TOP

Stop poverám počas Vianoc

Pamätáte si film Vianočné oblátky? Ak si dokážete vybaviť bravúrne herecké výkony Jozefa Kronera, určite ste videli aj tento film, ktorý opisuje slovenské predvianočné i vianočné tradície. Ktoré z nich však majú zmysel a na ktoré by sme, naopak, mali iba spomínať ako na minulosť?
Sviatok sv. Ondreja – 30. novembra

Hoci bol svätý Ondrej bratom Šimona Petra a  rovnako ako on bol rybárom, slovenské ondrejské tradície nemajú s pôvodným príbehom nič spoločné. Spájajú sa najmä s veštením a predpovedaním budúcnosti. Napríklad liatie olova – dievčatá verili, že podľa tvaru olova dokážu určiť, aké povolanie bude mať ich budúci manžel. Alebo varenie halušiek – dievčatá do vnútra halušiek napísali lístočky s menami chlapcov a tá haluška, ktorú si dievča vybralo, určovala jej budúceho ženícha. Tak čo, ponechať, alebo iba spomínať? Spomínať. V Knihe Sirachovcovej sa píše jasne: „Mylné veštenie, falošné hádačstvo, sny čarodejníkov – to všetko je márne.“ (Sir 34, 5) Neprislúcha nám poznať budúcnosť a ani sa usilovať o jej odhalenie. Veštenie sa považuje za ťažký hriech.

 

Sviatok sv. Barbory – 4. decembra

Dievčatá si v tento deň chodili odtrhnúť vetvičku z čerešne. Zašepkali pri nej meno chlapca, ktorého si chceli vziať za muža. Až do Vianoc museli polievať vetvičku čerstvou vodou z potoka. Ak vetvička rozkvitla, prianie sa im malo splniť. Spomínať. Rovnako ako v prípade Ondreja, ani tu netreba pokúšať osud a veštiť. Možno si však ako spomienku naozaj odlomiť vetvičku a polievať ju studenou vodou do Vianoc. Ak rozkvitne, budete mať ozdobu na slávnostný stôl.

 

Sviatok sv. Mikuláša – 6. decembra

Príbeh biskupa Mikuláša, ktorý obdaroval chudobné dievčatá, aby sa mohli dobre vydať, pozná azda každý. Už niekoľko storočí pretrváva nielen v našich krajoch tradícia obdarovania. Ponechať. Prekvapiť nejakou drobnosťou svojich blízkych a spoločne si pripomenúť hrdinské skutky biskupa Mikuláša, to môže byť peknou akciou na stmelenie rodiny. Pozor však na to, aby sa pri tomto sviatku nedbalo len na darčeky. Je dôležité, aby deti pochopili aj morálne posolstvá príbehu.

 

Sviatok sv. Lucie – 13. decembra

Tento deň sa oslavoval aj ako stridžie dni. Ľudia verili, že na krížnych cestách sa stretávali bosorky a tento deň mal magickú moc. Dievčatá sa obliekali do kostýmov svätej Lucie a husacími perami vyháňali z domov zlých duchov. Na Luciu si zároveň dievčatá vytvárali hviezdičky s cípmi, na ktoré napísali meno chlapcov a uložili ich pod vankúš. Až do Vianoc každý deň jeden cíp odtrhli. Kto im ostal na Vianoce, toho si mali vziať za muža. Spomínať. K minulosti, prirodzene, patrili príbehy a tradície. Strigy a bosorky boli súčasťou rozprávok a príbehov. Biblia však hovorí jasne – bosoráctvo a strigônstvo nemá v živote kresťana miesto, rovnako ako predpovedanie budúcnosti. V tento deň si však možno pripomenúť život svätej Lucie a prípadne si zahrať doma nejakú scénku z jej života.

 

Štedrý večer – 24. decembra

K tomuto dňu sa viaže azda najviac zvykov z celého roka. V niektorých rodinách platilo, že ženy nemohli celý deň odchádzať z domu, aby vraj neodniesli rodinné šťastie. Jedinou výnimkou bolo slobodné dievča vo veku na vydaj, ktoré mohlo vyniesť smeti. Malo pritom počúvať, z ktorej strany štekajú psy, a na tú stranu sa vraj vydá. Ak sa predsa len rodina počas dňa presúvala, do hosťovského domu mal vždy vstúpiť prvý muž. Nesmela sa vešať vypratá bielizeň, pretože vraj potom jej majiteľovi hrozilo v nasledujúcom roku úmrtie. Pri štedrovečernom stole mal byť vždy nachystaný jeden tanier naviac – prípadný pocestný sa nesmel odmietnuť od stola. Príprava samotného štedrovečerného menu sa všade mierne líšila. Čo sa však týka zvykov, pod obrusom nemali chýbať peniaze, aby bola rodina bohatá. Okolo stola bývala obmotaná reťaz symbolizujúca pevnosť rodiny. Na stole zase bývala rozsypaná šošovica a hrach, aby sa rodina čo najviac rozrástla. Rodina sa pred večerou spoločne pomodlila a potom už nikto nemohol vstať od stola, aby neodniesol šťastie. Na záver večera sa všetci odobrali na polnočnú svätú omšu. Spomínať/ponechať. Tradície pripomínajúce povery či veštenie do života kresťana nepatria. Naopak, je dobré podporiť spoločnú modlitbu. Sme pozvaní ku kreativite – skúste si vytvoriť vlastné tradície, ktoré budú blízke vašej rodine, a zároveň nebudú poukazovať na pohanské tradície minulosti. Môžete si napríklad spoločne pozrieť dobrý vianočný film (Príbeh narodenia, Štvrtý kráľ), zaviesť si nejaké pôstne jedlo na obed (napríklad pečené zemiaky v šupke), spoločne si zahrať spoločenskú hru, prečítať si evanjeliovú časť o narodení Krista alebo si zaspievať koledy pod stromčekom.

 

Vianočné obdobie

Vianočným obdobím sa niesla tradícia koledovania. Betlehemci chodili s nacvičeným divadlom a ohlasovali príchod Spasiteľa na svet. Mládež sa obzvlášť tešila na sviatok svätého Štefana, keď sa po období Adventu konečne organizovali tanečné zábavy. Na sviatok Svätej rodiny si manželia obnovovali manželské sľuby. Ponechať. Obzvlášť v dnešnej dobe môže byť koledovanie skvelým nástrojom, ako priniesť dobrú zvesť (evanjelium) do mnohých domácností. Štefanské zábavy sú aj dnes stále obľúbené a keď sú dobre zorganizované, poskytujú (nielen) mladým priestor na zábavu a utužovanie vzťahov. Vo väčšine kostolov prebieha na sviatok Svätej rodiny obnova manželských sľubov verejne. Ak to u vás takto nebýva, môžete si sľub obnoviť povedzme súkromne po omši. Možno na to použiť napríklad tento text: Pred oltárom nášho Pána Ježiša Krista obnovujeme svoj manželský súhlas a prosíme Pána, aby sme žili v jeho milosti a láske. Tak nám Pán Boh pomáhaj.



Komentáre