Štyri povzbudenia od žien, ktoré žili len z Eucharistie
Archívny text z magazínu
Viete si predstaviť nejesť nič, len kúsok „oplátky“ každý deň, niekoľko rokov? Nech to znie akokoľvek šialene, boli ľudia, ktorí takto z Božej milosti žili. Božie telo ich sýtilo natoľko, že aj fyzicky prežili bez jedla.
Z väčšieho počtu ľudí, ktorí sa živili časť života len Eucharistiou, vyberáme len štyri ženy. My síce pôst či inú obetu praktizovať takto tvrdo nemusíme, a zrejme by sme ani nedopadli dobre už po pár dňoch, ale vieme sa nadchnúť z mimoriadnej lásky, akú mali tieto ženy k Eucharistii. Vieme sa nad týmito zvláštnymi zázrakmi pozastaviť a uvedomiť si hĺbku, moc, neuveriteľnú lásku, ktorú nám tu Ježiš zanechal, keď obetoval svoje telo na kríži – a dáva nám ho dodnes v podobe sviatosti.
LEKÁRI POTVRDILI, ŽE NIČ NEJEDLA ŠTRNÁSŤ ROKOV
Maria Domenica Lazzeri sa narodila v talianskej Capriane v roku 1815. Jej mystické prejavy sa začali, keď sa jej zhoršilo zdravie, ale jej duchovnosť sa posilnila. Popri modlitbách držala aj prísny pôst.
Keď mala Mária devätnásť rokov, bola kvôli chorobe iba na lôžku. Takto žila do konca svojho života, čím veľmi trpela, dostala stigmy, nemohla ani spať, jesť či piť. Žila jedine zo svätého prijímania. Každý piatok trpela Kristovou obetou, v realite zažívala skúsenosť blízkosti smrti. Podľa lekárskych správ nejedla nič posledných štrnásť rokov svojho života. Jej jedinou výživou bola Eucharistia.
Aj keď ešte nie je vyhlásená za blahoslavenú, skúma sa jej hrdinská cnosť. Dnes je Božou služobníčkou.
DÁVKA LÁSKY NA PÄŤDESIATJEDEN ROKOV
Marta Robinová sa narodila v Drome vo Francúzsku v roku 1902. Už od detstva bola chorľavá a veľmi slabá. Od roku 1918 bola pripútaná na lôžko kvôli chorobe. Diagnostikovali jej najskôr hystériu, potom nejakú formu encefalitídy. Od istého veku nemohla jesť a ani piť vodu. Vždy jej vytiekla z nosa. Jedinou vecou, ktorú mohla prijímať, bola Eucharistia. V piatky, keď prijímala Božie telo, prežívala Kristovo utrpenie, dostala stigmy.
Eucharistiu prežívala mimoriadnym spôsobom, úplne sa stala jej životom až do smrti v roku 1981, prežila takto neuveriteľných päťdesiatjeden rokov. Raz o tejto sviatosti povedala: „Chcem zakričať tým, ktorí sa ma pýtajú, či jem: jem viac ako oni, lebo sa živím eucharistickou krvou a telom Ježiša Krista. Rada by som im povedala, že sú to oni, ktorí v sebe dusia a blokujú účinky tohto pokrmu.“ Pápež František ju vyhlásil za ctihodnú v roku 2014.
JE LEPŠIE PRIJAŤ ŤA, AKO SA NA TEBA LEN POZERAŤ
Svätá Gemma Galgani bola na rozdiel od predošlých mystičiek iba necelý jeden rok živená čisto Eucharistiou. Bol to posledný rok jej života (1902 – 1903), v ktorom nejedla nič iné. To však neznamená, že bola menej zbožná či mala k sviatosti menšiu úctu. Práve naopak. Uctievanie Eucharistie ju mimoriadne priťahovalo.
Gemma chodila každé ráno na svätú omšu, a teda aj na sväté prijímanie. Okrem toho chodila na večerné poklony. Doma sa potom celý večer a celú noc tešila na to, že ráno bude opäť s Ježišom.
Často sa však cítila nehodná pristupovať k Eucharistii. Vždy si vtedy povedala vetu, ktorú jej vnukol Ježiš: „Je lepšie prijať ťa, ako sa na teba len pozerať.“ Keď pre svoju chorobu nemohla pristúpiť k sviatosti, Eucharistiu jej zaniesol sám Ježiš – dokonca trikrát.
Svätica nemala vždy ľahký čas, neprežívala radosť, mala obdobie vyprahnutosti, akoby ju Ježiš nechal samu. Vtedy nemala ani radosť zo svätého prijímania. Neprestala však s vierou prijímať, pretože vedela, že Ježiš aj tak vstupuje do jej srdca.
OVOCÍM JEJ ŽIVOTA BOLA LÁSKA
Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová bola nemecká augustiniánka, mystička a stigmatička. Narodila sa v roku 1774. Celý život trpela krivicou, ale viedla stále hlboký duchovný život, chodila rada do kostola, veľa sa modlila. V kláštore začala žiť mimoriadny mystický život, mala zjavenia, dostala stigmy.
Bola však veľmi slabá, nevedela v sebe udržať potravu – iba vodu a eucharistickú hostiu. To v denníku potvrdil aj lekár: „Mohol som konštatovať, že za dvadsaťštyri hodín sa dva razy napila čistej vody a podvečer zjedla štvrtinku vareného jablka, pričom povypľúvala všetku vlákninu. Potom prestala jesť aj jablká a tri roky žila len z vody.“ Až dvanásť rokov nepríjímala nijakú potravu, žila len z Eucharistie. Aj preto bola ovocím jej života láska, v jej pohľade nebol ani náznak rozčúlenia, modlila sa najmä za Cirkev a za všetkých zomierajúcich.
FOTO: c8.alamy.com, commons.wikimedia.org, modlitba.sk, kristoterapia.sk