TOP

Svätci, ktorí nás môžu inšpirovať v čase Olympijských hier

V čase, keď sa pozornosť sveta obracia k Tokiu, mnohí z nás sa ticho modlia za zúčastnených športovcov – niektorých z nich sledujeme už roky, iných sme objavili len v posledných dňoch.  Či už prosíme za ich bezpečné cestovanie, modlíme sa za maratónca, ktorý klesá v posledných metroch pred cieľom alebo odovzdávame vlastné športové snaženia, aj na tieto situácie (ako vždy) tu máme svätca – orodovníka.

Autor: Meg Hunter Kilner

Za ochranu počas cestovania: Blahoslavený Peter Kasui Kibe (1587-1639)

Kibe bol japonským kresťanom, ktorému kvôli jeho pôvodu viackrát odmietli vstup do Spoločnosti Ježišovej. Napokon šiel do Ríma, aby sa stal jezuitským kňazom (putovanie, ktoré zahŕňalo aj 3.700 peších kilometrov) a potom strávil ďalších osem rokov cestovaním späť do Japonska. Musel prehodnocovať trasu kvôli búrkam, prenasledovali ho piráti a odmietli ho vziať viaceré lode smerujúce do jeho krajiny. Postavil si teda vlastnú loď, aby na nej zvládol posledný úsek svojej púte a ani jej následné  stroskotanie lode nezastavilo tohto kňaza, ktorý túžil byť pri svojich ľuďoch. Nakoniec sa dostal do Japonska, kde slúžil tajným kresťanom Japonska 9 rokov predtým než bol zradený a umučený.

 

Svätý Lukáš Baanabakintu

 

Za vytrvalosť v dlhých súťažiach: Svätý Lukáš Baanabakintu (zomrel v r. 1886)

Baanabikintu bol ugandský zástupca náčelníka, ktorý prešiel takmer 100 míľ každý víkend (cez džungle a lesy, brodiac sa cez rieku dvakrát každým smerom, často sa bijúc s divými zvieratami alebo banditmi), aby mohol byť účastný svätej omše, kde si zapamätal kázeň a vrátil sa späť domov, kde ju mohol zopakovať kresťanom. Keď sa rozšírilo, že Kabaka Mwanga začal so zabíjaním kresťanov, Baanabakintu mohol ľahko utiecť. Ale namiesto toho hneď vyrazil k domu svojho náčelníka, ktorému sa on i jeho drahý priateľ svätý Matthias Mulumba Kalemba odovzdali ako kresťania. Obaja boli umučení.

 

Za milosť udržať sa v hre: Svätý Filip Evans (1645 – 1679)

Evans bol velšský jezuita vysvätený v Belgicku a vyslaný späť do Walesu, kde mal slúžiť ako tajný kňaz. Potom, čo bol zatknutý za zločin kňazstva, trávil vo väzení čas hraním na harfe a tenisom. Keď ho počas jednej hry tenisu väzenský strážca informoval, že jeho poprava bola naplánovaná na nasledujúci deň, otec Evans odpovedal: „Prečo také náhlenie? Nechajte ma najprv dohrať moju hru.“ Po tenise strávil zvyšok času pred popravou radostnou hru na harfu.

 

Svätá Dulce Pontesová, snímka: philipchircop.com

 

Za fanúšikov: Svätá Dulce Pontesová (1914 – 1992)

Dulce bola brazílska rehoľná sestra (brazílska „Matka Tereza“), ktorá bola nominovaná na Nobelovu cenu za svoju prácu s chudobnými. Bola fanúšičkou futbalového tímu Ypiranga a každý nedeľu ako dieťa chodievala s otcom na štadión povzbudiť hráčov. O desaťročia neskôr stále s nadšením opisovala svojho obľúbeného hráča menom Popó. Neobmedzila však svoju lásku k futbalu len na sledovanie zápasov: futbal tiež hrala, rovnako v detstve ako v čase, keď už bola rehoľnou sestrou, hrajúc sa s deťmi v uliciach, aby priniesla radosť do ich náročných životov. Tiež stavala nemocnice a kuchyne, v ktorých podávali chudobným polievku, a hrala na akordeón, aby priniesla radosť robotníkom.

Inšpirujme sa ich životmi a neváhajme ich poprosiť o príhovor – za športovcov i za nás samých.

Zdroj: aleteia.org

Titulná fotka: aleteia.org

 

 



Komentáre