysle znamená mať s ním hlboký, veľmi intímny vzťah, žiť s ním v osobnom, dôvernom priateľstve, ktoré je založené na láske.“ Sestry majú priamo vo svojom názve okrem ustavičnej poklony aj Ducha Svätého. „Duch Svätý nás učí modliť sa, učí nás volať: Abba, Otče! Dáva nám spoznať Božie hlbiny, dáva nám spoznať Krista, sprítomňuje ho medzi nami, vťahuje nás do prúdenia lásky v Najsvätejšej Trojici. Mlčanie a modlitba priťahujú Ducha Svätého. Najväčším zdrojom Ducha Svätého je Eucharistia. Naším poslaním je posadiť sa Pánovi k nohám a kontemplovať ho. Je to veľmi dôležitá úloha, lebo keď sa modlíme, Boh zostupuje na zem.“
Foto: Alžbeta Mohyláková