TOP

Spokojný, či nespokojný? Aký má byť kresťan?

Super! Tvoj život je presne taký, aký má byť. Taký perfektný, že by si najradšej navždy zostal v jeho pohodlnom objatí. Ani sa ti nečudujem. Bezproblémový, dokonalý život je prirodzenou túžbou každej ľudskej bytosti. Lenže čo ak ti poviem, že ak sa cítiš spokojný tam, kde si, niekde sa musela stať chyba?

Autor: Lenka Vatrtová

Necháp ma zle. Predstav si, že sa plavíš po mori na malej plachetnici. Je dokonalé počasie – bezvetrie, pokojná morská hladina. Čo si ešte priať? No čím dlhšie pretrváva tento stav, tým viac si začínaš uvedomovať, že stojíš na jednom mieste. Stagnuješ. Spokojnosť je vo väčšine prípadov sprevádzaná pocitom pohodlia. Príjemná, rozprávková, ako v bavlnke. No zároveň zradná a nebezpečná.

Existuje však aj iný scenár. Ten, ktorý som prežívala ja. Darilo sa mi v práci aj v škole, vlastne, všetko išlo úplne ako po masle, no napriek tomu som cítila, že mi niečo chýba, že niečo nie je v poriadku. Jednoducho, bola som nespokojná sama so sebou. Vravela som si – ako môžem byť taká nevyrovnaná a nevďačná, keď mi Boh dáva všetko, čo potrebujem? Zaslúžim si to vôbec?

Možno si si prechádzal týmito pocitmi aj ty. Možno s nimi bojuješ práve v tejto chvíli. A možno si myslíš, že tvoj život je dokonalý a tak to má byť.

Kde je teda pravda? Je normálne byť nespokojným kresťanom? A čo je zlé na idylickom, ničím nerušenom živote?

Vezmime si, napríklad, kráľa Dávida. Napriek tomu, že bol najvyšším vladárom a mal pod palcom celý izraelský národ, nikdy nepovedal: „Bože, stvoril si ma ako dokonalú bytosť.“ Nie. Hoci mohol mať všetko, čo si len zažiadal, neustále prosil Boha o pomoc, vedenie a ľutoval svoje hriechy. Svojimi žalmami a piesňami vyjadroval nekonečnú túžbu po Božej prítomnosti. Boh stál na prvom mieste v Dávidovom živote. V žalme 16 povedal: „Hovorím Hospodinovi: Ty si môj Pán! Bez teba niet šťastia pre mňa“ (Ž 16, 2). Uvedomoval si, že svoje ľudské i duchovné kvality môže rozvíjať, len ak bude kráčať v Božích šľapajach.

A čo tak apoštol Pavol? Skvelé postavenie v hierarchii židovského náboženstva, rímske občianstvo. V jeho časoch by za to mnohí obetovali aj život. Nebol dôvod snažiť sa o niečo lepšie. No keď spoznal Krista a jeho učenie, zrazu zistil, že mu niečo chýba. Dokázal zvíťaziť nad vlastným pohodlím, vydať sa do sveta a hľadať pravdu.

Ide o to, že my kresťania by sme mali byť nespokojní so svojím životom, hriechmi, skutkami, myšlienkami, všetkými nedokonalosťami. A prečo?

 

 

Určite nie preto, aby sme sa sústredili na vlastné zlyhanie, depkovali, ľutovali sa, zaliezli do postele a odstrihli sa od okolitého sveta. Nie! Nespokojnosť nás má motivovať k tomu, aby sme kriticky zhodnotili svoje chyby, zdvihli hlavu, vykročili z komfortnej zóny a stali sa lepšími Božími mužmi a ženami.

Apoštol Pavol nám v Druhom liste Korinťanom dáva dobrú radu. „Samých seba sa pýtajte, či žijete naozaj vo viere; sami sa skúmajte! Vari nechápete, že Ježiš Kristus je medzi vami? Ibaže ste neobstáli!“ (2 Kor 13, 5)

Pri plnení tejto rady nám pomôže Božie slovo. Nastavme si ho každý deň ako zrkadlo, zadívajme sa na vlastný odraz a hľadajme svoje chyby či nedokonalosti. Hľadajme miesta, ktoré potrebujú opravu alebo vylepšenie. A ak poprosíme Boha o pomoc, nenechá nás v boji o lepšie ja osamote. V boji, kde každodenne pretvárame svoje srdcia na obraz Ježiša Krista.

Okej, to sa síce ľahko povie, ale ako postupovať v reálnom svete? Sprav krok von zo svojej ulity. Vyjdi medzi ľudí. Nájdi si aktivity, ktoré ťa budú napĺňať. Či už budeš nejakou formou slúžiť ostatným, napríklad cez dobrovoľníctvo, stráviš čas s priateľmi alebo si vytvoríš vlastný „quality time“, je to jedno. Prečítaj si Písmo alebo len tak lež na tráve a pozoruj hviezdy – spôsob je len a len na tebe. Mnohokrát stačí len úsmev, milé slovo či pochvala, aby si zlepšil niekomu deň a zároveň posunul sám seba na vyšší level. Je to o maličkostiach. Boh síce vraví, že sme povolaní k veľkým veciam, ale často sa to tajomstvo skrýva práve v tých najmenších prejavoch lásky.

Žiaden človek nie je dokonalý, ani ty, ani ja. K životu potrebujeme vzor, ktorému sa snažíme podobať. A pre nás, kresťanov, je tým vzorom Ježiš Kristus. Usilujme sa byť ako on – v poslušnosti, čítaní Biblie, kráčaní po jeho chodníkoch. Snažme sa každý deň o víťazstvo. Dôležité je stále napredovať, kým sa nedostaneme do cieľa. Hlavne nenechaj svoju nespokojnosť a pochybnosti, aby ťa brzdili, ale dovoľ, aby ťa motivovali byť stále bližšie k Tomu, v ktorom môžeme byť úplní a dokonalí.



Komentáre