TOP

Sochárka Šicková-Fabrici: Trauma sa „ukladá“ do pamäte v obrazoch, preto sa jej zbavujeme aj cez obrazy

Jaroslava je výtvarníčka, akademická sochárka a profesorka, ktorá v roku 2000 spolu s manželom Jánom založila arteterapeutické centrum Terra Therapeutica a v roku 2010 Inštitút vzdelávania v arteterapii. Pracuje s deťmi, mládežou i dospelými, najmä však s ľuďmi s mentálnym postihnutím, ale aj s nevidiacimi. Proritne sa venuje výchove budúcich arteterapeutov, lebo ucelené štúdium arteterapie na Slovensku chýba.

Čo je arteterapia?

Filozofia kresťansky chápanej arteterapie, ku ktorej sa hlásim, je primárne založená na znovuvybudovaní prirodzenej danosti človeka – tvorivosti – potenciáli, ktorý dostal na počiatku od Stvoriteľa a ktorý býva buď chorobou, alebo okolnosťami dočasne potlačený alebo zanedbaný. Kreativita je autentická schopnosť vytvárať nové veci, vytvoriť niečo z ničoho, na svoj obraz. Je to taký malý zázrak. Takéto malé zázraky sa diali pred mojimi očami, keď som v 80. rokoch minulého storočia začala pracovať ako arteterapeutka s deťmi s mentálnym hendikepom. Hoci ich IQ bolo nízke, ich kreativita, správne uchopená a rozvinutá, bola nedotknutá a prejavila sa nielen v ich výtvarnej tvorbe, ale mala presah aj do ich každodenného života. Kreativita je vlastná každému človeku, aj tej najslabšie „vybavenej“ individualite. Kresťanskí filozofi poukazujú na to, že esencia všetkých vecí je dielom Boha, existuje v Bohu a preto prostredníctvom svojej tvorivej činnosti človek len dáva novú, autentickú formu, teda len „pretvára“ niečo, čo už existuje. Je to to bibické, že dobré skutky, teda aj tvorba, boli pre nás Bohom vopred pripravené, aby sme ich konali. Umenie môže v ľuďoch tento niekedy skrytý potenciál jedinečne objavovať a stimulovať, aby rástol a rozvíjal sa do krásy a sily.

 

Jaroslava Šicková-Fabrici v ateliéri s manželom Jánom Šickom, akademickým sochárom. fotograf: Barinka

 

Čo je cieľom arteterapie?

Cieľom arteterapie je v prvom rade rozvíjať tvorivosť človeka, ktorú dostal už pri stvorení, lebo práve prostredníctvom tvorivej činnosti sa stáva viac a viac človekom. Kreativitu v tomto kontexte môžeme chápať aj ako nástroj boja proti zlému. Každým kreatívnym aktom sa človek totiž vracia nielen k svojej pôvodnej čistote, ale tvorí aj „nový svet“, a tým je očisťovaný a obohatený. („Hľa, činím všetko nové!“ – Zjv 21, 5) Počas kreatívnej činnosti tvorca akoby opúšťal tento svet, je teleportovaný na bezpečné miesto, vstupuje do iného sveta, ktorý v arteterapii voláme „fikčný svet“. Je to svet imaginácie, transformácie zlého na dobré, negatívneho na pozitívne.

Arteterapiu chápem ako cielené celostné pôsobenie na človeka vo všetkých jeho danostich, to znamená vo fyzických, psychických, mentálnych i sociálych, ktoré sú pri tvorbe vzácne integrované, a tento proces pôsobí liečivo, integrujúco na jeho osobnosť.

 

Dvere večnosti, biela žula, Južná Kórea, 2013 výška 500 cm, archív respondentky

 

ARTETERAPIA JE NA SLOVENSKU MÁLO DISKUTOVANÁ

Ako prebieha liečba arteterapiou?

Priebeh tvorby, liečby, alebo lepšie povedané intervencie umením, sa deje – ako to vedecky dokazuje súčasná neurológia – pomocou aktivizovania množstva synapsií v mozgu, najmä v jeho časti nazvanej amygdala, keď mnohé veci a udalosti zo svojho života pochopíme komplexnejšie a tým sú pre nás aj zrozumiteľnejšie, práve cez obrazy, tvary, metafory, ako keby sa to udialo len prostreníctvom slov. Existujú evidentne vrstvy nášho vedomia i nevedomia, ktoré sú dostupnejšie cez umenie, ako cez racionalitu či verbálne vyjadrenia. Človek v ničím nenahraditeľnom arteterapeutickom tvorivom procese napr. prežije intenzívne katarziu či sublimáciu zažitej traumy z minulosti. Neuroveda dokázala, že trauma sa „ukladá“ do pamäte v obrazoch, nie v slovách, a preto sa jej aj cez obrazy a symboly efektívnejšie zbavujeme. Tzv. emočný mozog, akýsi mozog v mozgu, ktorý reaguje na spomenuté atribúty umenia ako je farba, tvar, zvuk, ale aj haptický zážitok, napr. pri modelovaní z hliny, môže ovplyvniť okrem emócií aj činnosť dôležitých fyziologických funkcií a mechanizmov ľudského tela, ako napr. srdcový tep, krvný tlak, imunitu.

 

Ako si vysvetľujete fakt, že sa o nej na Slovensku vie tak málo?

Nepovedala by som, že sa vie o nej málo. No arteterpiou sa, žiaľ, pomenováva nesprávne všeličo. Napr. ezoterické a amatérske (ex)kurzy rôznych špekulantov až šarlatánov alebo prinajmenšom diletantov. A to jej, žiaľ, uberá na dôveryhodnosti. Arteterapia je odborná, ak má východiská v psychoterapeutických smeroch, čerpá zdroje svojej kredibility z vedeckých poznatkov, z psychológie, ale aj z filozofie či teológie, ale hlavne z medicíny, konkrétne z psychiatrie a neurológie. Takto chápaná  arteterapia sa študuje vo svete na univerzitnej pôde ako samostatný odbor. Na Slovensku je arteterapiu stále možné študovať len ako jeden z predmetov v rámci štúdia psychológie alebo špeciálnej či liečebnej pedagogiky. A to je pre jej etablovanie ako profesie nedostačujúce. Arteterapia je, žiaľ, na Slovensku málo diskutovaná vo vedeckých odborných kruhoch i v odborných časopisoch a publikáciách, ale aj v médiách – tie radšej siahajú po senzáciách.

 

Tvárou v tvár, šamot, 2021, 46 x 46 cm, archív respondentky

 

ROZHOVORY BEZ SLOV SÚ VEĽAVRAVNÉ

Ak k vám príde napr. nehovoriace dieťa, ako viete diagnostikovať, čím si prešlo/čo ho trápi?

Často som sa stretla vo svojej praxi s deťmi, ktoré vôbec nekomunikovali verbálne a niektoré boli preto dokonca mylne považované za mentálne hendikepované. Tažko je takto v jednom rozhovore vysvetliť celý zložitý a komplexný proces porozumenia neverbálnej reči symbolov, znakov či indícií v kresbách, maľbách či plastikách týchto detí, alebo dokonale objasniť to, ako dokážem pochopiť, čo ich najviac trápi, no určite by som ten proces nenazývala diagnostikovaním, ale skôr fenomenologickou interpretáciou. Tieto rozhovory bez slov sú paradoxne veľavravné.

Dlhoročné archivovanie, porovnávanie a analyzovanie kresieb ľudí s rôznymi problémami, v ktorých mnohé roky hľadám zmysluplné správy podobne, ako to robil Champolion, krorý pomocou Rossetskej dosky rozlúštil egyptské hieroglyfy, ma učia pochopiť tieto odkazy či volanie o pomoc. Je to komplikovaný proces, pretože nie vždy rovnaký symbol či znak v klientovej kresbe vypovedá to isté. Ide predovšetkým o pochopenie a interpretáciu v kontexte jednotlivca, jeho osudu a príbehu, ktorého „rozlúštením“ sa približujeme k pravde. Pomocníkmi a „našepkávačmi“ v tomto procese sú mi najmä predošlé skúsenosti, vcítenie sa, teda empatia, intuícia, napokon aj citlivosť na každý, aj nepatrný a zdanlivo bezvýznamný detail, alebo naopak, absencia niečoho v kresbe, čo je v tvorbe intaktných detí prítomné. Lebo niekedy to, čo v kresbe chýba, je to najdôležitejšie. Nemalou pomocu je mi aj odborná literatúra a výskumy zahraničných arteterapeutov na túto tému. Najviac sa venujem analýze a interpretácii znakov kresieb týraných a zneužívaných detí.

 

Triptych: Odkrývanie nádeje, rozmery 45 x45, materiál: šamotová hlina, zlato, rok vzniku 2017, archív respondentky

 

Mala by byť podľa vás arteterapia vyučovaná na základných školách spolu s výtvarnou výchovou? Prečo?

Nie vyučovaná, ale praktizovaná arteterapeutami. Alebo aspoň jej prvky by mali byť aplikované do výučby pedagógov výtvarnej výchovy. Žiaľ, na školách pribúdajú deti s problémami, a preto je otázkou prorít, či žiakov v tomto období učiť maľovať zátišie alebo im skôr pomáhať arteterapeutickými technikami, ktoré nie sú zamerané na výtvor, teda na výkon, ale primárne na proces tvorby, k zachovaniu ich duševného zdravia. Arteterapia, umenie, môže dnes svojimi vhodnými technikami a nástrojmi pôsobiť aj preventívne, napríklad môže v časoch pandémie budovať rezistenciu žiakov jedinečným spôsobom.

 

Detail triptychu inšpirovaný 2. listom sv. Pavla Korinťanom,13 Kapitola: „Lebo teraz vidíme ako v zrkadle, sčasti…ale potom tvárou v tvár.“ Foto: archív respondentky

 

Ako sa dá umenie (alebo arteterapia) spojiť s vierou v Boha?

Verím, že umenie je svätá vec a nástroj oslavy Boha. Ako výtvaníčka – sochárka sa snažím svojím umením najmä oslavovať Boha a v divákoch iniciovať také procesy, ktoré by ich viedli k tomu, aby neubližovali sebe, druhým ľuďom, prírode, ale žili v harmónii so sebou samými, s druhými, so svojím okolím, ale najmä s Bohom.

Ako arteterapeutka som tiež presvedčená, že arteterapia úzko súvisí so službou cez umenie, lebo arteterapia je v istom zmysle aplikované umenie, umenie použité v službe  tým, ktorí potrebujú pomoc, aby v sebe znovuobjavili potenciál kreativity, krásy, svätosti, dôstojnosti, nádeje a viery.

Komentáre