Svetlo v tmách: Mnohí vychádzali z kostola pohnutí, dojatí a zmenení

Svetlo v tmách: Mnohí vychádzali z kostola pohnutí, dojatí a zmenení

Titulná snímka: Zuzana Zuzakova Photography, Lýdia Murárová

Svetlo v tmách je evanjelizačná akcia, slovenský formát zahraničného podujatia s názvom Nightfever. Vznikla ako reakcia na výzvu pápeža Benedikta XVI. po Svetových dňoch mládeže v Kolíne nad Rýnom v roku 2005. S organizátormi Petrom Mošaťom (PM) a Michalom Svetkom (MS) sme sa rozprávali o tom, ako sa im evanjelizovalo v slovenských uliciach a čo všetko zažili.

Predstavte sa, prosím, čitateľom, ktorí vás nepoznajú. Kde teraz pracujete, čím sa živíte?

MS: Pracujem naplno pre kresťanské Spoločenstvo Martindom, kde mám na starosti viacero projektov, napríklad službu mužom, evanjelizačné projekty, konferencie pre podnikateľov a s manželkou vedieme detskú službu. Už trinásť rokov som šťastne ženatý. S manželkou Dianou máme päť detí a žijeme v Bratislave.

PM: Som Božie dieťa, manžel krásnej a úžasnej manželky, otec dvoch nádherných dcér a aktuálne pracujem na Magistráte v Bratislave, pričom sa snažím zlepšiť kvalitu ovzdušia a kvalitu verejného priestoru v našom hlavnom meste.

 

Obaja ste organizátormi evanjelizačnej akcie Svetlo v tmách. O čo v nej ide?

PM: Pozývame počas nej ľudí do chrámu, nech sa na chvíľu zastavia, stíšia a majú čas a priestor obnoviť, prípadne prehĺbiť svoj vzťah s Ježišom. Pozývajúci im ponúkne sviečku, ktorú si pri vstupe do chrámu zapália a položia ju pred vyloženú Eucharistiu. Cieľom je pozvať do chrámu najmä ľudí, ktorí o Ježišovi počuli, možno s ním aj aktívne žili, avšak svetské starosti a klam bohatstva v nich Božie Slovo udusili. Zapálené sviečky symbolizujú počet duší, ktoré sa vracajú k Ježišovi a rozhorí sa v nich Božie svetlo.

Samozrejme, niektorí tam idú len zo zvedavosti, avšak nikdy nevieme, či do nich práve vtedy Nebeský Rozsievač nezasial semienko viery. Svetlo v tmách vzniklo z celosvetovej akcie Nightfever, ktorá bola reakciou mladých ľudí na výzvy k evanjelizácii zo svetových dní mládeže v roku 2005.

 

Koľko ľudí pozvaných zvonka reálne vstúpilo do chrámu? Máte aj štatistiky z jednotlivých ročníkov?

PM: Nevedieme štatistiky, koľko ľudí na pozvanie reagovalo kladne a koľko ho odmietlo. Indikátorom je však počet sviečok pred vystavenou Sviatosťou oltárnou. (V roku 2016 to bolo napríklad 680.) Hoci na uliciach je to občas náročné, lebo prichádzajú aj odmietnutia, tak na konci dňa pri počítaní sviečok vždy naše srdcia naplní radosť, že vyvinuté úsilie nebolo márne.

 

Svetlo v tmách: Mnohí vychádzali z kostola pohnutí, dojatí a zmenení
Snímka: Tomáš Mackovič

 

Čo všetko bolo potrebné na akciu nakúpiť, zaobstarať?  

PM: Dôležité je zarezervovať si kostol a ideálne aj kňaza. Čo sa týka nakupovania, tak v prvom rade treba zabezpečiť sviečky a občerstvenie pre dobrovoľníkov. Ďalšie veci ako dekorácie, lampáše, košíky na sviečky a iné drobnosti sa kúpili raz a používajú sa opakovane.

 

Aké tímy sa utvorili počas Svetla v tmách a čo bolo ich úlohou?

PM: Organizačný tím sa skladá z hlavného koordinátora a koordinátorov jednotlivých tímov. Máme propagačný tím, dekoračný tím, ďalej kňazský tím, ktorý zabezpečuje službu kňazov počas akcie. V uliciach funguje street tím, ktorý pozostáva z dvojíc – jeden pozýva ľudí do chrámu, druhý sa modlí v tichosti. Členovia uvítacieho tímu stoja pri dverách kostola, vítajú ľudí, pomôžu prísť pred oltár, prípadne ponúknu iné možnosti (duchovný rozhovor s kňazom, tichú adoráciu, duchovnú myšlienku na papierikoch). Hudobný tím zabezpečuje hudobný sprievod počas adorácie. Gastro tím pripravuje občerstvenie pre dobrovoľníkov počas akcie a po nej.

 

Svetlo v tmách: Mnohí vychádzali z kostola pohnutí, dojatí a zmenení
Snímka: Tomáš Mackovič

 

VYKROČENIE Z KOMFORTNEJ ZÓNY

Kde všade sa Svetlo v tmách uskutočnilo?

PM: Pod názvom Svetlo v tmách sa uskutočnilo v Bratislave a Žiline. Nightfever sa konal v Nitre a v Banskej Bystici.

 

Nemal si niekedy strach alebo ostych pozývať cudzích ľudí do chrámu?

MS: Pri evanjelizácii často cítim, že mám istý „diskomfort“ z toho, že vykračujem zo svojej osobnej komfortnej zóny. Modlím sa k Duchu Svätému, aby som to nebral výkonovo, aby som nešiel zo svojich síl, ale aby mi On dal odvahu vykročiť a osloviť človeka na ulici. Svetlo v tmách je práve preto veľmi dobrý formát, lebo pozvanie do chrámu je relatívne nenáročné. V porovnaní s inými typmi evanjelizácie nie je potrebné hneď hovoriť pozvanému svoj životný príbeh alebo ponúknuť modlitbu. Stačí „len“ pozvať do chrámu, kde mnohokrát už priamo koná Boh.

 

Čo si robil, keď odpovedali pozvaní negatívne alebo agresívne? Vynadal ti niekto napríklad?

MS: Agresívne niekedy reagovali ľudia, ktorí boli napríklad opití. Nikto mi vyslovene nevynadal. Negatívnych skúseností je veľmi malé množstvo a sú mnohonásobne vyvážené situáciami, keď sa Pán zjavne dotkol ľudí. Mnohí vychádzali z kostola pohnutí, dojatí a zmenení. To je asi najvačšia odmena vidieť, ako Boh koná.

 

Svetlo v tmách: Mnohí vychádzali z kostola pohnutí, dojatí a zmenení
Snímka: Tomáš Mackovič

 

Aká bola vaša úloha na akcii Svetlo v tmách?

PM: Začal som v Nitre počas štúdia na Gymnáziu sv. Cyrila a Metoda ako koordinátor Street tímu. Nightfever sme organizovali pod záštitou nášho školského kaplána pátra Petra Šaba. Neskôr som tam bol hlavný koordinátor akcie. Keď som prišiel študovať na vysokú školu do Bratislavy, spojili sme sa s rôznymi kresťanskými spoločenstvami a začali sme to organizovať spoločne pod názvom Svetlo v tmách.

MS: V Bratislave som bol viackrát organizátor, resp. spoluorganizátor podujatia.

 

V akých tímoch si bol v rámci Svetla v tmách?

MS: Napriek tomu, že som bol zapojený v organizácii, myslím, že som si vyskúšal asi všetky tímy okrem hudobného a gastro tímu. Najviac som chcel byť na ulici a oslovovať ľudí.

 

Odkedy ste zapojení v tomto projekte?

PM: V Nitre sme Nightfever začali robiť v roku 2014 v kostole Navštívenia Panny Márie a od roku 2016 som začal spoluorganizovať Svetlo v tmách v Bratislave, v kostoloch u Milosrdných Bratov, u jezuitov a u Sestier Notre Dame.

MS: V Martindome sme Svetlo v tmách prvýkrát zorganizovali v roku 2013. S týmto nápadom prišiel Adam Mackoviak, ktorý sa rovnakej akcie zúčastnil v Anglicku. Adam bol neskôr vysvätený za kňaza a momentálne slúži na východe. Spoločne s Peťom sme potom Svetlo v tmách organizovali v Bratislave od roku 2017.

 

Svetlo v tmách: Mnohí vychádzali z kostola pohnutí, dojatí a zmenení
Snímka: Tomáš Mackovič

 

VYSLOBODENIE ZO ZLATEJ KLIETKY

Akú najvzácnejšiu spomienku alebo svedectvo si odtiaľ odnášaš?

MS: Za veľmi vzácnu spomienku považujem to, keď som videl množstvo mladých ľudí, ktorí prišli, aby pozývali ľudí do kostola. Ich nasadenie a ochota sa ma veľmi dotkli. Tiež si spomínam na muža, ktorý odvtedy, ako bol malý chlapec, nevstúpil do kostola. Mal ťažký život a veľmi zahorkol na Cirkev. Počas Svetla v tmách prišiel do kostola, Pán sa dotkol jeho srdca a on sa zmieril Bohom.

PM: Mali sme z tejto Božej akcie viacero krásnych svedectiev. Spomeniem aspoň niektoré: Žena žila dlhší čas v nečistom vzťahu v zlatej klietke a nevedela sa z toho dostať, vzhľadom na neistú finančnú situáciu. Okolo kostola šla s mamou, pričom mama pozvanie prijala hneď. Mladá žena nechcela ísť dovnútra. Po návrate matky sa predsa len odhodlala. Zotrvala tam dlhý čas a po návrate jej tiekli slzy a vyhlásila, že Boh jej prisľúbil, že ju neopustí a bude jej istotou pri odchode z nečistého vzťahu a zlatej klietky.

Jedna pani, ktorú pozvali naši dobrovoľníci do kostola, prijala pozvanie a išla sa „pozrieť“. Ježiš sa jej tam dotkol, rozprávala sa aj s kňazom a keď vyšla z kostola, zdôverila sa nám, že išla práve spáchať samovraždu. Smerovala k Dunaju a išla si pozrieť miesto, odkiaľ skočí do rieky. No práve vtedy ju oslovili naši dobrovoľníci a ponúkli jej Svetlo.

 

Na aké ďalšie svedectvo si spomínaš?

Na jedno Svetlo v tmách sme nevedeli zohnať kňaza. Keď sa nám to konečne podarilo, deň pred akciou mu do toho vošlo niečo urgentné. Celý posledný deň sme obtelefonovávali kňazov v Bratislave, ale ani jeden nemal čas. Hodinu pred začiatkom som sa vybral do centra mesta s modlitbou k Panne Márii a sv. Jánovi Mária Vianney, nech mi pošlú jedného zo svojich služobníkov. V tom momente okolo mňa prešiel kňaz. Neváhal som ho osloviť. Práve priletel z Ameriky (bol Slovák), avšak na večer nemal program, takže súhlasil. Vďaka Bohu. Modlime sa za kňazské povolania.

 

Prečo by sa aj ďalší mali tejto akcie zúčastniť?

MS: Je to skvelá príležitosť, ako si vyskúšať evanjelizáciu v praxi. Povzbudenie a radosť z toho, že mnoho ľudí bolo dotknutých či premenených stojí za vynaložené úsilie a vyjdenie zo svojej komfortnej zóny.

 

Viete o tom, že by sa mala plánovať niekedy do budúcna? Kedy?

PM: Nakoľko sme mali počas pandemickej doby prestávku a zmenil sa mi trocha život (založili sme s manželkou Aničkou rodinku, ukončil som štúdium a pracujem), tak plánujem skôr pomáhať ako celú akciu organizovať.

MS: V našom Spoločenstve Martindom sa chceme od septembra viac venovať evanjelizácii. Svetlo v tmách je skvelý formát a ak to pandemická situácia dovolí, budeme uvažovať o zorganizovaní Svetlo v tmách v predvianočnom období.

 

Evanjelizuješ aj v bežnom živote? Ak áno, ako?

MS: Keď sa s niekým počas dňa rozprávam, tak sa niekedy spýtam Ducha Svätého: „Čo chceš urobiť v živote tohto človeka? Mám tu niečo urobiť?“. Niekedy sa mi zdá, že mám toho človeka povzbudiť alebo oceniť. To ho často veľmi otvorí pre ďalší rozhovor. Rozhovor sa niekedy stočí k otázkam viery alebo k tomu, že môžem človeku povedať, ako v nejakej oblasti môjho života konal Boh.

 

Svetlo v tmách: Mnohí vychádzali z kostola pohnutí, dojatí a zmenení
Snímka: Tomáš Mackovič

 

NEHOVORIŤ O BOHU JE AKO NECHAŤ SI LIEK NA RAKOVINU PRE SEBA

Prečo je dôležité pozývať ľudí do kostolov, pred Eucharistiu, a hovoriť im o Bohu?

MS: Hovoriť ľuďom o Bohu považujem za top poslanie a povolanie pre každého z nás. To, že sme spoznali Boha, je veľká milosť a nemali by sme si to nechať len pre seba. Páčilo sa mi jedno prirovnanie k tomu, že ak nehovoríme o Bohu, je to ako keby sme mali liek na rakovinu a nechali by sme si ho pre seba: nikomu by sme o tom nepovedali. Keď ľuďom povieme o Bohu a oni vďaka tomu získajú živý a osobný vzťah s Ježišom, tak je to to najlepšie, čo sa v ich živote môže stať. Viackrát som počul názor, že „veď ja hovorím o Bohu svojimi skutkami“. Myslím, že určite by sme mali svedčiť o Bohu našimi skutkami, ale do svojej výbavy by sme mali pribaliť aj možnosť hovoriť ľuďom o Ježišovi priamo. Často sú o ňom počúvať pripravenejší, než si myslíme.

 

Ako si plníš vo svojom živote úrad kňaza, kráľa a proroka?

MS: Je to niečo, čo vo mne Boh rozvíja a vovádza ma do toho celý život. Proroctvo je, keď vyslovujem veci, v ktoré verím, že sú v nebi pripravené. Niekedy sa to deje aj na ulici počas evanjelizácie, keď sa rozprávam napríklad s človekom, ktorý je znepokojený z mnohých vecí a je až pod ťažobou strachu. Verím, že Boh má preňho iný plán ako žiť v strachu, a tak v modlitbe nad ním vyslovujem pokoj. Verím, že aj toto je istá forma proroctva: slová od Pána, ktoré má pre jeho život.

Koncept kráľovstva je veľmi hlboký a verím, že Boh mi dáva autoritu, aby som kraľoval nad určitými oblasťami v mojom živote. Osobne ma to vyzýva k tomu, aby som sa nenechal unášať okolnosťami, ale aktívne s „mocou“ vstupoval do situácií tak, ako by vstupoval kráľ.

 

Ako učíš svoje deti o Ježišovi? Modlíte sa spolu?

MS: Snažím sa byť vo svojej rodine kňazom a neprenechávať vždy iniciatívu na manželku. Najlepšou školou pre moje deti je to, čo robím. Deti všetko odpozorujú a myslím, že ďaleko viac ako z toho, čo hovorím, načítavajú z toho, ako sa správam.

Snažíme sa modliť nielen pred jedlom a pred spaním, ale aj v každodenných situáciách počas dňa. Vždy, keď ideme niekam autom, tak sa na začiatku cesty modlíme. Keď ide okolo sanitka, tak sa modlíme za toho, kto je vnútri.

V prvom rade sa snažím mať živý a osobný vzťah s Ježišom ja. To je to najlepšie aj pre moje deti a nemohol by som im dať niečo, čo sám nemám. Som Božie dieťa a Boh ma veľmi miluje, rovnako sa snažím vyjadrovať mojim deťom, ako veľmi ich milujem. Máme ešte menšie deti a myslím, že je to pre nich dôležité a že aj to im hovorí o tom, aký je Boh. Často sa mojkáme a hovorím im, že ich ľúbim.

 

Téma+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00

Obchod+