Speváčka a SuperStaristka Diana Kovaľová: Modlitba má silnú moc človeka upokojiť

Pred tromi rokmi sa umiestnila v súťaži SuperStar na druhom mieste. Tento rok vydala svoju prvú pieseň v anglickej verzii: Self-destructive Habit, aj v slovenskej: Sebadeštruktívny návyk. Vyrastala s rodičmi v Španielsku, ale stále sa teší, keď sa stretne s rodinou na Slovensku. V rozhovore sme sa jej pýtali nielen na SuperStar, jej tvorbu, ale aj na vieru.

Čo prežívaš, keď spievaš?

Pri vystupovaní sa snažím nemyslieť na nič a užiť si ten moment. Ale ak trénujem, je to uplne ináč – myslím na desať vecí naraz, ako napríklad dýchanie alebo držanie tela.

Keby si sa mohla znova rozhodnúť, šla by si do SuperStar opäť?

Síce to bolo psychicky a fyzicky veľmi náročné, išla by som do toho. Bavil ma celý ten proces: natáčanie, učenie sa a vystupovanie. Takisto som nazbierala plno nových zážitkov a skúseností.

Čo ťa táto súťaž naučila?

Veľmi mi to pomohlo s trémou. Nikdy som nezažila taký stres, ako pred prvým kastingom. (smiech) No vo finále som našťastie už nemala žiadnu trému.

CHCELA SOM BYŤ SPEVÁČKA AKO MAMKA

Odkedy spievaš a kto ťa k tomu viedol?

Síce som zverejnila svoj prvý cover v jedenástich, aktívne som začala trénovať až v trinástich. Viedli ma k tomu moji rodičia. Sú muzikanti, tak u nás doma stále hrala (aj hrá) hudba. Aj keď sa živia hudbou, nikdy ma do toho netlačili. Už odmalička sa mi páčilo, keď som ich videla spievať a vystupovať. Niekedy, keď ma zobrali so sebou do práce, ja som v šatni pred zrkadlom tancovala a spievala do fľaše vody. Chcela som byť speváčka ako mamka. (úsmev) Tým, že som ako malá bola veľmi hanblivá, obdivovala som ju, že nemá žiadnu trému.

Prečo si si vybrala umelecké meno Dianah Kay?

Už dlhší čas som premýšľala nad umeleckým menom, pretože sa chcem venovať hudbe profesionálne a vedelasom, že s mojím vlastným menom a priezviskom to budeťažšie. Preto som si chcela vytvoriť alter ego: Dianah Kay.

Ako prebieha proces tvorby novej piesne?

Pri každej skladbe je to iné. Niektoré dni sa učím alebo varím a napadne mi melódia aj s textom. Iné dni si musím sadnúť k zošitu a začať niečo písať. Tým, že neviem hrať na žiaden nástroj, zaspievam to, čo mi napadne a nahrám to na diktafón.

Do 18-tich si bývala s rodičmi v španielskej Malage, ktorú mnoho Slovákov pozná ako dovolenkovú destináciu. Kde dovolenkuješ ty?

S rodičmi sme stále chodili v lete na pár týždňov na Slovensko, kde sme sa stretli s rodinou a strávili s nimi celú dovolenku. Ako malá som sa vždy tešila na to, že sa opäť všetci stretneme a že bude veľká sranda. (úsmev)

Prečo sa rodičia presťahovali do Španielska?

Kvôli pracovnej príležitosti.

Čo si predstavíš, keď sa povie „prázdniny“? Aké leto je pre teba ideálne?

Najradšej mám oddychové leto a prázdniny, kedy napríklad strávim celý deň na pláži alebo pri grilovačke s rodinou.

Ako si si zvykala v Španielsku?

Keď som nastúpila do škôlky, bolo to ťažké, pretože som španielčine nerozumela. Ale v tom mi veľmi pomohlo, že som začala sledovať detské programy v španielčine. Keď

sme strávili s rodičmi celý rok v Španielsku, najviac som sa tešila na dovolenku na Slovensku. Teraz, keď som bola dlhšie obdobie na Slovensku, začalo mi veľmi chýbať Španielsko, hlavne moji rodičia a kamaráti. A tiež – nie je lepší pocit ako spať vo svojej vlastnej posteli po dlhšom čase. (Smiech)

Kde sa cítiš byť viac doma a prečo?

Stále neviem. Myslím, že to nie je ani miesto, ale skôr pocit. Domov pre mňa znamená byť v kruhu tých najbližších, ale aj nahrávať v štúdiu a vystupovať pred fanúšikmi, ktorí ma podporujú, ako keby boli moja rodina.

Kedy sa ti mieša španielčina so slovenčinou? Mávaš taký problém?

Teraz už menej, ale predtým, keď som chodila každý deň do školy, sa mi to stávalo veľmi často.

NIKDY MA ALKOHOL NELÁKAL

V rozhovore pre mesačník Evita si povedala, že k tvojej večernej rutine patrí modlitba, lebo si kresťanka. Čo predstavuje viera v tvojom živote?

Myslím, že modlitba má silnú moc človeka upokojiť a uzemniť. Po hektickom dni zavriem oči, pomodlím sa a v tichu rozmýšľam nad tým všetkým, čo sa udialo za ten deň a poďakujem zaň Pánu Bohu. Tak mám možnosť sa na to všetko pozrieť s odstupom a z inej perspektívy.

Prijali ťa ako veriacu aj spolužiaci a kamaráti v Španielsku? Zažila si niekedy kvôli viere aj posmech či šikanu?

V triede sme mali viac neveriacich ako veriacich, ale všetci sme sa rešpektovali. Počas hodín náboženstva sme veľakrát debatovali a bolo vidieť, že viera znamenala pre každého niečo úplne iné, a to aj pre učiteľa, ktorý nás učil nielen základy kresťanstva, ale aj iných náboženstiev.

Verejne hovoríš, že nepiješ alkohol ty ani tvoji rodičia. Prečo si sa tak rozhodla?

Nikdy ma to nelákalo a keď rodičia nepijú, tak mi to nie je ani blízke. Ja si zase doprajem sladké. Každý má svoj „sebadeštruktívny návyk“. (smiech)

Čo by si priniesla zo Slovenska do Malagy a naopak?

Ak by sa dalo, brala by som všade so sebou rodinu. Okrem toho by som nič nemenila. Obidve miesta mám rada také, aké sú.

Aké máš ešte plány a sny do budúcnosti?

Už 30. júna vyjde môj nový singel „Lights Out“ s chorvátskym producentom Brunom Pietrim. Pracujem na nových skladbách na album, do ktorého dávam všetku svoju energiu a z ktorého sa veľmi teším. Cítim, že je to veľká zodpovednosť, pretože po súťaži som mala dlhú odmlku, kým som vydala svoj prvý singel. No za celý ten čas ma fanúšikovia neprestali podporovať, a to pre mňa znamená veľmi veľa, preto ich nechcem sklamať. (úsmev)

Snímky: Warner Music CZ