Slovenka žijúca vo Francúzsku Janka Luptaková: Slováci radi počujú liturgiu vo svojom materinskom jazyku

Slovenka žijúca vo Francúzsku Janka Luptaková: Slováci radi počujú liturgiu vo svojom materinskom jazyku
Rodáčka z Brezna Janka Luptaková (42) žije v parížskom regióne už sedemnásť rokov, a to od roku 2005. Jej život vo Francúzsku sa začal, keď nastúpila na parížsku univerzitu Sorbonne. Spolu so svojím francúzskym manželom, dvomi deťmi a tretím, ktoré nosí pod srdcom, býva neďaleko Paríža v meste Asnières-sur-Seine. So svojou rodinou sa zapája do mnohých aktivít. Jej deti navštevujú slovenskú školu a škôlku „Petit Slavik“, ktorá funguje popri Slovenskej katolíckej misii.

Aké sú vaše spomienky na začiatky v slovenskej farnosti? 

S prvou slovenskou farnosťou som sa po prvýkrát stretla len pred piatimi rokmi, keď náš najstarší syn začal navštevovať slovenskú škôlku „Petit Slavik“. Je to škola a škôlka v Madeleine, ktorá býva v soboty. Môj prvý dojem bol veľmi dobrý a potešilo ma, že riaditeľka okrem školského programu ponúka pre deti aj hodiny náboženstva. Tie zabezpečuje náš slovenský kňaz Imrich Tóth, ktorý tu pôsobí už viaceré roky.

 

Odkiaľ ste sa dozvedeli o tom, že v Paríži funguje aj Slovenská farnosť?

Práve cez túto školu a škôlku. Ale v podstate každá národnostná komunita má v zahraničí svoju farnosť. Veriaci Slováci sa o jej existencii informujú automaticky ak niečo také konkrétne vyhľadávajú.

 

Navštevujete slovenské spoločenstvá alebo farnosti hneď od vášho príchodu do Francúzska?

Nie. Tým, že som veľmi prispôsobivý typ na prostredie, v ktorom sa ocitnem, nemám potrebu navštevovať vyslovene slovenské spoločenstvá. Navyše, môj manžel je Francúz, takže sme sa prirodzene angažovali v tunajšej francúzskej farnosti. Počas vysokoškolského štúdia som absolvovala niekoľko jazykových pobytov na zahraničných univerzitách v USA, Rusku, Portugalsku a mnohých ďalších, počas ktorých som dala prednosť spoznávaniu domácej kultúry. Popravde, nikdy som nevyhľadávala slovenské komunity a ani som nepociťovala, žeby mi výrazne chýbali.

 

Myslíte, že veriaci Slováci pôsobia skôr v slovenských či francúzskych farnostiach?

Ak sa Slovákom naskytne príležitosť zúčastniť sa na slovenských omšiach, radi sa na nich zúčastnia. Tak je to aj v prípade slovenskej školy a škôlky, ktorá po vyučovaní v sobotu organizuje v kostole v Madeleine omše pre slovenské deti a ich rodiny. Ak sú však rozptýlení po parížskom predmestí a do Madeleine im je ďaleko dochádzať, chodia na omše do farností vo svojich mestách. Dôvodom je určite aj vzdialenosť a taktiež komplikované parkovanie v Paríži.

 

VÄČŠINA ĽUDÍ V SPOLOČENSTVÁCH SÚ DOBROVOĽNÍCI

Aké aktivity môžu veriaci Slováci v Paríži robiť? 

V Paríži a vôbec v celom Francúzsku je obrovský počet možností, ktorých sa Slováci môžu zhostiť v rámci katolíckych spoločenstiev. Práve toto široké spektrum výberu je to, čo možno chýba v slovenskom spoločenstve, ktoré je viac sústredené len na vlastné aktivity.

Najznámejšie spoločenstvo v Paríži, ktoré ponúka množstvo činností, je Secours catholique. Zber obnoseného šatstva, pomoc pri písaní administratívnych listových zásielok, ponuka raňajok, kurzov francúzskeho jazyka, organizovanie tvorivých dielní či finančná podpora patria medzi jeho základné aktivity. Väčšina ľudí v nich pracuje na dobrovoľníckej báze a len málo ľudí je tam zamestnaných.

 

V čom sa zapájate vy? 

Po nedeľnej omši, spolu s manželom, pri východe z kostola často organizujeme spoločnú kávu a raňajky. Ľudia neutekajú domov, ako to mnohokrát vidím u nás doma na Slovensku. Takto zostanú s ostatnými farníkmi. Rozprávame sa a trávime spolu ranné nedeľné chvíle.

Môj syn hráva na každej nedeľnej svätej omši na djembe. Keď je nejaký veľký sviatok, hrá aj na bicie, čo omšu ozvláštni a urobí ju veľmi slávnostnou.

Manžel sa stará aj o dekoráciu kostola a ja vyučujem náboženstvo v cirkevnej škole, ktorú navštevujú naše deti.

 

Prišli ste s nejakým nápadom na aktivitu aj vy?

V našom kostole sme s manželom a ešte jedným párom raz do mesiaca po omši zaviedli rozhovory na vopred určenú tému. Po týchto stretnutiach nasleduje spoločný obed.

 

Aké témy tam rozoberáte?

Témou môže byť napríklad odpustenie alebo láska.

 

Slovenka žijúca vo Francúzsku Janka Luptaková: Slováci radi počujú liturgiu vo svojom materinskom jazyku

 

Kto všetko môže na tieto stretnutia prísť?

Pozvaní sú nielen farníci, ale aj ľudia „zvonku“, ktorí prídu po omši, veriaci či neveriaci, alebo ľudia iného vierovyznania.

 

Ako také stretnutie vyzerá?

Najprv sa čítajú (nielen vopred) vybrané pasáže z Biblie, ktoré sa k téme hodia. Čítame však aj laické texty či rôzne svedectvá ľudí. Následne sa o téme diskutuje za pomoci niekoľkých pripravených otázok. Cieľom tohto mesačného stretnutia je nielen diskusia na danú tému, ale aj ozvláštnenie nedele pre ľudí, ktorí žijú sami a nemajú kam ísť.

 

Čo ak by sa toho chceli zúčastniť manželia, ale majú malé deti, ktoré tam nevydržia?

Ja osobne sa starám o tvorivú dielňu pre deti, ktorá je počas diskusie. Spoločne si z papiera vyrábame detaily k danej téme.

 

Spomínali ste, že po stretnutiach máte všetci spoločný obed. Prečo?

Takýto obed posilňuje putá medzi farníkmi. Po obede sa môžu prítomní zapojiť do hrania rôznych hier.

 

Zapájate sa vo Francúzsku ešte do nejakých ďalších spoločenstiev?

S manželom patríme aj do Francúzskej katolíckej misie. Tú tvorí kňaz a šesť laikov. Počas našich stretnutí spoločne rozmýšľame o tom, ako žiť evanjelium konkrétnym spôsobom v teréne a akým skutkom to prejaviť bez toho, aby sa nasilu rozprávalo o viere v súčasnej francúzskej spoločnosti. To je naše poslanie laikov, ktoré vôbec nie je ľahké, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Najnovšie by sme chceli nastoliť interkultúrny dialóg s moslimami a zaviesť spoločné aktivity.

 

SLOVENSKÉ PÁRY MAJÚ VÄČŠIU POTREBU VYHĽADÁVAŤ SLOVENSKÉ SPOLOČENSTVÁ

Aké sú pozitíva a negatíva slovenských spoločenstiev v Paríži? 

Myslím si, že pozitívum je, že dokážu stmeliť vzťahy slovenskej komunity žijúcej vo Francúzsku a poskytnúť im spoločnú pôdu na stretávanie sa s rodákmi.

 

Ako vnímate Slovákov žijúcich v Paríži?

Slováci sa dokážu ľahko prispôsobiť, hlavne ak ide o zmiešaný pár. Predovšetkým keď slovensky hovoriaca osoba ovláda aj francúzsky jazyk hneď od začiatku. Mám dojem, že je to ťažšie u čisto slovenských párov. Tí si zachovávajú slovenské zvyky a tradície viac a do francúzskej spoločnosti sa integrujú pomalšie.

 

Prežívajú podľa vás Slováci v Paríži vieru inak ako Slováci na Slovensku? 

Francúzsko je laická krajina. Na verejnosti sa o náboženstve hovorí len málo. Keď som bola učiteľka, v štátnom sektore som na krku nemohla viditeľne nosiť ani medailón ani krížik, na rozdiel od Slovenska. Tu vieru prežíva každý doma, v kruhu svojej rodiny, alebo na fare vo svojom farskom spoločenstve. Myslím si, že aj novo prisťahovaní Slováci si musia rýchlo zvyknúť na iné normy novej spoločnosti a nemajú problém prispôsobiť sa im. Nebráni im to však v tom, aby v domácom prostredí aj naďalej prežívali vieru spôsobom, na aký si zvykli doma a úplne sa nepoddali nerestiam konzumnej spoločnosti.

 

Kňaz: Mons. Imrich Tóth

Názov farnosti: Mission Catholique Slovaque – Slovenská katolícka misia

Miesto: 14, Rue de Surène, 75008 Paris

Sväté omše:

– 1. a 3. nedeľu v mesiaci o 12.00 hodine

– 2. a 4. sobotu v mesiaci o 18.00 hodine sv. omše pre rodiny s deťmi s platnosťou za nedeľu

Miesto konania svätých omší: Kaplnka pod kostolom Ste. M. Madeleine

Tel. kontakt: +33142651940

Mail: [email protected]

Web: https://www.skmparis.sk/

 

Tento projekt vznikol vďaka našim partnerom:

Slovenka žijúca vo Francúzsku Janka Luptaková: Slováci radi počujú liturgiu vo svojom materinskom jazyku

 

 

Rozhovory+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00

Obchod+