TOP

Spisovateľka Tessa Afsharová: Chcela som sa vzdať. Bola som si istá, že moje príbehy nikto nebude chcieť čítať

Perla v piesku, Zlatá žatva, Zlodejka z Korintu… sú vám tieto knihy známe? Hoci o povolaní spisovateľky snívala odmala, spočiatku žiaden zo svojich príbehov nedokázala dopísať. Známa autorka biblických románov Tessa Afsharová nám v rozhovore prezradila, čo jej pomohlo k napísaniu jej prvej knihy. Hovorí tiež o tom, že kresťankou sa stala vďaka snu, ktorý sa jej prisnil, a že na vydanie jednej zo svojich kníh musela čakať sedem rokov.

Autorky: Veronika Zamkovská, Zuzana Verešová

Ak by ste mali možnosť stretnúť sa s nejakou postavou z Biblie – okrem Ježiša –, koho by ste si vybrali?

Mám si vybrať iba jednu osobu? To je kruté! Mám problém povedať, ktorá je moja obľúbená zmrzlina. Ak môžem trochu podvádzať, tak si vyberiem časový úsek. Chcela by som zažiť ranú cirkev, o ktorej sa píše v Skutkoch apoštolov, byť s veriacimi, ktorí boli účastní na učení, spoločenstve a modlitbách. V tom čase by som mohla stretnúť všetkých apoštolov na jednom mieste. Asi chcem toho veľa. (úsmev)

 

 

MOJOU PRVOU REAKCIOU NA JEŽIŠA BOLO SKLAMANIE

Pochádzate z Iránu, z moslimskej rodiny. Ako ste sa stali kresťankou?

Keď som mala dvadsaťpäť rokov, prežívala som veľmi ťažké obdobie. Mala som pocit, že som vo všetkom zlyhala. Stratila som nádej na šťastnú budúcnosť. Dovtedy som verila, že vďaka svojej snahe, úspechom a sile dokážem nájsť šťastie. Narazila som však na múr, ktorý som nedokázala preskočiť. Mala som pocit, že sa topím a nemám nádej na záchranu. Hľadala som odpovede, ale žiadne som nenachádzala. Vyrástla som vo formálnej moslimskej rodine. V Boha som verila, no moja viera nebola živá.

 

Čo sa stalo potom?

V tomto ťažkom období som mala sen o Ježišovi. Stála som pri Galilejskom jazere a z diaľky ku mne kráčal muž. Napriek tomu, že som nikdy nečítala Bibliu, vedela som, že je to Ježiš. Poznala som ho iba z filmov, ktoré som videla, ešte keď som chodila do školy. V nich bol Ježiš veľmi pekný – tak ako všetky filmové hviezdy. Ježiš v mojom sne však taký nebol! Bol obyčajný. Až o niekoľko mesiacov neskôr som si v Izaiášovi prečítala o Mesiášovi, že: „Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili.“

Žiaľ, mojou prvou reakciou na Božieho Syna bolo sklamanie. Toto bol Ježiš? Nemohol Boh urobiť svojho Syna krajšieho? Samozrejme, Boh nemeria krásu vonkajším zjavom človeka. To som sa však naučila až neskôr.

 

Ako vyzerala vaša cesta k viere po tejto skúsenosti?

Okrem svojho počiatočného sklamania som prežívala aj nemý údiv, lebo v mojom sne z Ježišových očí žiarila neskutočná sila a láska, ktorá mala moc roztopiť srdce. Pohľad do jeho milujúcich očí ma takmer zrazil na kolená. Dokonalá neha a súcit. Pri pohľade do jeho očí zabudnete na starosti a strachy.

Najzázračnejšou vecou na tomto sne bol asi fakt, že som vedela, že tento muž je Boží Syn a že je hodný mojej dôvery. Že môžem veriť každému slovu, ktoré povie. Splní všetko, čo prisľúbi. Keď mi povedal, aby som ho nasledovala, ani na chvíľu som nezaváhala.

 

 

Takže vďaka snu ste sa stali kresťankou?

Nie úplne. Nezobudila som sa z toho sna ako kresťanka, stále som nepoznala evanjelium. Neuvedomovala som si, že musím konať pokánie a odovzdať svoj život Ježišovi. Ale myslím si, že tento sen narazil na stenu, pred ktorou som stála, a otvoril dvere môjmu ďalšiemu obráteniu.

Pár mesiacov po tomto sne ma začali kresťania pozývať do kostola, na štúdium Biblie, na večeru, zábavu, konferencie. Títo blázniví ľudia ma nikdy neprestali zahŕňať Božou láskou! Vtedy sa môj život zmenil. Videla som Ježiša, ktorý sa mi ukazoval cez ľudí. A až vtedy som sa do Boha skutočne zaľúbila. A nikdy som ho neprestala milovať!

 

Čo považujete za najfascinujúcejšie na kresťanstve?

Keď som vyrastala, verila som, že mojou povinnosťou je žiť tak dobre, aby ma Boh prijal. Kresťanstvo sa však začína s veľmi šokujúcou správou: pre Boha sme nedostatoční. Nech urobíme čokoľvek, nemôžeme to zmeniť. Touto pochmúrnou správou sa to však nekončí, prichádza najlepšia správa pre ľudské srdce: Boh vzal ťarchu našich nedostatočných životov a zaplatil za náš hriech. Kresťanstvo berie z našich ramien najťažšie bremená a kladie ich na samotného Boha.

 

 

ZNECHUTENIE JE ZLODEJOM NÁŠHO POVOLANIA

Vaše knihy vedia rozosmiať, ale aj rozplakať… Čo naposledy rozosmialo a rozplakalo vás?

Nie je ťažké rozosmiať ma ani rozplakať. Naposledy som sa smiala pred pár minútami. Zastrčila som svojmu manželovi kúsok papiera pod tričko, keď umýval riady a nemohol sa brániť. Som si istá, že mi to čoskoro vráti! Ale často si aj poplačem. Moja dobrá priateľka je mamou chlapčeka so špeciálnymi potrebami. Keď mi včera rozprávala, ako plakal na letnom tábore, lebo mu tam ľudia nerozumeli, plakala som tiež. Život je plný radosti aj trápenia. Zdá sa mi, že slzy a smiech patria do popisu poslania nás ľudí.

 

Túžili ste byť spisovateľkou už v detstve?

Som knihomoľ od svojho narodenia. Milujem knihy! Už na základnej škole som vedela, že chcem rozprávať svoje vlastné príbehy. Otázkou ostáva, prečo som čakala tak dlho, kým som začala publikovať…

 

A máte na to odpoveď? Aký príbeh sa skrýva za vašou prvou vydanou knihou?

Napriek tomu, že som vždy chcela byť spisovateľkou, nikdy som svoje príbehy nedokončila. Myslím si, že som sa veľmi bála zlyhania, a tak som samú seba presvedčila, že príbeh, ktorý píšem, je strašný. Vzdala som sa. V roku 2008 som Bohu sľúbila, že ešte v tom roku dokončím knihu. Veľa ráz som sa chcela vzdať. Bola som si istá, že to nikto nebude chcieť čítať. Stále som však pamätala na to, že som dala Bohu sľub, spoliehala som sa na jeho pomoc a snažila sa nevzdať. Tá kniha bola Perla v piesku, môj prvý román. Bol nielen vydaný a preložený do ôsmich jazykov a rôznych formátov, ale v roku 2020 vyšlo aj nové výročné vydanie. Znechutenie či odradenie je veľkým zlodejom nášho povolania.

 

 

Vaše knihy čítajú prevažne ženy. Čo podľa vás potrebuje počuť každá žena, možno aj opakovane?

Myslím si, že ženy potrebujú vedieť, že Boh má o ne záujem a chce si získať ich srdce. Potrebujú vedieť, aká je ich skutočná hodnota v jeho súcitných očiach. Boh to s nami nikdy nevzdá a chce, aby sme vedeli, že náš život sa dá zachrániť aj vtedy, keď sa sústredíme len na svoje chyby z minulosti. A nielen to! Chce, aby sme vedeli aj to, aký je náš život cenný!

 

Aké posolstvá môžu nájsť čitatelia vo vašich knihách? Čo sa z nich môžu naučiť?

Napísala som desať kníh. Čitatelia môžu v mojich románoch nájsť veľa tém: sklamanie v láske, odpustenie, túžbu, uzdravenie starých rán. Myslím si, že jedna z hlavných myšlienok, ktoré môžete nájsť v mojich knihách, je syndróm škaredého káčatka. Často sami seba vnímame ako outsiderov, ako tých, ktorí nezapadajú. Škaredé káčatká. Aby sme sa z toho nejako dostali, snažíme sa zaslúžiť si svoju hodnotu. Chceme byť dokonalí, lepší ako tí druhí, alebo sa vyhnúť zlyhaniam.

Inokedy sa zas vyberieme opačným smerom. Prestaneme sa snažiť. Sme paralyzovaní. Považujeme sa za bezcenných. Takýto život nás vedie k úzkosti a nespokojnosti. Boh v nás však vidí krásne labute. Nemusíme sa snažiť zaslúžiť si jeho lásku. Nevyčísliteľnú hodnotu nám dal už vtedy, keď nás nazval svojimi synmi a dcérami.

 

 

ODMIETNUTIA SÚ SÚČASŤOU MÔJHO ŽIVOTA

Prezradíte nám viac o svojom procese písania? Kde a kedy píšete? Máte nejaký rozvrh?

Mám pracovňu s veľkými oknami, v ktorej píšem. Keď potrebujem inšpiráciu, pozerám sa z okna na vtáky a užívam si pohľad na našu malú záhradu. Môj harmonogram je rôzny. Keď mám nejaké termíny, píšem, kým nenapíšem určitý počet slov za deň, nech to trvá akokoľvek dlho. Pri editovaní sa sústredím na písanie štyri až sedem hodín denne. Ale mám aj obdobia, keď sa venujem najmä štúdiu, hľadaniu informácií alebo komunikácii s fanúšikmi, cestovaniu, prednášaniu, aj keď v poslednej dobe mi na to popri písaní veľa času neostáva.

 

Mávate aj tvorivú krízu? Čo vám pomáha, keď sa „zaseknete“?

Občas sa zaseknem v príbehu. Dokážem stále písať, len nie ten príbeh. Niečo z neho sa v mojej hlave zamotá a neviem to odmotať. V takých chvíľach si zvyknem prečítať nejakú dobrú knihu, pomodliť sa, ísť na dlhú prechádzku. Niekedy sa venujem inému príbehu, aby som sa zbavila stresu.

 

Písaniu vašich kníh predchádza dôkladné štúdium – či už teologické, ale aj historické. Koľko trvá takáto príprava a z čoho presnejšie pozostáva?

Musím si toho naštudovať toľko, aby som na začiatku písania mala pocit, že je ten príbeh v mojej mysli reálny. Musím poznať daný „svet“ z príbehu. Potrebujem ho cítiť, ochutnať, žiť ho. Niekedy sa nahlas rozprávam so svojimi postavami. Môj manžel je v tom úžasný. Tvári sa, že som úplne normálna aj vo chvíľach, keď začnem variť podľa starorímskych receptov.

Nemám presne definovaný čas, ktorý potrebujem na štúdium, aby som mohla začať písať. Každá kniha je iná. Dokonca v štúdiu pokračujem aj počas písania knihy. Keď píšete historické a biblické romány, každý deň čelíte novým detailom, ktoré potrebujete zistiť. Je to pomalý proces a vyžaduje si veľa trpezlivosti.

 

Objavili ste počas svojich príprav niečo, čo malo veľký vplyv na váš osobný alebo duchovný život?

Príprava každej knihy mala vplyv na môj život. Môj prvý román zmenil smerovanie môjho života tým, že som začala publikovať. No až po vydaní mojej siedmej knihy Zlodejka z Korintu som sa stala spisovateľkou na plný úväzok. Písanie knihy Cesta domov: Božie pozvanie k novým začiatkom malo hlboký vplyv na moju cestu s Ježišom. Všetky moje knihy zanechali nejakú stopu na mojom srdci.

Jeden z najkrajších spôsobov, ako ma ovplyvňujú, sú moji čitatelia. Niekedy sa mi fanúšikovia zdôveria s tým, ako prostredníctvom mojich kníh prežili uzdravenie. Je to pre mňa neuveriteľná česť!

 

Teraz ste už známou spisovateľkou. Zažili ste v začiatkoch aj odmietnutia? Čo vám pomohlo vyrovnať sa s nimi?

Stále zažívam odmietnutia! Či už je to negatívne hodnotenie od čitateľov, ktorým sa nepáčila moja kniha alebo projekt, ktorý mi zamietnu. Odmietnutie je súčasťou spisovateľského života. Už roky mám nápad na špekulatívnu trilógiu. Tento žáner však v našich kruhoch nie je až taký populárny. Prvých pár kapitol mám už v počítači. Zatiaľ ich nikto nečítal.

Keď som napísala svoju prvú biblickú štúdiu Cesta domov, trvalo mi sedem rokov, kým som našla vydavateľa, ktorý by mi dal šancu, lebo som bola autorkou románov a nie literatúry faktu. Ak ste verejne známy, nielenže sa nevyhnete odmietnutiam, ale ani ich nedokážete utajiť. Každý vie, keď nesplníte očakávania. Moji fanúšikovia sú, našťastie, veľmi láskaví. Ich neustále povzbudzovanie mi pomáha zvládnuť občasné bodnutia, ktoré prídu.

 

 

MOJE KNIHY MA NAUČILI VYTRVALOSTI

Rút, Lýdia, Priscila – to sú niektoré z postáv, ktoré nájdeme vo vašich knihách. Ktorú biblickú ženu máte najradšej a prečo?

Opäť si nedokážem vybrať. Fakt, že v Biblii nachádzame ženy, ktoré v Božom príbehu zaujímajú ústredné miesta, nám o Bohu čosi hovorí. V čase, keď ženy neboli považované za také dôležité ako muži, dokonca ani také cenné, v Biblii opakovane čítame o ženách vo vedúcej pozícii. Ženy ako Debora, Mária a Rachab majú svoju dôstojnosť, silu, zbožnosť a menia svet. Sú pozvaním pre všetky ženy – stať sa niečím viac, ako si myslíme, že sme schopné.

 

Píšete najmä biblické romány, ale okrem nich ste aj autorkou biblickej štúdie Cesta domov. Prečo ste sa ju rozhodli napísať?

Keď som pred ôsmimi rokmi písala knihu Perla z Moabu, skúmala som knihu Rút. Čím viac som túto knihu čítala, tým viac ma uchvátila. Boh zjavuje toľko zo svojho vykupiteľského srdca prostredníctvom Rút, Bóza a Noemi.

Najzákladnejšou témou Knihy Rút je to, ako sa Boh stará – duchovne, ale aj prakticky. V tomto príbehu sa skrýva prísľub, ktorý hovorí o neochvejnosti odvekého Božieho plánu. Keď nás naše životné búrky zhodia z nôh, rozstrapatia a otlčú, Kniha Rút nám pripomína, že Boh vládne nad všetkým a stále mu na nás záleží. A že jeho odveké plány sa naplnia aj v našom zničenom svete.

 

Je pre vás príbeh Rút taký oslovujúci aj preto, že aj vy ste zažili, aké je to začínať nový život v cudzej krajine?

Je tam istá životopisná paralela s Rút, no mnohé obľúbené postavy z Biblie sú tak trochu outsideri. Mojžiš, Daniel, Rachab, Ester, Nehemiáš, Pavol. Dokonca aj Dávid bol pre svoju rodinu outsider. Myslím si, že dôvod, prečo som chcela napísať túto knihu, je spôsob, akým vykresľuje Boží plán pre náš život a ako nám dáva možnosť nahliadnuť do Ježišovho srdca.

 

Svojimi knihami čitateľom neponúkate iba výborne čitateľný príbeh, odovzdávate nimi aj posolstvo o Ježišovi a jeho láske. Toto je to, čo ponúkate čitateľom vy. Je však niečo, čo písanie kníh dáva vám? Čomu vás učia vaše knihy?

Moje knihy ma naučili vytrvalosti. Keď sa ráno pozriem na prázdnu stranu, musím prekonať pochybnosti a strach. To, že znova a znova bojujem s týmito pocitmi, ma učí, že potrebujem dôverovať Bohu, že mi ukáže cestu. Byť spisovateľkou ma učí spoliehať sa na Boha každý deň. Ak aj vy bojujete často so strachom, toto je úžasné povolanie, pretože vás núti zápasiť s týmito strachmi a prekonávať sa.

 

Tessa Afsharová

Prvých štrnásť rokov svojho života prežila v Iráne, v moslimskej rodine. Po rozvode svojich rodičov sa presťahovala do Anglicka, kde si zamilovala tvorbu Jane Austenovej a Charlotte Brontëovej. Vysokú školu vyštudovala v USA, kde sa natrvalo usadila. Je autorkou desiatich kníh. Vďaka vydavateľstvu Kumran sa na našich knižných pultoch onedlho objaví jej biblická štúdia o Knihe Rút, za ktorú dostala prestížne ocenenie Christian Book Awards (Cena za kresťanskú literatúru v kategórii Štúdium Biblie).

 

Foto: Matt Murphy, archív respondentky



Komentáre