Spevák Štefan Štec: V piesňach je ukrytá pravda, ktorá sa dotýka duše človeka

Hoci sa narodil v Košiciach, jeho korene siahajú do rusínskej obce Habura a rusínske piesne a tance sú jeho doménou. Známy spevák Štefan Štec nám porozprával o prežívaní svojej viery v Boha, ale aj o slávení vianočných sviatkov v jeho rodine.

Spev a hudba boli už od detstva prirodzenou súčasťou vášho života. Doma ste vraj vždy mali veselo a často ste si s rodičmi a starými rodičmi spievali…

Áno, doma sa stále spievalo. Bolo to u nás veľmi prirodzené. Mamka spievala pri počúvaní rádia a otec rád spieval pri rôznych oslavách. Nikdy ma do toho príliš netlačili, no rodičia mali vždy výborný vkus a vedeli mi stále poskytnúť kvalitný výber, za čo som im vďačný.

 

Ste gréckokatolík. Okrem folklóru vám rodičia odovzdali určite aj vieru. Ako ste ju prežívali vo svojom detstve?

Na náboženskej výchove nás bolo stále veľmi málo. Dokonca sme na našom sídlisku v Košiciach často fungovali ako spojená trieda z rôznych škôl, kde sa našli deti aj s gréckokatolíckym vierovyznaním. To bolo pre mňa vždy niečo zaujímavé. Tým, že sme boli Rusíni – a dokonca iného obradu ako deti v škole –, tak sme mali pocit niečoho výnimočného. Obrad mi v našej cerkvi pripadal priam rozprávkový.

 

 

VŽDY, KEĎ VYCHÁDZAM NA JAVISKO, ĎAKUJEM BOHU

Čo vám dáva viera v Boha do vášho života?

Nádej, tá je veľmi dôležitá. Veriaci človek sa tak necíti sám, aj keby tak tomu v skutočnosti naozaj bolo. Vždy, keď vychádzam na javisko, ďakujem Bohu.

                      

Človek sa môže modliť rôznym spôsobom. Rád sa modlíte napríklad aj spevom?

Spev je v duchovnom svete úžasný komunikačný kanál. Niekedy to nemusí byť len duchovná pieseň, dôležitý je však text. Tá pravda, ktorá tam zaznie a vy ju môžete vypovedať, sa priam dotýka duše človeka. Je to moja osobná komunikácia s Bohom. Mnohé ľudové skladby v sebe ukrývajú životné múdrosti, ktoré spevom ožívajú, a ja cítim silu prítomnosti, ale aj odkaz minulosti človeka, ktorý sa mnohokrát obracal k Bohu v ťažkých životných situáciách, ktoré sa premietali do textov.

 

 

NA VIANOČNÚ ATMOSFÉRU SVOJHO DETSTVA NIKDY NEZABUDNEM

K Vianociam neodmysliteľne patria aj tradičné vianočné koledy. Aké máte vy najradšej?

Najradšej mám piesne Nova radosť a Dobryj večir. Keď som bol malý, po štedrej večeri sme vždy prišli k stromčeku a celá rodina sme spievali koledy. Väčšinou to bola koleda Koly jasna zvizda. Keď sme zas prišli k našej babke, tam bolo tiež veľmi veselo, lebo po večeri nás vždy navštívili koledníci. Potom sme zasa my išli cez celú dedinu k druhej babke a dedkovi, kde sme koledovali s celou ďalšou rodinou. Náš spev vianočných kolied sa niesol doslova celou dedinou, bolo to čosi čarovné. Na tieto krásne vianočné tradície a atmosféru počas môjho detstva naozaj nikdy nezabudnem.

 

Ako prebieha slávenie Štedrého dňa vo vašej rodine teraz?

V súčasnosti sme s manželkou u jej rodičov na Podpoľaní. Môj svokor je evanjelik, svokra zas ateistka, švagor rímskokatolík a jeho žena a deti evanjelici. Takže máme to dosť pestré, ekumenické, ale veľmi srdečné. Moja svorka prijala všetkých – a nielen naše vierovyznania, ale aj naše tradičné pokrmy a zvyky, ktoré sme si so sebou priniesli. Vianoce by mali byť predovšetkým o spájaní, porozumení a o prijatí jeden druhého.