TOP

Silvia Demská zo zboru Vinimini: Naše piesne sú mojou najosobnejšou modlitbou

Spevácko-hudobný zbor Vinimini z Bardejova vedie už vyše trinásť rokov Silvia Demská (38). Vkladá do toho celé srdce, pretože aj tvorí vlastné skladby s originálnymi textami. Okrem vlastnej rodiny je zbor jej druhou rodinou, ako sama tvrdí.

Foto: archív respondentky

Čo vás motivovalo k vzniku zboru?

Bolo to pozvanie zo strany saleziánov a moja túžba aktívne sa angažovať na saleziánskom diele v Bardejove.

 

Kto vymyslel názov Vinimini a čo to znamená?

Názov som vymyslela v jeden večer spoločne so svojím manželom Martinom, ktorý je zároveň gitaristom v zbore od jeho vzniku. „VINI“ predstavuje názov sídliska, na ktorom pôsobíme – Vinbarg –, a „MINI“ znamená to, že v našom zbore máme deti už od útleho veku, a na tento vek sa aj zameriavame.

 

Fungujete štrnástu sezónu. Je u detí stále rovnaký záujem zapájať sa?

Za tie roky sa toho veľa zmenilo a čoraz ťažšie je prilákať deti, aby robili niečo pravidelne, nezištne a okrem toho aj s radosťou a plným nasadením. Preto vnímam bohatý počet detí v našom zbore ako veľký dar a požehnanie. Boli časy, keď nás bolo v zbore aj šesťdesiat. Dnes je nás okolo štyridsať, no aj tak nás považujem za veľké, rozmanité teleso.

 

 

Čo si myslíte, že deti na zbore najviac baví?

Niekedy som si myslela, že sú to veľké výlety a nahrávania. (úsmev) Dnes to vnímam tak, že deti rady trávia čas spolu, stretávajú sa, vytvárajú si priateľstvá a partie. Rady spievajú piesne, ktoré sú z našej „dielne“, ale prirodzene sa tešia aj na výlety, koncerty, akcie a nahrávania. Myslím si, že ich na zbore baví rôznorodosť, ktorá zakrýva rutinu skúšok.

 

 

 

A čo baví vás osobne?

Baví ma žiť medzi mladými a deťmi, zažívať jednoduché radosti a deliť sa s nimi o svoj čas. Niekedy mám pocit, že v ich prítomnosti mladnem a viac sa usmievam. Sú mojou druhou rodinou a teší ma, že ju mám. Rada tiež skladám piesne a počúvam, ako znejú v rukách našich talentovaných hudobníkov a v prevedení šikovných zboristov.

 

Spievate v nedeľu na omšiach v Bardejove. Čo to pre vás znamená?

Pre mňa sú sväté omše hlavnou náplňou a poslaním zboru. Je to možnosť, ako pritiahnuť ľudí a zboristov bližšie k Bohu a ako si s ním vytvoriť osobný, hlboký vzťah. Najkrajšia chvíľa počas svätej omše je pre mňa tá, keď vidím všetky tie deti pristupovať pravidelne k svätému prijímaniu. Vtedy mi občas vyhŕknu aj slzy dojatia.

 

 

 

Je váš zbor čisto o hudbe a speve, alebo máte aj popritom nejakú duchovnú formáciu?

Väčšina zboristov funguje v saleziánskom oratóriu aj v iných „záujmových krúžkoch“. Či už sú to stretká, tanečné zoskupenia, alebo tvorivé dielne. Všetky tieto činnosti zahrnujú aj duchovnú formáciu v podobe modlitieb, adorácií, duchovných obnov či cvičení. Z mnohých odrastených detí sú animátori. Náš zbor vnímam ako vstupnú miestnosť detí do saleziánskej rodiny, kde si väčšina z nich nájde svoje miesto. Spoločné modlitby, predsavzatia a občas večerné slovká mamy dona Bosca Margity na dobrú noc sú súčasťou aj nášho zboru.

 

Máte svoje piesne, videá, albumy, vystúpenia, nejakú gospel víťazku „na konte“, veď ste už ako profesionáli. Vnímate to tak?

(smiech) Vôbec to tak nevnímame a ani sa ako profesionáli necítime, napriek tomu, že z nášho zboru profesionáli vychádzajú. Všetko to, čo sa v našom zbore deje, vnímam ako veľký zázrak. Nikdy som si nemyslela, že sa naše piesne budú spievať na druhom konci Slovenska alebo že si ich niekto bude púšťať v aute. A vlastne som vôbec netušila, že nejaké „naše piesne“ budeme mať a budeme sa o ne môcť deliť s ostatnými. Keďže viem, že sa to všetko deje nie našou zásluhou, snažím sa držať pri zemi a žiť myšlienkou: Nech sa deje všetko na Božiu slávu.

 

Prečo ste sa rozhodli ísť cestou vlastnej tvorby? Nie je to pre zbor trochu nezvyčajné a oveľa ťažšie?

Možno práve preto, že je to nezvyčajné. Vnímam to ako cestu, ktorou sa stávame jedinečnými, autentickými. Určite je to náročnejšie, no dáva nám to príležitosť vytvoriť dielo, ktorému sme spoločne dali „dych“, predviedli ho v úplne originálnej podobe. Vytvárame niečo, čo má našu vlastnú stopu.

 

Piesne aj tvoríte ako autorka. Neraz sú to texty plné Božej dôvery a túžby po Bohu. Odkiaľ beriete inšpiráciu?

Sú to piesne osobne prežité. Vznikajú špeciálne v časoch náročných, keď sa potrebujem Pánu Bohu posťažovať, a v časoch „ponáročných“, ktoré sú naplnené túžbou a odovzdaním sa. Sú mojou najmilšou a najosobnejšou modlitbou.

 

 

 

Vy sama vediete zbor popri svojej rodine. Stíhate to? Ako sa zlaďujete s bežnými povinnosťami?

Keďže pracujem v školstve na prvom stupni a doma ma čakajú tri deti, je to krásne poslanie, no zároveň psychicky veľmi náročné. Dá sa to zvládnuť, no nie vlastnými silami. Moja rodina, špeciálne môj manžel a mamka, sú mi v zbore najväčšou oporou. Manžel občas zaskakuje moje povinnosti a prižmúri oči pri pohľade na byt či kuchynskú linku. (úsmev) Mamka sa mi pravidelne stará o deti počas skúšok, svätých omší a vystúpení. Bez nich by som tento zbor určite neutiahla. A v prvom rade bez Božej pomoci.

 

Máte toho so zborom v čase Vianoc viac?

Vianoce sa každoročne spájajú s koncertmi, takže áno, máme. (úsmev) December sme odštartovali spoločným vystúpením so Slávkou Tkáčovou na uvedení jej nového albumu do života, no taktiež nás čakajú aj Vianočný jarmok remesiel, vianočné trhy, koncert v synagóge. Zakončíme to v rodinnom duchu na koncerte v Kostole Svätej rodiny u nás doma na Vinbargu.

 

Trávite vianočné sviatky spoločne, prípadne máte nejaké zvyky?

Zvykli sme pred Vianocami piecť medovníčky, ktoré sme potom išli rozdať do domova dôchodcov či hospicu za spevu kolied a vianočných piesní.

 

Čo je pre vás osobne na Vianoce dôležité?

Zažiť pocit, aby sa v mojom srdci narodil Ježiško so všetkou tou novou nádejou a láskou, ktorú mi túži dať. Venovať sa veciam okolo Vianoc len do takej miery, aby nezatienili tento príchod.

 

 

 

Keďže ste aj učiteľka, viete si cez vianočné prázdniny oddýchnuť?

Budem sa o to snažiť z celých síl a posnažím sa tiež o to, aby si oddýchli aj moji žiaci. (úsmev)

 

Čo očakávate od nového roka?

V mojom diári na rok 2020 s názvom Čo tento rok stihnem svieti veľkými písmenami: Vydať CD. V hlave mám veľa plánov, ktoré by som si priala, aby sa naplnili, no nad tým všetkým je túžba nechať sa viesť Božími cestami a prosba o požehnanie do celého ďalšieho roka.

 

Súťaž

Napíšte nám do komentára odpoveď: Koľko vlastných detí má Silvia Demská? Na jedného alebo jednu z vás čaká CD zboru Vinimini.



Komentáre