Slovensko môže urobiť viac pre náboženskú slobodu vo svete
Na konci júnovej schôdze slovenského parlamentu bol na rokovanie predložený návrh Uznesenia NR SR o ochrane slobody náboženstva alebo viery a pomoci prenasledovaným kresťanom a iným náboženským komunitám vo svete.
Foto: archív Jána Figeľa
Uznesenie predniesla na záver schôdze Anna Verešová ako návrh Výboru NR SR pre ľudské práva. Ako Osobitný vyslanec EÚ som vystúpil na rokovaní tohoto výboru v októbri. Očakávam, že parlament širokou väčšinou poslancov schváli toto uznesenie v septembri. Bude to nadviazanie na odkaz Sviečkovej manifestácie z roku 1988 a zároveň signál pre medzinárodné prostredie, že aj náš parlament a vláda podporujú úsilie mnohých medzinárodných a slovenských organizácií, ktoré dlhodobo pomáhajú vo svete osobám prenasledovaným pre náboženstvo alebo vieru.
Ako Osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete vítam tento záujem a iniciatívu. Je aktuálna vecne i časovo. Aj zdôvodnenie uznesenia NR SR potvrdzuje na jednej strane rastúce náboženské prenasledovanie vo svete. Podľa relevantných prehľadov takmer štyria z piatich ľudí dnes žijú v krajinách, kde sú veľké alebo veľmi veľké prekážky pre náboženskú slobodu. Najčastejšie ide o sociálnu neznášanslivosť alebo štátnu diskrimináciu na báze presvedčenia alebo viery. Najtvrdšie prenasledovanie však dnes reprezentujú totalitné, autokratické alebo náboženské štáty a neštátne islamistické organizácie teroristov ako sú ISIS, Boko Haram, Al Shabab a ďalšie.
Na druhej strane, po mojom vymenovaní v máji 2016 za prvého Osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu začali vznikať podobné posty v krajinách Únie. Dnes mám kolegov nielen v USA, Nórsku a Fínsku, ale pribudli špeciálni predstavitelia na vládnej úrovni v Maďarsku, Veľkej Británii, Dánsku, Nemecku a v Litve. Očakáva sa čoskoro ohlásenie takéhoto rozhodnutia aj v Holandsku. Prenasledovaným vo svete cielene pomáha tiež Poľsko a Rakúsko. To je cesta pre účinnejšiu medzinárodnú spoluprácu a dáva to hlavne reálnu nádej na viac pomoci prenasledovaným vo svete. Je veľmi potrebné, aby sa k tomuto úsiliu pridalo aj Slovensko, a následne napríklad aj Višegradská skupina.
Mierové spolužitie a prekonávanie konfliktov vo svete je v našom vlastnom záujme. Základom pokoja je spravodlivosť. Jadrom spravodlivosti je dodržiavanie základných ľudských práv. Ich zásadným predpokladom je rešpektovanie slobody myslenia, svedomia a náboženstva. Každá totalita či autokratický režim siaha predovšetkým na túto slobodu. Príkladom toho bol aj komunistický režim v našich krajinách. Práve pamäť na obete zápasu o slobodu, naša identita a záujem by nás mali spájať v úsilí pomáhať prenasledovaným vo svete.
Ján Figeľ
30. jún 2019