SKUTOČNÝ PRÍBEH: Láska ako podvod

Láska vie byť slepá. Až do tej miery, že si nevšimnete, že človek, s ktorým ste sa v živote ani nevideli, vás oberá o peniaze. Prostredníctvom internetu. Online podvody, známejšie skôr v zahraničí, nie sú novinkou ani na Slovensku.

Autor: Matúš Demko

V máji 2015 priniesol časopis WIRED príbeh Audrey Elrodovej, ktorá cez internet spoznala istého Duka McGregora. Všetko sa to začalo „nevinnou“ správou v sekcii Ostatné v správach na Facebooku. Správu si otvorila až po niekoľkých mesiacoch – v čase, keď sa rozvádzala so svojím manželom. „Odvtedy si Elrodová s McGregorom písali online aj viac ako dvanásť hodín denne. McGregor často písal o bolesti po úmrtí jeho manželky Susan, ktorá vraj zomrela pri autonehode v Edinburghu v roku 2003. Ale nedovolil, aby mu táto tragédia zobrala radosť zo života, ako to bolo zjavné z fotografií, ktoré posielal Elrodovej: keď pracoval v Severnom mori na ropných vrtoch, ako čítal knihy, ako sa hral s tigrovanou mačkou či ako brnkal na gitare,“ opisuje začiatok online vzťahu WIRED.

Netrvalo dlho a Elrodová mu začala posielať peniaze: najprv menšie sumy, potom väčšie. Na štúdium syna Kevina, na operáciu, na motorový čln, na nový počítač. Zanedlho posielala až tri štvrtiny svojej čistej výplaty. Zadlžovala sa, aby bola schopná plniť McGregorove finančné požiadavky. Neskôr ju využili na pranie peňazí – Audrey dnes sedí vo väzení a musí zaplatiť 413 790,91 dolárov na odškodnení pre dvadsaťosem obetí finančného podvodu. Brendan I. Koerner, autor článku pre WIRED, si myslí, že celá schéma Audreyinho prípadu je dielom Yahoo Boys – mladých mužov z Nigérie, Ghany či iných západoafrických krajín, ktorí sa obohacujú práve na podvodoch – pod rúškom lásky.

 

 

SLOVENSKÁ AUDREY

Podobný scenár sa stal aj na Slovensku. Hoci poznáme pravú identitu obete, nazvime ju iným menom – napríklad Ľubica. Žena po štyridsiatke, rozvedená, dve deti, zarábajúca iba minimálne, žijúca na severe Slovenska z ruky do úst. „Po tom všetkom, čo som zažila, som sa dala nachytať na sladké slová muža. Volal sa Frank Smith, dostal ma svojím postojom k Bohu. Využil to, že som vždy túžila mať po boku muža, s ktorým budem môcť zdieľať svoju vieru a hovoriť s ním o bežnom živote,“ spomína Ľubica.

Začiatkom roku 2015 sa stala novou používateľkou Facebooku. Na sociálnych sieťach nebola ani dva mesiace a Frank jej poslal žiadosť o priateľstvo. Dodnes si pamätá presný dátum: 2. február 2015. Myslela si, že nepôjde o nič viac, len o pár slov. Sám písal, že hľadá len známosť a chce sa porozprávať. Podľa Ľubice sa začalo bežné zoznamovanie. „Správy od neho mi chodili v slovenčine. Bolo vidno, že je to také komolené, ako z prekladača. Rovnaké to bolo aj pri mailoch.“ Telefonicky spolu komunikovali len raz – pred jeho údajnou cestou na Cyprus. „Okrem „ahoj“ a „ako sa máš“ sme si nedokázali povedať nič iné. Potom mi len povedal: „Please on Facebook.““ Nikdy sa nevideli – ani cez Skype. Dnes už to Ľubica vníma ako chybu. Mal ukázať svoju pravú tvár.

 

 

ROZDIELNE OBETE, ROVNAKÝ SCENÁR

Výskumníčka Monica Whitty z University of Leicester zisťovala, ako funguje scenár webového „lásko-podvodu“. Fáza číslo jeden spočíva vo vytvorení profilu osobnosti – až tretina obetí považovala fotku na falošnom účte za „fyzicky atraktívnu“. Muži väčšinou predstierali, že sú vdovci, majú deti a pracujú buď ďaleko od domu, alebo ako podnikatelia. Falošné ženské profily tiež obsahovali fyzicky atraktívnu fotografiu, zväčša fingovali, že sú študentky alebo že vykonávajú slabšie platené povolania ako zdravotná sestra či učiteľka. Ľubici sa Frank predstavil ako vdovec z Yorku, obchodník v stavebníctve, otec jedenásťročnej dcéry. „Opísal mi, že svoj život vedie s Bohom a venuje sa čítaniu Biblie a počúva piesne Dona Moena a jednoducho všetko okolo.“

V druhej fáze internetovej romance narastá intimita, vzájomná blízkosť podvodníka a obete. Vzťah „kvitne“. Ľubica a Frank si písali a postupne sa zbližovali. Témou boli záujmy i záľuby, práca, rodina. „Keď sme sa rozprávali, vždy mi povedal: „Neboj sa, Boh je s nami.“ Keď išiel do Írska rokovať o nejakej zmluve na dodanie tovaru, prosil ma o modlitby, aby to dopadlo dobre, bola to Popolcová streda. V nedeľu sa vždy opýtal, kedy idem do kostola, a požiadal, aby som sa za nás modlila. Keď som sa vrátila od rodičov, vždy sa opýtal na ich zdravie, a ak som povedala, že sa cítili horšie, vždy ma upokojil: „Neboj sa, budem sa za nich modliť.“ Pýtal sa na moje deti: ak som mu povedala, že som sa pohádala so synom, lebo sa nechcel učiť alebo urobiť, čo som povedala, povedal mi: „Neboj sa, budeme sa za neho modliť, otvor si Božie slovo a toto sa pomodli. No nikdy nehovor, že si zlá mama, vysvetli mu, že je potrebné učiť sa.““

Frank mal pochádzať z Kosova, mamu mal Rusku, bol jedináčik, ostal sirotou. Bavilo ho stavebníctvo a preto sa mu odišiel venovať do Anglicka. Tam sa oženil, manželka ho opustila po narodení dcéry. Pred pár rokmi mala jeho bývalá žena zomrieť pri požiari. Ovdovel. Podľa Whitty sa počas druhej fázy odhaľujú osobné tajomstvá – obeť ich zvyčajne odhalí viac. Pre mnohé z nich je to ako terapia. „Cítila som pri ňom pokoj, cítila som pri ňom oázu. Keď som si predstavila ten kolobeh doma, bezradnosť, do toho sa udiali veci s bývalým manželom, jeho nová a stará frajerka… Takže chlácholivé slová Franka Smitha ma odpútali od toho, čo sa začalo diať. Už som len konala ako kôň s klapkami na očiach. Zožrala som mu všetko aj s navijakom. Hovoril presne to, čo som chcela počuť.“

Zo začiatku komunikovali približne raz za dva dni. Sprvoti mu Ľubica napísala, že je len jednoduchá a osamelá žena – a on neodpísal. Myslela si, že o komunikáciu s ňou stratil záujem. Neskôr jej odpovedal a vysvetlil, že vzhľadom na charakter jeho práce možno nebudú v častom kontakte. Po mesiaci si už písali každý deň: Ľubica sa ozvala ráno; keď sa dalo, tak aj počas pracovnej doby; po návrate domov presedela pri počítači do večera.

 

 

IDE O PENIAZE

Monica Whitty v časopise Security Journal tvrdí, že čas medzi zoznámením sa a tým, keď sa obeť odhodlá poslať peniaze, je individuálny: kým u niekoho to trvá mesiac, iným aj rok. Tým sa dostávame do tretej fázy, ktorú Whitty označuje ako osteň. Jednoducho – do každého vzťahu prichádza problém a spôsob, ako ho vyriešiť, je poslať peniaze. Najčastejším scenárom je, keď si podvodník vypýta najprv len malú čiastku peňazí – aby potom mohol pýtať viac. Ako uvádza Whitty, „niekoľko finančne podvedených žien bolo požiadaných zaplatiť za obnovenie diplomatických dokladov na batožinu patriacu podvodníkovi (približne tisíc libier), ktorá čakala na transfer z Ghany do Veľkej Británie. Dostali obmedzený čas na zaplatenie (približne dvadsaťštyri hodín).“

Ako to bolo v prípade Ľubice? Frank si začal nárokovať financie už po poldruha mesiaci vzájomnej konverzácie. „V polovici marca 2015 ma poprosil o pomoc. Pri jeho pracovnej ceste z Cypru do Česka ich pri Turecku prepadli piráti a on sa bojí o svoj majetok, peniaze. Dokumentáciu k nákupu tovaru, ktorý prepravuje v kontajneri, mi posiela, aby o to vraj neprišiel. Poslal mi e-mailom zoskenovaný prepravný list, fotku kufra, v ktorom to bude, a poprosil ma, či uhradím nejaké peniaze na vyzdvihnutie batožiny. Poslal mi odkaz na prepravnú spoločnosť, ktorú mám osloviť, aby mi podala informácie o dodaní boxu, kufra pre mňa. Išla som do banky a vybavila som si úver. Poslala som dvetisíctristopäťdesiat eur na adresu prepravnej spoločnosti a čakala na ďalšie informácie. Tá mi oznámila, že box bude dodaný vtedy a vtedy, no nestalo sa tak.“

Tu sa však finančné požiadavky nekončia. Práve naopak, len sa začínajú. „Neskôr mi prepravná spoločnosť napísala, že je potrebné zaplatiť ďalších deväťtisícdeväťstoosemdesiat eur. Takú sumu som nemala. V banke mi dali ďalší úver tritisíctristo eur. Prosila som o požičanie rodičov a súrodencov. Varovali ma, no prečo som bola slepá a hluchá k ich varovaniam, to si neviem vysvetliť.“

Keďže Ľubici sa nepodarilo vyzbierať potrebných deväťtisícdeväťstoosemdesiat eur, poslala aspoň to, čo mala – päťtisícpäťsto eur. „Frank mi povedal: „Neboj sa, Boh je s nami, možno to bude stačiť.““ Nestačilo. Bolo potrebné doplatiť ďalších štyritisícštyristoosemdesiat eur. Ľubica zvolila to isté riešenie ako v situácii predtým – z rovnakej banky si vzala ďalších päťtisícpäťstosedemdesiat eur. „Počas celej tejto doby bol údajne na poškodenej lodi, ktorá sa im pokazila pri strete s tými pirátmi. Potom ma prosil, aby som mu pomohla dostať sa z lode. Poslala som tritisíc eur na meno kapitána. Potom mi povedal, že ho nechali v nemocnici, lebo je prechorený a potrebuje zaplatiť pobyt v nej: poslala som tisíctristo eur cez Western Union na meno nejakého ošetrovateľa.“

Aby toho nebolo málo, prepravná spoločnosť nakoniec žiadala až 27 934,44 eur. Preto si Ľubica opäť zobrala ďalší úver na trinásťtisíctristo eur.

 

 

„Frank mi povedal, že telefonoval s prepravcami, a povedal, že mu sľúbili poslať batožinu, keď zaplatím desaťtisíc eur, a ja som poslala ďalších päťtisíc pre spoločnosť a päťtisíc na meno údajného doručovateľa, ktorý to mal doručiť. Spoločnosť mi povedala, že som jediný príjemca a jedine ja môžem prevziať box a ich certifikáty. Všetky peniaze boli posielané do Turecka. Tieto peniaze mi sľúbil vrátiť z toho boxu. Stále som mu verila, nič z tých varovných znakov som nevidela.“

Ľubica žije z minimálnej mzdy, živí dve deti a platí za podnájom dvojizbového bytu. Z banky si požičala približne dvadsaťštyritisíc eur, ktoré bude musieť vrátiť aj s vysokými úrokmi. Prišla aj o vlastné úspory, približne o päťtisíc eur. Keď sa pozerá späť do veľmi blízkej minulosti, nevie si vysvetliť, prečo konala takto bezhlavo a dôverčivo.

Ako zistila Whitty, každá z obetí romantických podvodov „verila, že peniaze budú viesť ku skráteniu času, ktorý ešte musia čakať, kým sa konečne stretnú tvárou v tvár (čo bola najvyššia odmena pre väčšinu obetí). Väčšina obetí bola navedená myslieť si, že napokon dostanú peniaze späť, keďže falošný mužský partner mal byť bohatý a požadoval peniaze len preto, že k nim momentálne nemal prístup v krajine, v ktorej práve prebýval.“

Po finančnom žmýkaní môže, ale nemusí nasledovať ešte fáza číslo štyri – sexuálne zneužitie. Stačí na to ochota obete a webkamera. Tak sa obeť stane vydierateľnou. Podľa Whitty sa však žiadna z obetí v jej výskume nepriznala, že by bola vydieraná.

Na záver prichádza bod číslo päť – odhalenie. Ľubica napísala v septembri 2015 Frankovi, že jej dochádzajú peniaze a potrebuje jeho pomoc. Podvodník sa začal odmlčiavať. Začiatkom októbra sa so svojimi problémami zdôverila priateľke, ktorá jej poradila, aby s tým ihneď prestala, pretože je to podvod. „Vtedy mi to docvaklo.“ Kľúčom k odhaleniu bola zrejme Ľubicina schopnosť vôbec o tom začať rozprávať. Dovtedy nebola schopná nikomu sa s tým zdôveriť.

Napokon Ľubica prišla aj na políciu a neskôr podala trestné oznámenie. Či sa však podarí vystopovať podvodníka, zrejme bezpečne ukrytého pod falošnými identitami a v krajine so slabou vymožiteľnosťou práva, je viac než otázne. Väčšina podfukárov pochádza z krajín západnej Afriky. Ľubicin prípad však smeruje, paradoxne, do Singapuru.

Záverečná fáza online lásky môže mať devastačné účinky pre obete – ako však píše Whitty, viaceré z nich boli znepokojené stratou vzťahu viac ako stratou peňazí – a to aj v prípadoch, že na svoje domy či domy svojich rodín uvalili hypotéky.

Často však ani príchod na políciu či vyrozprávanie sa blízkym neposkytuje úľavu. Dostavuje sa nevoľnosť, pocity chorobnosti, osamelosť, obviňovanie, nepochopenie, strach, hnev. A po krátkom a vysokou cenou zaplatenom romániku nastáva čas splácať úvery.

Byť podvedený je udalosť, ktorá vám zmení život a má dlhotrvajúce následky. Podvodníci sa netrápia tým, že vám zničia život. Budú pokračovať, pokým im prichádzajú vaše peniaze. Nedajte im šancu. (AntiFraudNews.com)

 

 

DRUHÁ VLNA

Aby toho nebolo málo, po fáze číslo päť – odhalení môže prísť druhá vlna. Podvodník bol odhalený, ale podvod sa nemusí nevyhnutne skončiť. Ako? Whitty uvádza viaceré spôsoby: podvodník predstiera, že je policajt a že za istú čiastku zabezpečí peniaze naspäť. Alebo tvrdí, že áno, bol to podvod – ale že za ten čas sa skutočne zaľúbil do svojej obete. Alebo sa na obeť nakontaktuje „manažér banky“, ktorý oznámi, že dôvod, prečo sa dvaja zaľúbenci nestretli, je, že (podvodník) zomrel – a žiada peniaze na výdavky spojené s jeho pohrebom.

 

PREČO TO VŠETKO?

Prečo sa obete dajú nachytať? Prečo si podvod nevšimnú skôr? Monica Whitty realizovala štúdiu o psychologickom pozadí online „lásko-podvodov“. Náchylnejšie na tento druh podvodu sú osoby s vyššou dôverou v lásku, najmä tie, ktoré si idealizujú svojho partnera. Niektoré z nich mali predtým nesprávny vzťah, často násilnícky alebo taký, v ktorom boli zneužívané. Rizikovými faktormi sú osamelosť, vdovstvo, prílišná dôverčivosť a naivita. A schopnosť veľmi rýchlo sa zaľúbiť. Do tohto vnútorného rozpoloženia prichádzajú „vábivé“ techniky presviedčania: podvodník má atraktívny profil, ponúka obetiam „bezpodmienečnú lásku“, v prípade potreby sa využije aj autorita diplomatov, doktorov či právnikov, aby podvod vyznel presvedčivejšie. „V niektorých prípadoch zavolal obeti „doktor“ a povedal jej, že jej milovaný potrebuje peniaze na účty za lekára,“ píše Whitty.

Ľubica len márne kýve hlavou a nechápe, prečo brala z banky jeden úver za druhým. Zaľúbená chcela len pomôcť svojmu milému. V údajnej batožine, ktorú jej Frank „posielal“, malo byť dosť peňazí na to, aby splatila svoje úvery. Zachránila by tým dokumenty i financie – a Frank by skutočne prišiel. Vyzdvihnúť si svoju batožinu. „Tomuto som uverila – prečo by neprišiel, keď má v batožine dôležité dokumenty?“

Linka na trase Singapur-Slovensko definitívne zhasla po Novom roku. Ľubica s ním udržiavala komunikáciu už len na základe policajných pokynov. Po tom, čo jej však povedali, že už s ním nemusí udržiavať kontakt, vypla sa aj Ľubica. Posledná správa bola: „Ahoj, „Frank“. Odpúšťam ti.“

 

 

ČASOVÁ OS ĽUBICINHO PRÍBEHU

• začiatok roka 2015
  Ľubica začína používať sociálne siete (Facebook)
• 2. február 2015
  Frank Smith žiada Ľubicu o priateľstvo
• polovica marca 2015
  prvá žiadosť o zaslanie finančných prostriedkov – Ľubica si berie úver na prvých dvetisíctristopäťdesiat eur za vyzdvihnutie batožiny
• ďalšie platby
  nová požiadavka z „prepravnej spoločnosti“, ďalší úver vo výške tritisíctristo eur – Ľubica posiela to, čo má: päťtisícpäťsto eur
  prepravná spoločnosť nemení svoje požiadavky – nový úver na päťtisícpäťstosedemdesiat eur
  „kapitánovi“ neskôr posiela tritisíc eur
  „ošetrovateľovi“ putuje tisíctristo eur
  prepravná spoločnosť žiada až 27 934,44 eur – Ľubica takú sumu nemá, posiela päťtisíc eur „firme“ a päťtisíc eur na meno „doručovateľa“, ktorý mal box osobne doručiť
  suma zaplatená podvodníkovi činí dvadsaťdvatisícstopäťdesiat eur
• september 2015
  Ľubici dochádzajú peniaze a prosí Franka o pomoc, ten s ňou ale prestáva komunikovať
• začiatok októbra 2015
  Ľubica sa stretá s kamarátkou, ktorej sa vyrozpráva a ktorá jej poradí zájsť na políciu, na druhý deň ide na výsluch
• koniec roka 2015
  podáva trestné oznámenie
  polícia zachycuje stopu podvodníka v Singapure
• jar 2016
  kontakt je úplne prerušený
  v prípade sa neobjavujú nové fakty