TOP

Systém, ktorý pomáha dôjsť do neba

Škola sa rozbehla, učitelia, vychovávatelia si lámu hlavy, čo platí na dnešnú mládež a mnohí to dávajú až do dilemy: „Kto z koho!“ Dokonca aj Biskupská synoda v Ríme sa bude na jeseň zaoberať mládežou viac ako mesiac.

Staré grécke príslovie znelo: „Koho bohovia chceli potrestať, toho urobili pedagógom.“ Ale našiel sa jeden obdivuhodný človek, svätec Ján Bosco (1815 – 1888), ktorý tvrdil: „Chcete robiť svätú vec? Vychovávajte mladých! Chcete robiť svätejšiu vec? Vychovávajte mladých! Chcete robiť najsvätejšiu vec? Vychovávajte mladých!“

Nuž a keďže ide o takú svätú záležitosť, všimnime si zbližša, ako sa v nej činil práve tento svätec. A to aj preto, lebo naši poslední blahoslavení – don Titus aj Anka Kolesárová žili podľa preventívneho systému, ktorého autorom bol práve don Bosco.

 

Tajomstvo dobrej výchovy

Na dona Bosca často naliehali, aby im prezradil tajomstvo svojho výchovného systému. On síce tvrdil, že nijaký nemá, že výchova je vecou srdca, ale napokon predsa len svoje výchovné princípy zhrnul do niekoľkých diel. Píše o tom v Krátkych úvahách o preventívnom systéme (1877), v Liste z Ríma (1884), vo svojich PamätiachStanovách saleziánskej spoločnosti

Nie sú to detailné vedecké práce, ale vyjadril v nich to, čo žil. Don Bosco bol totiž úžasný praktik, schopný vycítiť, čo mladým pomáha a nesmierne rýchlo to vedel uviesť do života. Skúsme si niektoré jeho postrehy zhrnúť a posúdiť, či platia i v dnešnej spoločnosti.

 

Represívny systém výchovy

Don Bosco sa pred talianskym ministrom Urbanom Rattazzim (1808 – 1873) vyjadril, že v podstate existujú dva druhy výchovy – represívny a preventívny… Slovo represívny pochádza od slova reprimere – potláčať. Výchovný systém s týmto označením spočíva v tom, že sa stanovia normy a potom sa sleduje ich porušenie: „Beda ti, ak ich nedodržíš!“ Nasleduje zachmúrené čelo, prísny výraz tváre, krik, potlačenie osobných slobôd a trest.

Najviac je rozšírený u vojska, v polepšovniach, ale nájdeme ho aj v školách… Je ukrytý za povelmi: „Ak to ešte raz urobíš, tak uvidíš aj pocítiš! To bolo naposledy!“ Výchovným zásahom sa sleduje rýchly výsledok. Navonok sa u človeka možno aj niečo zmení, avšak v srdci zostáva vzdor a v duši veľké zranenie, ktoré si ťahá po celý život!

 

Preventívny systém výchovy

Je odvodený od slova praevenire – predchádzanie. Don Bosco bol presvedčený, že pri výchove mladých ľudí treba predchádzať negatívnym vplyvom a zážitkom a podporovať pozitívne skúsenosti. Heslo: „Veď sa sám presvedč…!“ nemusí vždy u mladých ľudí dopadnúť dobre a niektoré zážitky ich môžu zruinovať, rozbiť… Je lepšie, ak ich nemajú!

Pri výchove preventívnym systémom sa tiež informuje, čo treba robiť, čo je dobré a čo zlé, ale vychovávateľ v prístupe k mladým používa vľúdnosť. Pomáha im zachovať predpisy, povzbudzuje ich, sprevádza ich a prebúdza v nich dobré vlastnosti. Preventívny systém je omnoho náročnejší, pretože vyžaduje od vychovávateľa neustálu prítomnosť, tvorivosť, nápaditosť…

 

Piliere preventívneho systému

Don Bosco v Krátkej úvahe o preventívnom systéme z roku 1877 tvrdí: „Celý tento systém spočíva na rozumnosti, náboženstve a láskavosti.“ O čo ide?

 

  • Láskavosť sa prejavuje ako milý a vľúdny postoj. Janko Bosco mal už vo sne z deviatich rokov odporúčanie, aby „použil“ láskavosť ako svoj pracovný nástroj… Lapajov mal „skrotiť“ a napraviť nie bitkou, ale dobrotou. Láskavosť vytvára rodinu. A tu je jadro don Boscovej výchovy. Láskavý rodinný duch vzbudzuje dôveru. Tá zase otvára srdcia, odbúrava strach… Zavládne úprimnosť a mladí sa otvárajú požiadavkám, lebo vedia, že je to pre ich dobro.

Genialita dona Bosca odhalila hlboké ľudské potreby. Tvrdil, že „bez dôvery niet výchovy“. Len ten, kto má „vstup“ do srdca, môže v ňom „sadiť“ hodnoty… Srdce je pevnosť, ktorá je uzavretá tvrdosti. Preto nám svätý vychovávateľ radí: „Snažte sa, aby vás mali radi.“ No láska sa nenanucuje, láska sa inteligentne ponúka… A preto treba hľadať bod, v ktorom je každý prístupný tejto láske. Tento bod sa zisťuje v dialógu, pri športe, hudbe, hre…

 

  • Rozumnosť je druhá časť don Boscovho výchovného tajomstva. Počíta sa s ňou u vychovávateľa aj u mladého človeka. Má sa teda „stretnúť“ u obidvoch. Rozumnosť zo strany vychovávateľa spočíva v tom, že mladým predkladá správne hodnoty, ciele i výchovné postupy. Učí ich orientovať sa v živote a pobáda ich prebrať zodpovednosť za svoje správanie. Výchova má totiž prejsť do „samo“ výchovy, v ktorej múdrosť určuje cestu vpred.

Rozum sa pri výchove uplatňuje predovšetkým vo vzájomných dohodách, v sledovaní logických dôsledkov konania, v hľadaní kontextu vecí a v celkovom prístupe k životu. Don Bosco videl život v nadhľade, v širokých súvislostiach, ale posúval ho tým, že jeho „kauzy“ riešil v príčinách… A to učil aj mladých ľudí, pričom počítal s ich inteligenciou.

 

  • Náboženstvo má vo výchove podľa dona Bosca nesmierne dôležitú úlohu. Raz sa vyjadril, že platí trojčlen: „Rozum, náboženstvo, alebo palica.“ Ak to dekódujeme, platí že vo výchove treba používať motívy rozumné, prirodzené. Ak to u zverenca nezaberá, sú tu ešte motívy náboženské, nadprirodzené. Nuž a ak aj to bolo neúčinné a z mladého vyrastá darebák, mala prísť na rad palica. Ale don Bosco ani raz nikoho neudrel. Pod „palicou“ myslel na zmysluplný trest.

Don Bosco bol presvedčený, že mladým treba často ponúkať Božie slovo. Nič múdrejšie nemáme a má silu meniť človeka. Viera sa však nesmie nútiť, ale treba ju predkladať citlivo, v spojení s dobrom a krásou. Sviatosti sú nenahraditeľné, pretože „ak srdce nežije v pokoji s Bohom, nemá pokoj so sebou a ani s inými“. Človek je vtedy podráždený, nespokojný, vybuchuje… Sviatosť zmierenia a Eucharistia prinášajú tento pokoj srdca. Preto ich náš svätec tak propagoval.

 

Tresty. Ale aké?

Don Bosco zaviedol nevídané praktizovanie trestov. Aj tie sú „prevádzkované“ s láskavosťou. Majú byť výchovné, zmysluplné a nikdy nie ponižujúce! Vždy s možnosťou na polepšenie. Zaujímavá bola jeho dohoda s donom Ruom. Ten previnilca zobral na koberček a vyčítal mu prehrešky. Potom poslal mladíka za donom Boscom a ten mu dal šancu na návrat, ak sa prekážky, pre ktoré chovanec odchádza, pominú.

Výchova v preventívnom systéme však nie je zmäkčilá. Identita mladého človeka narastá cez prekonávanie prekážok. Don Bosco bol pri dosahovaní cieľov náročný. Avšak aj to robil so šarmom – bol láskavo náročný. Na čo bol však don Bosco prísny, to boli pohoršenia. Chlapcov, ktorí šírili veľké pohoršenie, razom prepustil. Aby sa zlo nešírilo.

 

Skúsiť to žiť

Spomenuli sme, že don Titus aj Anka Kolesárová žili preventívny systém. Samozrejme. Don Titus vedome, pretože bol salezián, Anka spontánne, lebo veľa týchto múdrych princípov je usadených aj v národe. Sú tu aj dnes, ale treba ich poznať, prehlbovať.

V dnešných časoch je preventívnosť mimoriadne potrebná. Rúti sa na nás toľko a takých vábivých vecí, že je tu nutnosť triediť ich. Niečo prijať, niečo odmietnuť! Prevencia je totiž najlepšia ochrana pred akoukoľvek chorobou. O tom vás istotne netreba presviedčať.

Prajem vám radostné a víťazné výchovné ťaženia do života, priatelia. S pozdravom Jozef Luscoň.

 

Jozef Luscoň, salezián, kňaz, autor publikácií o výchove mladých

Komentáre