TOP

Teraz a hneď

Veľakrát sa modlíme a prosíme o správne veci. O zdravie, o obrátenie človeka bojujúceho so závislosťou. O šťastný pôrod. O požehnanie pre rodinu. A nič z toho neprichádza. Možno práve preto stretávame na uliciach ľudí, ktorí vyhlasujú o Bohu, že neexistuje alebo že ho nemajú v pláne „otravovať“ modlitbami. Veď načo? Aj tak mu na nich nezáleží.

Z času na čas sa to môže stať aj nám. Ak prosíme Boha a on neodpovedá, alebo neodpovedá podľa našich predstáv, vkráda sa do našich duší „podnikateľský duch“.

„Predstavte si! Toľko sa modlím, a nič sa nedeje!“ sťažuje sa starká na ulici. „Päť ružencov denne. Postím sa raz do týždňa. Prosím o dobrú vec, aby moje vnúčatá začali chodiť do kostola, a nič! Asi prestanem. Zbytočne sa trápim, keď na nich myslím.“

Pre istotu zájde aj do sakristie a poprosí kňaza, aby na jej úmysel odslúžil svätú omšu. No nech sa snaží, ako chce, jej vnúčatá sa čím ďalej, tým viac vysmievajú z Pána Boha.

Alebo inak. Monika má niečo po tridsiatke. Je onkologickou pacientkou. Doma ju čakajú tri deti. Boj s chorobou prehráva.

„Keby som mohol, stiahnem Pána Boha z kríža. Toľko sa modlíme. A vraj detská modlitba otvára nebesia!“ žaluje sa jej manžel. „Neverím tomu. Čím viac sa modlíme, tým je to horšie. Lekári hovoria o poslednom štádiu.“ Bezmocnosť, bolesť, strach a túžba mať niekoho so zázračným prútikom v ruke. No nik taký nie je nablízku.

V takýchto prípadoch znie každá zbožná rada ako klišé. A podnikateľský duch v zmysle „za desať ružencov obrátiš moju vnučku“ jednoducho stroskotáva.

No ani vyhlásenie, že Boh nepočuje naše prosby, nie je až také jednoznačné.

 

Nebojte sa. Viera, ktorú nosíme vo svojom srdci, nie je statická a nemenná. Je to dar, ktorý v nás má rásť. Teda za predpokladu, že mu to dovolíme.

Našťastie, nie sme dokonalí. Sme na ceste za Ním rovnako, ako za Ním kráčala Marta, Mária i Lazár z evanjelia. Ich modlitby (na rozdiel od našich) mali jednu výhodu. Boli priamočiare. Videli Ježiša, ako je, ako pije, ako sa usmieva, a ak niečo potrebovali, povedali mu to osobne. No keď si prečítame ich príbeh, museli mať naňho z času na čas tiež – ako sa to dnes povie – nervy.

Pravdepodobne na vlastné oči videli jeho zázraky. Na vlastné uši počúvali o uzdraveniach a právom boli hrdí na to, že keď tento Boží muž kráča do Jeruzalema, zastaví sa u nich doma. A to z jednoduchého dôvodu: pretože je ich priateľ.

A keď je ťažko, no povedzte, kto by nám mal pomôcť, ak

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Vytvoriť účet a objednať predplatnéUž mám účet, prihlásiť

Komentáre