Svätá Veronika a Ježiš – stretnutie, ktoré môžeme zažiť aj dnes

Sv. Veronika je podivuhodná postava, ktorá sa objavuje v šiestom zastavení krížovej cesty. Dodnes je známy jej príbeh aj z tradície, ale aj zo zjavení blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej. Hovorí sa o nej, že naozaj podala šatku Ježišovi Kristovi. Dokonca existuje aj konkrétna šatka, na ktorej je Božský obraz, ktorý nebol vytvorený ľudskou rukou. Zo skutku, ktorý vykonala sv. Veronika, si môžeme zobrať príklad. Ako sa ňou môžeme stať aj dnes?

Svätá Veronika je dodnes uznávaná a uctievaná ako žena, ktorá podala Ježišovi Kristovi šatku na krížovej ceste, aby si do nej utrel tvár. Spomínaná je v šiestom zastavení krížovej cesty, avšak vo Svätom písme sa nespomína. Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová ju vo svojich videniach nazýva Serafiou, manželkou člena chrámovej rady Siracha.

Vera icon

Meno Veronika je odvodené od slov Vera icon, teda pravý obraz. Totožnosť tejto ženy je neznáma. Tradícia hovorí, že to bola žena, ktorá bola súčasťou zástupu žien, ktoré sprevádzali Ježiša na Golgotu. Veronika sa ešte spája so ženou, ktorá bola uzdravená Ježišom z krvotoku.

Uznaj ma za hodnú osušiť tvár môjho Pána

V žiadnom zo štyroch evanjelií nie je zmienka o tejto žene, ale hovorí o nej napríklad vyššie spomínaná blahoslavená Anna Katarína Emmerichová vo svojich videniach, ktoré sú spracované v knihe Umučenie Pána Ježiša. Detailne v nej blahoslavená Anna Katarína opisuje Veroniku, ktorú nazýva Serafiou. Opisuje v nej, ako Veronika so svojou malou dcérkou pripravili chutné korenisté víno, ktoré chcela dať Pánovi Ježišovi, keď ho stretne na ceste ku Golgote. Blahoslavená Anna Katarína takto pokračuje v opise situácie, keď sa už Veronika dostala do davu ľudí: „Padla pred Božím Synom na kolená a plná súcitu rozprestrela na jednej strane šatku a podala mu ju slovami: „Uznaj ma za hodnú osušiť tvár môjho Pána!“ Ježiš chytil šatku ľavou rukou a pritisol si ju dlaňou na skrvavenú tvár, potom dal ľavú ruku so šatkou k pravici, ktorou držal kríž, stisol šatku obidvoma rukami a podal jej ju späť.“ Dať Pánovi napiť sa vína už vojaci Serafii a jej dcérke nedovolili. O čosi ďalej blahoslavená Anna Katarína spomína, že takéto šatky sa zvyčajne nosili ku chorým, smútiacim a unaveným a nimi bola osušená tvár človeka na znak láskavého súcitu.

Existuje Veronikina šatka?

V relikviári v kostole v meste Manopello je skutočne uložená šatka. Hoci sa nevie, či je to konkrétne Veronikina šatka, dodnes fascinuje a podnecuje vedcov k rôznym výskumom. Ide o obraz Božskej tváre zachovaný na antickej tkanine. Táto šatka bola podrobená výskumom podobným tým, ktoré boli vykonávané na Turínskom plátne – údajne plátno, v ktorom bol zabalený Ježiš Kristus. Vedci sa zhodli, že podobizeň tváre, ktorá sa na šatke nachádza, nemôže byť vytvorená človekom. Súčasná veda teda nevie presne objasniť, ako tento obraz vznikol. Lekári opisujú, že na obraze je vidieť oči patriace človeku, ktorý mal krvácanie do mozgu, a chrup typický pre ľudí žijúcich v Palestíne v dobe, kedy žil aj Ježiš Kristus. Sám sv. Páter Pio o tejto šatke hovorí: „Volto santo! V Manopelle je najväčší zázrak, aký máme.“

Byť Veronikou v dnešnom svete

Či už žena, ktorá podala Ježišovi šatku, bola Veronika alebo Serafia, ostáva na našej viere. No jedno je isté. Každý máme pomyselnú šatku v ruke. Každý z nás môže byť Veronikou aj dnes. Vera icon – pravý obraz Krista a jeho podstaty. Podať šatku blížnemu alebo úplne neznámemu človeku. Alebo s ňou prísť k niekomu, kto smúti, je chorý či zranený a pomyselne ho ňou pohladiť na znak nášho súcitu. Pomyselne alebo aj doslovne. Už ako to dotyčný potrebuje.
Našou šatkou môže byť vľúdny rozhovor s osobou, ktorá len potrebuje vypočuť. Šatkou môže byť aj obdarovanie úplne neznámeho človeka, ktorý potrebuje náš záujem. A to niekedy úplne stačí. Podobne to môže byť šatka nezištnej pomoci. Naplní to nielen človeka, ktorému je táto pomoc daná, ale aj nás. Späť dostaneme na šatke obraz Krista. Jeho pečať, ktorá sa nám vryje do srdca a poslúži nám napríklad aj ako dar, ktorý raz prinesieme k nohám Ježiša na konci našej pozemskej púte.