Škrípanie medzi dcérou a matkou
Matka a dcéra sú spojené neviditeľným putom. Tak to chcel Boh. Túžil po tom, aby boli dcéry hrdé na svoje matky a naopak, no niekde sa to pokazilo. Nejako to medzi nimi škrípe. Nemusíme byť dospelí, aby sme stretli dievčatá, ktoré nemajú v láske ženu, čo im darovala život. Čo s tým?
„Záleží mi na tom, čo si o mne myslí moja mama,“ priznáva nejedna dievčina, s ktorou sa stretávam. „Chcela by som, aby bola so mnou spokojná.“ Táto túžba drieme v každej z nás, nezávisle na tom, v akej rodine vyrastáme. Mama je mama a iba ona nám môže dať pocit uznania a prijatia. Ona je tá, ktorá je vyvolená, aby nás uviedla do sveta ženskosti, pomohla nám prekonať zmätok emócií a ukázala hĺbku materinského srdca.
Mama môže byť pre dcéru požehnaním, ale aj človekom, ktorý v jej duši urobí spúšť. Je to práve ona, kto pozná slabé a citlivé stránky svojho dieťaťa a stanovuje hranice. Dcéra môže byť pre ňu zrkadlom, a teda urobí všetko pre to, aby bola taká istá ako ona. Zmanipuluje jej túžby, predstavy a presvedčí ju, že to, čo povie, je pre ňu to najlepšie.
A tak sa dcéra snaží naplniť všetky požiadavky matky, no nerobí ju to šťastnou. Každý krok, ktorý spraví podľa vlastných predstáv, cíti ako sklamanie, ktoré spôsobila vlastnej matke. Uzatvára sa do predstavy, že ak chce, aby bola milovaná, musí robiť všetko tak, ako sa jej to prikazuje.
Matka prestáva byť jej dôvernou priateľkou. Je pozorovateľkou a hodnotiteľkou jej skutkov. Nedokáže sa tešiť z originality svojho dieťaťa. „Načo ti je to tancovanie, to ťa neuživí. Uč sa radšej matematiku,“ presviedča svoju dcéru, čím bráni rozvoju jej osobnosti. Možno to hovorí preto, lebo ona sama nebola dobrá tanečníčka, alebo preto, lebo chce, aby si jej dcéra v budúcnosti vybrala povolanie, ktoré si pre ňu vysnívala.
Matky často závidia svojim dospievajúcim dcéram. Vidia ich úspechy a porovnávajú s nimi svoj život. Oddávajú sa súpereniu v ženských rolách. Nosia oblečenie, ktoré nosili, keď mali osemnásť, pretože si chcú dokázať, že sú „ešte k svetu“. Tieto negatívne pocity závisti si nedokážu pomenovať alebo si ich jednoducho nepripúšťajú.
Ak dcéra cíti nepochopenie či odmietanie zo strany matky, vstupuje do jej života chlad, smútok a bezmocnosť. Začína mať pokrivený obraz o sebe samej. „Nie som dobrá, nemôžu ma mať radi,“ alebo: „Budem milovaná len vtedy, ak budem ľuďom plniť ich priania.“ Toto presvedčenie vytvára pôdu pre vzťah založený na emocionálnej manipulácii. „Si nemožná. Zasa si všetko zbabrala.“ Jazyk matky sa mení na večné kritizovanie.
Je fakt, že človek nemôže dať to, čo nemá. Ak matka vyrastala v rodine, kde prežívala emocionálne prázdno, je pravdepodobné, že nebude schopná v plnej miere uspokojiť citové potreby svojej dcéry. Je však možné, že sa rozhodne dať zo seba všetko, čo môže a čo vie, a spoľahne sa na Boha, ktorý dopĺňa to, čo nám chýba. Niekedy môže ísť o rodové prekliatia, preto duchovní otcovia odporúčajú, aby sa zvlášť ženy modlili za lásku, ktorú majú sprostredkovať tomuto svetu, najmä svojim deťom.
Keď sa skončí detstvo
Dcéra si po osamostatnení od matky uvedomí, že niečo nie je v poriadku. Nedokáže sa radovať zo života. Prežíva strach zo vzťahov. Ak sa rozhodne do niektorého vzťahu ísť, robí všetko, aby si ho udržala, aj za cenu, že je „otravná“. Veľmi ťažko znáša rozchody a sklamania. Vinu hľadá len v sebe.
Preto medzi nami chodia ženy, ktoré si nevedia nájsť cestu k matke. Ak medzi ne patríš aj ty, skús byť odvážna. Svet nie je taký, ako ho vnímaš práve teraz a v tejto chvíli. Je iný a ty si v ňom Božia princezná, milovaná, nezávisle od toho, čo sa v tvojom živote stalo. Aby si objavila možnosť prijať túto skutočnosť, skús urobiť tieto kroky.
- Detské tajomstvá
Pomenuj si to, čo si prežívala ako dieťa. Spomeň si na situácie, keď si sa cítila ponížená, nepotrebná, zranená. Kedy ti bolo najťažšie? Napíš si ich na papier. Čo cítiš, keď ich čítaš? Hnev? Smútok? Uvedom si, že tvoja mama sa k tebe takýmto spôsobom nesprávala zámerne. Možno ani sama nevie a nedokáže pomenovať, ako a prečo ti ubližovala.
- Dôverník – duchovný vodca
Nájdi si človeka, pred ktorým môžeš svoje emócie vyjadriť. Nečakaj, že ti bude radiť, nik z nás nemá návod na zmierenie. Sami od seba to nedokážeme. Stačí, ak pred ním porozprávaš svoj príbeh. Buduj si s ním vzťah a vedz, že aj keď niektoré jeho rozhodnutia budú pre teba náročné, robí ich preto, aby ti pomohol.
- Nie je láska ako láska
Nehrň sa bezhlavo do vzťahov, kde sa cítiš prijatá a milovaná. Je dosť pravdepodobné, že každý malý prejav pozornosti vyvolá v tebe istotu ozajstnej lásky. Toto zvlášť platí pri výbere partnera. Pros Boha, aby ti pomohol rozpoznať, kto je pre teba ten správny partner, a naučil ťa rozlišovať medzi skutočnou láskou a predstavou o láske.
- Odhoď starosti
Prestaň sa trápiť tým, ako to je. Nehovor si: „Som beznádejný prípad, a to kvôli svojej matke.“ Nič nie je stratené. Či Ježiš nepovedal, že máme na hlave aj všetky vlasy spočítané? Či nás neubezpečil o tom, že Boh sa stará o poľné ľalie a vrabce – a my sme oveľa cennejší, ako sú ony? On je verný svojmu slovu a s každým z nás má svoj zámer lásky. Aj s tebou.
Je to Otec, ktorý ťa miluje, či mu to dovolíš, alebo nie. Neprestáva, aj keď to ty nechceš vidieť.
- Otvor sa
A tu je tvoja veľká šanca. Duchovný otec ti môže hovoriť o láske a odpustení, ale kým sa ty sama nerozhodneš ich prijať, všetko je zbytočné. Môžeš mať na papieri napísané všetky náročné situácie života, ale kým ich neodovzdáš nebeskému Otcovi a nevložíš sa celá do jeho milujúceho náručia, nijako ti to nepomôže. Každý deň máš šancu vymeniť strach za dôveru, nenávisť za pokoj. Ale ako?
Žalmista hovorí: „Čakal som na Pána a on sa ku mne sklonil.“ (Ž 40, 2) Rob presne to isté – čakaj na dobrého Boha, ktorý sa k tebe skláňa a nič ti nevyčíta. Práve naopak, hovorí ti: „Ak mi dovolíš, prídem do tvojho srdca s odpustením.“ Čo ťa to bude stáť? Otvoriť sa pre dôveru. Boh ťa pozná skrz-naskrz a môže všetko. Teraz stojí pri tebe a čaká, kým sa mu pozrieš do očí a povieš: „Pane, ty vidíš moje nešťastie a môj smútok. Prosím, zachráň ma.“
Modlitba
Nebeský Otec, dávam do tvojho milosrdenstva všetky svoje vzťahy, najmä ten s mojou mamou. Ty vieš, čo sa stalo. Ďakujem ti za ňu, aj keď sa moje srdce búri. Je to žena, ktorá mi dala život. Možno nechcela, aby som sa narodila, ale ty si si to prial. Ty si bol ten, kto sa na mňa teší, a to mi stačí.
Ty poznáš zranenia, ktoré mi spôsobila. Poznáš moje pocity, moju bolesť. Ty vieš, ako som sa cítila vtedy, keď… (môžeš s Bohom hovoriť o tom, čo si pamätáš), ale dnes viem, že si tam bol a chránil si ma, a aj keď som ťa nepočula, pripomínal si mi, že ma ochrániš, lebo som tvoja milovaná dcéra.
Odovzdávam ti svoj hnev, zatrpknutie, smútok, rozsypané vzťahy, každé nepochopenie… a prosím, prijmi ho. Sama sa nedokážem zmieriť so svojou matkou, ale ty môžeš všetko. Zmiluj sa nado mnou. Amen.
Slovko na záver
Milé moje priateľky, pamätajte, že sme Božie dcéry a Boh nás nikdy neponižuje. Miluje nás a pomáha nám vstať z každého hriechu. On má moc odpustiť aj to, čo my samy nedokážeme. Miluje nás odvekou láskou a túži, aby sme ju rozdávali ďalej. To však bude možné len vtedy, ak mu dovolíme, aby naplno vstúpil do nášho života.
Tak poďme na to.