TOP

Terézia Gažiová: Keď prijmeme Máriu, privedie nás rýchlo k Ježišovi

O Medžugorí hovorí, že je to miesto, kde sa už 38 rokov nebo dotýka zeme a zjavuje sa Kráľovná pokoja. Je jednou z tisícov, ktorí tam prišli, zakúsili Božiu lásku a chcú odpovedať na ňu rovnako – láskou. Terézia Gažiová (50) slúžiaca v Medžugorí 23 rokov.

Zdroj fotiek: archív spoločenstva Svetlo Máriino a Foto Dani

Titulná fotka: Terézia Gažiová, púť pre siroty z Ukrajiny

Ste z Hornej Súče, ako sa človek zo Súče dostane do Medžugoria? Ten príbeh je asi dlhší, ale ak by sme sa vrátili na začiatok, v ktorom roku to bolo?

V roku 1996 som prišla po prvýkrát do Medžugoria. Predtým som sa niekoľko rokov úprimne modlila k Bohu, aby mi ukázal, kde je moje miesto, moje povolanie. Rozlišovala som svoju cestu v živote a stále som nenachádzala odpoveď. Bola som na stretnutí mladých. Tam som počula rozprávať jednu rehoľnú sestru o Medžugorí. Nadšene vravela, ako tu Boh mocne pôsobí, ako ľudia dostávajú odpoveď na svoje otázky. A to bolo pozvanie pre mňa: tu by som mohla dostať odpoveď aj ja.

 

V akej životnej situácii ste vtedy boli?

Mala som dvadsaťsedem rokov. Pracovala som ako zdravotná sestra v nemocnici.

 

Takže bola to taká túžba po nejakom mieste v živote.

Viac-menej od detstva som si v srdci niesla túžbu, že by som chcela zasvätiť svoj život Bohu,  nevedela som však rozlíšiť, v ktorej reholi alebo komunite. Unavená z hľadania som prišla do Medžugoria. A tam ma Pán prekvapil. Veľmi jasne som pocítila Božiu odpoveď a pozvanie, že toto je moje miesto a tu budem žiť moje povolanie. Týmto poznaním som bola aj prekvapivo zasiahnutá, lebo som si svoju cestu predstavovala trošku inak, možno v nejakej reholi, komunite…, ale toto bolo pre mňa niečo neznáme a nové. Nebolo jednoduché prakticky začať, lebo Medžugorie som nepoznala. Po intenzívnom duchovnom boji som sem prišla žiť.

 

Kostol sv. Jakuba v Medžugorí obklopený pútnikmi z celého sveta pri Mladifeste – medzinárodnom modlitbovom stretnutí mladých

 

ODKRÝVALA SOM, ČO TO VLASTNE MEDŽUGORIE JE

Teraz ste v spoločenstve. Ono už vtedy existovalo? Alebo inak: čo ste tu našli, keď ste sem prišli?

Keď som prišla, ako som už povedala, osobne to bolo ťažké. Nepoznala som Medžugorie, jazyk, ľudí, krajina bola rozbitá po vojne… Ale cítila som, že tu mám byť a Boh mi ukáže. Božia prozreteľnosť ma priviedla do Komunity Blahoslavenstiev, kde som sa našla medzi mladými, ktorým komunita pomáhala rozlíšiť svoje povolanie. Boli tam dve Belgičanky, ešte jedna Slovenka, chlapci z Rakúska, ktorí rozlišovali povolanie ku kňazstvu… Takže som tam ostala aj ja na nejaký čas, odkrývala som svoju cestu a pomaly spoznávala Medžugorie.

 

A na čo ste prišli?

Verím tomu, že sa tu 38 rokov každý deň zjavuje Panna Mária. Vďaka jej milostivej prítomnosti ľudia prežívajú hlbokú skúsenosť Božej lásky, pocítia, že sú milovaní Bohom a začína sa ich úprimné obrátenie. Ak prijmeme Máriine posolstvá, sme svedkami veľkých zázrakov – obrátení, uzdravení, Božích odpovedí. Aj ja, ako tisícky iných, ktorí zakúsili na tomto mieste Božiu lásku, chcela som na ňu odpovedať. Túžila som pomáhať Panne Márii. Pochopila som, že za toto sa oplatí dať život.

Panna Mária sa zjavuje a vďaka tomu my môžeme veľmi rýchlo spoznať Ježiša. Ak žijeme to, čo nám hovorí, prehlbuje sa naša viera, rastie láska, upevňuje sa nádej, svet sa stáva lepším. Sme svedkami mnohých plodov: obrátení, uzdravení, povolaní, humanitárnych projektov, ktoré vznikli v Medžugorí. Túžila som po tom, aby sem prišli všetci, ktorí ešte nespoznali Božiu lásku. V jednom posolstve nám Panna Mária povedala: „Keď sa na zemi vytráca láska, keď sa nenachádza cesta spásy, ja, Matka, prichádzam, aby som vám pomohla, aby ste spoznali pravú vieru – živú a hlbokú – aby som vám pomohla pravdivo milovať.“

 

Viedol vás niekto na tejto vašej ceste?

V čase môjho príchodu do Medžugoria žil ešte páter Slávko Barbarič. Všetci sme za ním prichádzali, aby nám poradil, aby nás usmernil, viedol… Ďakujem Pánovi za to, že som mohla vďaka nemu aj ja postupne odkrývať svoju cestu. Nerozumela som v prvých mesiacoch, čo tu mám robiť. Fra Slavko mi vtedy povedal niečo, čo mi dalo nádej a priviedlo ma k ďalšiemu kroku: „Panna Mária ťa pozvala. Teraz ešte nevidíme prečo. Neboj sa! Jednoducho miluj a modli sa! Každý dobrý skutok je ako jeden krok pri výstupe na horu. Po istom čase vystúpiš na vrchol a odtiaľ uvidíš v pravý čas ako ďalej.“ A to je vlastne Máriina škola – modlitba a láska nám otvára dvere, ukazuje cestu. Modlitba a láska otvára brány raja.

 

Videli ste neskôr, ako máte ísť na tejto ceste ďalej?

V tom čase, krátko po vojne na Balkáne, do Medžugoria začali prichádzať pútnici z celého sveta. Nebolo však nikoho z bývalého Sovietskeho zväzu. V srdci som prežívala veľký súcit k týmto krajinám. Bolo mi ich ľúto, lebo prežili veľké utrpenie. V Medžugorí jednoducho chýbali.

Dotklo sa ma posolstvo Panny Márie, v ktorom hovorí: „Pozývam vás, aby ste sa deväť dní odriekali, aby sa s vašou pomocou uskutočnilo všetko, čo chcem uskutočniť skrze tajomstvá, ktoré som začala vo Fatime.“ – posolstvo z 25. 8. 1991. To znamená, že Medžugorie je pokračovaním Fatimy. Fatima sa vždy spája s Ruskom. Vnímala som pozvanie modliť sa, aby do Medžugoria začali prichádzať i pútnici z bývalého Sovietskeho zväzu. V modlitbe som sa pýtala: Mária ako si to predstavuješ? Prenikla ma odpoveď: „Treba ísť tam a priniesť im svetlo cez Máriine posolstvá. Treba ísť k tým najchudobnejším na tie miesta, kde komunizmus dlhé roky Boha vyháňal za hranice svojho územia.“ Rozhodla som sa teda ísť… vybrala som sa najskôr na Ukrajinu, potom nasledovalo Lotyšsko, Litva, Bielorusko, Rusko, Sibír, Kazachstan…

Jednoduchým spôsobom som sa delila so skúsenosťou života v Medžugorí, s tou cestou svätosti, ktorou nás vedie Mária. Pozývala som poslucháčov, aby prišli aj oni. A bola to veľká radosť, keď prišli prví pútnici i z týchto krajín. Bolo to na prelome nového tisícročia v rokoch 1997 – 2000.

 

Križevac, vrch nad Medžugorím (520 m), na ktorom farníci 15.3.1934 postavili 8,56 m vysoký kríž. Je miestom mnohých obrátení a tiež miestom zjavení Panny Márie.

 

Priblížite nám to trochu viac?

Radosťou bolo vidieť napríklad maličkú skupinku pútnikov s kňazom zo Sibíri alebo prvý autobus pravoslávnych veriacich z Moskvy. Dnes sme svedkami toho, že prichádza stále viac ľudí z týchto krajín. Niekedy tu máme napríklad aj stovky Ukrajincov. Tí, ktorí zakúsia skrze Máriu Božiu lásku, začínajú žiť vieru srdcom a už nie sú viac takí, akými boli predtým. Prinášajú toto posolstvo cez svedectvo svojho života do rodnej krajiny. Pomaličky potom, tak ako sa menia oni sami, krok za krokom sa mení aj ich okolie. Takto sa šíri pokoj do celého sveta. Medžugorie, to je obnova lásky k Eucharistii, oživenie viery, oáza pokoja na tejto vyprahnutej zemi. Mária nám v posolstvách hovorí: „Pozývam vás, aby ste boli mojimi apoštolmi svetla, ktorí svetom budú šíriť lásku a milosrdenstvo, nie ste povolaní pre tmu, ale ste povolaní pre svetlo, buďte svetlo svojím životom, osloboďte sa od všetkého z minulosti, čo vás zaťažuje a dáva pocit viny, všetkého, čo vás voviedlo do klamstva – tmy. Prijmite svetlo. Prinášajte svetlo a nestrácajte nádej, vždy znovu sa modlite za čoraz viac lásky, pretože milosrdná láska prináša svetlo, ktoré rozbíja každú tmu, prináša môjho Syna.“

S prvými pútnikmi prichádzali aj mladí ľudia a pýtali sa ma: „Môžem zostať s tebou? Aj ja chcem pomáhať Panne Márii. Chcem sa zastaviť a porozmýšľať ako ďalej v živote.“ Niektorí mladí z rozbitých rodín sa chceli modliť za obnovu svojich rodín. Niektorí sa chceli modliť za svojich budúcich partnerov…

 

Boli tieto otázky začiatkom niečoho?

S prekvapením som si uvedomila, že zo strany mladých sa to až pričasto opakuje… Preto som sa začala pýtať: „Pane, čo si praješ odo mňa?“ V srdci som cítila strach a bázeň pred nepoznaným… V škole Panny Márie sa však učíme, že vtedy, keď neviete ako ďalej, treba sa modliť a modliť sa ešte viac. Modlila som sa teda a načúvala.

 

Akú odpoveď ste v modlitbách dostali?

Prosila som Pannu Máriu, aby mi dala znak a konkrétne mi ukázala, či si naozaj Pán odo mňa praje, aby som žila s mladými v spoločenstve. Pri jednej novéne na tento úmysel, aby som dostala konkrétny znak, mi zatelefonoval jeden chlapec z Ukrajiny. Povedal, že on by chcel darovať jeden rok svojho života v škole Panny Márie s úmyslom, aby prichádzalo čo najviac ľudí aj z jeho krajiny a aby sa i v jeho krajine ešte viac šírilo posolstvo Panny Márie z Medžugoria. Toto bolo pre mňa odpoveďou.

Po pár rokoch sa tento chlapec stal prvým kňazom z nášho spoločenstva. Ďalšie dievča bolo tiež z Ukrajiny, teraz je karmelitánkou v Charkove, ďalšie dievča z Lotyšska je rehoľnou sestrou v Poľsku. Mladí ľudia v Máriinej prítomnosti a milosti spoločenstva rozpoznávajú svoje povolanie.

Tak sa začalo vytvárať spoločenstvo Svetlo Máriino. V Cirkvi je prijaté ako súkromné združenie veriacich. Cieľom Spoločenstva je oživovanie viery v živote ľudí, pozvanie na obrátenie a spása duší prostredníctvom Panny Márie.

 

Ostávajú tu potom?

Vracajú sa do svojich krajín, niektorí to vidia ako svoju cestu na nejaký čas, prichádzajú sem na dlhšie. Niekto príde na rok, niekto na dva, na tri. Niekto pocíti, chcem darovať mesiac cez prázdniny. Niekto chce napríklad viac prehĺbiť vieru alebo ak niečo dramatické prežil, nachádza tu miesto, kde svoje pocity môže „spracovať“… Spoločenstvo je miestom prijatia a života v duchu posolstiev tak, ako k nám hovorí Panna Mária.

 

Prichádzajú aj Slováci?

Áno, v komunite máme mladých najviac zo Slovenska, lebo do Medžugoria prichádza veľa Slovákov. Potom máme mladých z Ukrajiny, Lotyšska, Ruska, z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Ale prichádzajú i z iných krajín, z Talianska, Belgicka, Maďarska…

 

Terézia Gažiová, svedectvo pre pútnikov

 

ĽUDIA TU HĽADAJÚ ODPOVEDE

Čo je vašou úlohou, robíte nejaké zázemie prichádzajúcim pútnikom?

Všetko čo robíme, obetujeme za Máriine úmysly, za uskutočnenie jej plánov pokoja.

Najdôležitejšia je modlitba, zvlášť adorácia a rozjímanie nad evanjeliom. Z tohto vychádza potom naša konkrétna pomoc pre tých, ktorí sem prídu. Ideál nachádzame v Panne Márii a túžime sa jej priblížiť – teda verne sa modliť a slúžiť.

Ľudia prichádzajú na toto miesto, hľadajú… často hľadajú poslednú šancu, potrebujú radu, sprievodcu. Slúžim oficiálne aj ako sprievodca pútnikov tu vo farnosti, prekladám do slovenčiny, ruštiny.

 

Slúžite aj pre miestnu farnosť?

Jednou z našich úloh je tiež slúžiť farnosti Medžugorie. Animujeme v spolupráci s farou (ako aj iné spoločenstvá tu v Medžugorí) program pre pútnikov. Pomáhame pri organizácii medzinárodných duchovných obnov pre kňazov, manželov, lekárov, zdravotnícky personál, pri Mladifeste. Dávame sa farnosti k dispozícii pri prekladoch, máme službu adorácie, konkrétne pomáhame pri veľkých medzinárodných stretnutiach… Povzbudzujeme pútnikov, aby po návrate z Medžugoria zakladali modlitbové spoločenstvá a snažíme sa potom animovať ich. Organizujeme nepretržitú modlitbu ruženca a pôstu za pokoj vo svete.

Veľkú radosť prežívame zvlášť z organizovania pútí pre chudobných, spomeniem  napríklad krásne projekty, akými sú Púť pre invalidov, siroty, Púť pre vdovy a rodičov, ktorí stratili synov vo vojne v Ukrajine, Púť pre vojnových veteránov… Púte pre chudobných z Ukrajiny, Bieloruska, Ruska, Moldavska…

Snažíme sa pomáhať tým, ktorí do Medžugoria prichádzajú a potrebujú pomoc, útechu, povzbudenie, objatie, úsmev, kávu, obed, preklad, vysvetlenie, svedectvo…

 

Môžete nám povedať niečo o histórii Medžugoria?

Panna Mária sa zjavila prvýkrát 24. júna 1981 na kopci Podbrdo. Prvé ju uvideli dve dievčatá, Miriana s Ivankou, ako hovoria: „Jedna večerná prechádzka zmenila úplne náš život.“ Išli sa porozprávať ako dve pätnásť/šestnásťročné a zrazu Ivanka uvidela nad kopcom Podbrdo veľkú žiaru, postavu krásnej ženy s dieťaťom v náručí, ktoré vinula k sebe. Ony hovoria, že hneď pocítili, že je to Panna Mária. Vyjadrili to slovami: „Videli sme Pannu Máriu,“ ale spôsobilo to v nich veľký zmätok, „Čo sa to deje? Či koniec sveta? Žijem, či som mŕtva? Čo sa deje?“ Od strachu zutekali. Keď doma o tom hovorili, nikto im neveril. Rodičia sa báli. Vtedy bol komunizmus. Keď sa vracali tie dve dievčatá domov, stretli ďalšie štyri deti, ktoré sa s nimi vrátili na to miesto a uvideli to isté. Tak máme šesť medžugorských vizionárov.

 

Tie zjavenia ďalej pokračovali?

Na druhý deň, 25. júna prišli bez toho, že by sa dohodli, všetci šiesti, v tom istom čase na to isté miesto. To bolo neobyčajné. Prišli s nimi rodičia, priatelia, susedia. A v tej chvíli, keď sa nad kopcom trikrát zablyslo, oni vedeli, že to je to, čo videli včera. A už sa nebáli. Utekali za ňou, vybehli na ten kopec a boli poučení rodičmi, ako sa majú správať. Zobrali svätenú vodu. Jedna z prvých otázok, ktorú jej položili: „Kto si?“ Ona hovorí: „Som blahoslavená Panna Mária, Kráľovná pokoja.“ Pokropili ju. Ona sa usmiala. Potom sa modlili spolu s ňou. Prvú modlitbu, ktorá sa modlí v tejto miestnej cirkvi: Verím v Boha, sedem Otčenášov, Zdravas, Sláva Otcu.

Na tretí deň bolo to miesto už plné ľudí. Vtedy sa odohralo niečo veľmi dôležité. Panna Mária odovzdala posolstvo pre celý svet. Zjavila sa v čiernych šatách pod krížom a plakala. Povedala tieto slová: „Pokoj. Pokoj. Pokoj. Nič iné, iba pokoj. Pokoj musí zavládnuť medzi Bohom a človekom a medzi ľuďmi navzájom. Modlite sa a postite sa. Modlitbou a pôstom môžete zastaviť dokonca vojny, prírodné katastrofy.“ Toto je centrálna výzva. Tých tridsaťosem rokov, od osemdesiateho prvého, do dvetisíc devätnásť, tridsaťosem rokov prichádza každý večer z neba Kráľovná pokoja.

 

Nasledovali ďalšie posolstvá?

Prvé je posolstvo pre celý svet, je pozvaním k pokoju. Z toho môžeme vidieť, že tou najväčšou túžbou a dôvodom prečo prichádza, je pokoj. Pokoj v našich srdciach, pokoj vo svete. Odvtedy sa Panna Mária zjavuje každý večer šiestim vizionárom. Každému z nich prisľúbila postupne odkryť desať tajomstiev týkajúcich sa niektoré Medžugoria, niektoré budúcnosti sveta, Cirkvi, ktoré vizionári ešte nemôžu zverejniť, až kým im Panna Mária nedá pokyn, a keď dostanú všetci po desať tých tajomstiev, tak skončia denné zjavenia Panny Márie a tajomstvá sa začnú uskutočňovať. Traja z nich už dostali desať tajomstiev a nevidia viac Pannu Máriu každý deň. Traja dostali deväť, už dávnejšie, pred niekoľkými rokmi im skončili, teda dostali to deviate, čakajú na posledné. A potom nastáva ten čas, keď sa začnú tajomstvá uskutočňovať.

 

Čo sa ešte deje počas tých stretnutí s Máriou?

Podľa svedectva vizionárov sa otvára nebo, Kráľovná pokoja prichádza, aby nám pomohla. Modlí sa nad nami, žehná nás. Mnohí sú práve vo chvíli zjavenia uzdravení, oslobodení, povolaní, zakúsia Božiu lásku a nastupujú cestu obrátenia. My ju nevidíme, ale ona vidí nás, kto jej otvorí srdce a prijme ju, je obdarovaný.

Panna Mária na začiatku formuje vizionárov, deti. Kladú jej otázky, ona odpovedá. Deti boli podrobené mnohým vyšetreniam lekárov, špecialistov, teológov. Prvá lekárka, ktorá deti vyšetrovala, bola moslimka. Komunisti od nej žiadali, aby vo svojom odbornom stanovisku  napísala, že deti sú psychicky choré. Vyhrážali sa jej. Jej lekárske svedomie, ako to párkrát sama zopakovala, jej však nedovolilo klamať. Psychický stav detí hodnotila ako normálny, deti hodnotila ako zdravé, s adekvátnymi reakciami. Spochybnila dokonca tých, ktorí posudky žiadali. Ďalšie vyjadrenia zo strany odbornej medicínskej verejnosti potvrdili, že vizionári netrpia psychickým ochorením, sú zdraví a to, čo sa s nimi odohráva počas zjavenia Panny Márie, je nadprirodzený jav.

Keď sa deti vizionári pýtali Panny Márie, čo od nich očakáva, povedala, že pevnú vieru a aby pomáhali druhým veriť.

Následne nastupuje obdobie, keď sa Panna Mária obracia k tejto farnosti, pripravuje ju na tú veľkú milosť a misiu, ktorá bude nasledovať. Prostredníctvom vizionárov Panna Mária začala dávať pre farnosť posolstvá každý štvrtok. Prostredníctvom posolstiev učí, ako majú členovia farnosti obnoviť spoločnú rodinnú modlitbu, čítať Písmo sväté, postiť sa, spovedať sa, milovať.

 

Modlitba za pokoj s vojakmi z Ukrajiny na mieste, kde Panny Mária dala prvé posolstvo pre celý svet

 

NIKTO NIE JE V MEDŽUGORÍ NÁHODOU

A potom začali prichádzať ľudia…

Postupne prichádzajú do Medžugoria pútnici z celého sveta. Panna Mária hovorí: „Prišla som, aby som pozvala na obrátenie ľudstvo posledný raz. Prichádzam, aby som vám povedala, že Boh existuje. Prichádzam, aby som vám pomohla.“

A prečo si vybrala práve túto farnosť? Hovorí, že preto, lebo tu našla pevnú vieru a chce, aby pomáhali druhým veriť, preto prichádza. Hovorí tiež, že nikto v Medžugorí nie je náhodou. Každého pozvala osobne a má s ním plán. Ja osobne verím, že je to tak, lebo vidím ľudí, ktorí sa snažia prijať jej materinské rady a stávajú sa apoštolmi lásky… vidíme plody dobra po celom svete.

 

Tie zjavenia trvajú už tridsaťosem rokov, je to taký neobyčajne dlhý čas. Prečo to tak dlho trvá? Ešte svet nie je pripravený na to, čo Panna Mária od neho chce, alebo aký je dôvod podľa vás?

Pri nazretí do dejín ľudstva vidíme, že Panna Mária sa zjavuje v osudných chvíľach ľudstva. Vidíme, že prichádza, aby upozornila, pozvala… Arcibiskup Henryk Hoser, apoštolský vizitátor pre farnosť Medžugorie, často hovorí, že zjavenia v Medžugorí a Kibeho v Rwande sú dvojičky. Zjavenia sa začali približne v rovnakom čase a Panna Mária nás prišla upozorniť na nebezpečenstvo vojny.

Takisto možno povedať o spojení Fatimy a Medžugoria. Od zjavení vo Fatime prešlo sto rokov, posolstvá sú podrobne rozanalyzované, dávajú nám možnosť poučenia. Panna Mária nás v Medžugorí ďalej a trvale pozýva, aby sme pochopili vážnosť situácie, v ktorej sa nachádzame. Prakticky nás povzbudzuje, aby sme sa zriekali deväť dní toho, čo je pre nás najmilšie, aby sa uskutočnilo všetko to, čo má Boh v pláne skrze jej príchody, ktoré sa začali vo Fatime. Z toho vidíme: Medžugorie je pokračovaním Fatimy, kde prisľúbila, že napokon jej Nepoškvrnené srdce zvíťazí.

Podľa svedectva vizionárov ona nás nestraší, ale hovorí veci tak, ako sú. „Svet sa nachádza v jednom veľkom nebezpečenstve sebazničenia.“ My sami si len ťažko môžeme pomôcť, preto Boh posiela Matku svojho Syna, aby nám pomohla.

Panna Mária prichádza s riešením a východiskom ako matka nádeje. To je prejavom veľkej Božej lásky a jeho milosrdenstva k človeku. Panna Mária prichádza a neustále opakuje – postavte Boha na prvé miesto vo svojom živote, vráťte sa k môjmu Synovi… Keď je Boh na prvom mieste, potom je všetko na správnom mieste.

Sme svedkami toho, ako Boh prostredníctvom Márie zachraňuje duše jednu za druhou. Ako som už spomenula, v jej prítomnosti ľudia začínajú nový život, nastupujú cestu obrátenia, jednoducho Boh chce zachrániť svet skrze Máriu v tejto dobe.

 

Podbrdo – miesto prvých zjavení Panny Márie

 

PÄŤ POSOLSTIEV PRE KAŽDÉHO Z NÁS

Vráťme sa ešte k tým posolstvám…

Panna Mária nám dáva posolstvá, sú pre všetkých, ktorí chcú s ňou kráčať cestou svätosti v tejto dobe. Môžeme povedať, že za tých tridsaťosem rokov je najdôležitejších päť hlavných posolstiev, ktoré keď žijeme, sami sa stávame nositeľmi pokoja. Sú to – modlitba srdcom, evanjelium, Eucharistia, pôst, svätá spoveď.

Prvé je modlitba srdcom a modlitba svätého ruženca. Dve posolstvá nás Panna Mária učí žiť každý deň: modliť sa každý deň ruženec a modliť sa túto modlitbu srdcom a spoločne. Hovorí o sile ruženca. Je to najsilnejšia zbraň proti diablovi. Volá nás modliť sa tri ružence každý deň: radostný, bolestný, slávnostný, srdcom a spoločne.

 

Čo znamená srdcom?

Znamená to modliť sa úprimne, nie „odmodliť, nie odrobiť, nie preto lebo treba, alebo vtedy, keď mi niečo treba“, ale srdcom. To znamená: rozjímať o Ježišovom živote. Mária nás vedie k svojmu synovi Ježišovi. Toľko krásnych svedectiev máme o modlitbe ruženca. Ako ruženec zachránil životy napríklad vo vojne, alebo rodinu v kríze.  Mária nám hovorí: „Milé deti, modlitba robí zázraky. Keď ste unavení a chorí, keď nevidíte zmysel vášho života, vezmite si ruženec a modlite sa, modlite sa až kým sa vám modlitba nestane radostným stretnutím s vaším Spasiteľom.“

Hovorí kňazom, zasväteným: „Modlite sa ruženec a učte ho modliť sa druhých. Modlitbou ruženca zvíťazíte nad všetkým zlom, ktoré satan vnáša do Katolíckej cirkvi.“

Hovorí, že súčasné rodiny krvácajú, majú otvorené rany a ona ich chce modlitbou ruženca uchrániť, uzdraviť, obnoviť v láske. Učí nás, aby sme si urobili miesto pre modlitbu. Modlitbový kútik vo svojich rodinách, postavili na viditeľné miesto kríž. Z kríža zostupujú na nás veľké milosti. Postaviť na viditeľné miesto kríž a pod kríž otvorené Božie slovo – Bibliu.

 

To sa už dostávame k druhému posolstvu…

Božie slovo – to je druhé posolstvo, ktoré od nás žiada každý deň. Každý deň čítať evanjelium. Hovorí: „Vám sa ponúkajú mnohé falošné pravdy v tejto dobe. Slová môjho Syna, to je jediná pravda na tejto zemi.“ Preto chce, aby sme sa sýtili Božím slovom, aby sme prežívali každý deň to, čo povedal Ježiš svojim učeníkom. Hovorí: „Rodičia, čítajte každý deň Božie slovo svojim deťom, ak to nebudete robiť, upadnú do bezbožnosti. Nech je Božie slovo svetlom v tme, ktorá obklopuje tento svet.“ Teda dve posolstvá každý deň: ruženec a Lectio divina, teda rozjímať o Ježišovom živote.

 

Aké je tretie posolstvo?

Svätá spoveď. Mária nás pozýva k mesačnej svätej spovedi. Spovedať sa srdcom a od spovede k spovedi rásť, stávať sa lepším.

Hovorí: „Pracujte na svojom srdci ako na poli. Pozvaní sme modliť sa k Duchu Svätému a vidieť svoje nedostatky, meniť sa.“ Volá nás: „Odovzdajte svoju minulosť Ježišovi, pokľaknite v pokore vo svätej spovedi, odhoďte všetku pýchu.“

Tak ako nám odpúšťa Boh, sme i my pozvaní odpustiť. Odpustiť druhým, prosiť o odpustenie tých, ktorých sme zranili, odpustiť sebe. Mária nás pozýva modliť sa za dar lásky k tej osobe dovtedy, kým nepocítime lásku. Takto vstupuje do našich sŕdc pokoj.

 

Terézia Gažiová

 

Aké je štvrté Máriino posolstvo?

Štvrté je pôst. Pozýva nás už od začiatku postiť sa každú stredu a piatok o chlebe a vode. Už v prvom posolstve Mária povedala: „Modlitbou a pôstom môžete zastaviť vojnu, prírodné katastrofy. Pôst je veľmi účinná zbraň proti zlu.“

Pôst posilňuje našu vôľu, stávame sa tak pevnejší proti pokušeniam, citlivejší na potreby druhých a naše srdce sa viac otvára. Pôst nám dá šancu uvedomiť si, čo všetko vlastním, s čím by som sa mohol podeliť… a nejde len o materiálne veci. Pôst nám pomáha zaujímať sa o druhých, svoje okolie a jeho potreby… Pôst je tiež cesta, ako sa učiť prežívať utrpenie. Keď sa naučíme zriekať v maličkých veciach s láskou, tak dokážeme prijať aj veľké životné utrpenie. Panna Mária hovorí, že utrpenie prežívané s Ježišom je najsilnejšia modlitba. Kríž pozdvihuje a je tou najsilnejšou modlitbou. Pôst je dobrovoľné utrpenie, maličké, keď sa zrieknem toho, čo mám rád. Obetované utrpenie s láskou má večnú hodnotu. Mária hovorí: „Kým trpíte s Ježišom, prichádza k vám nebo a všetkým okolo seba dávate kúsok neba a veľa nádeje.“

 

A posledné posolstvo?

Cieľ, ku ktorému nás Mária vedie, je Eucharistia. Pozýva nás, aby sme sa zaľúbili do Eucharistie. To je jej živý Syn, Boží Syn, ktorý mení naše životy. Ježiš je ten,  kto koná zázraky a ona nás vedie k nemu. Hovorí nám, aby sme sa klaňali Ježišovi v Eucharistii: „Keď sa mu klaniate, dostávate výnimočné milosti.“ Mária hovorí: „Ja nie som dôležitá, dôležitý je môj Syn. K nemu vás vediem.“

A potom nás pozýva, aby sme vytvárali modlitbové spoločenstvá, aby sme obnovili modlitbu v našich rodinách, modlili sa spolu ruženec a rozjímali nad Božím slovom, pomáhali si navzájom. Modlitbou a láskou dosiahneme i to, čo sa nám zdá ľudsky nemožné. Hovorí, že samotní nič nezmôžeme, ale spoločne môžeme zastaviť zlo a zmeniť tento svet. Takže najskôr je jednotlivec, potom skupina, ktorá zjednotená s ňou sa modlí za pokoj vo svete.

 

V podstate sú to úplne základné veci, ktoré by každý veriaci človek mal vniesť do svojho života, takže asi je úlohou Božej Matky nám to pripomínať a začať znova od základov.

Panna Mária stále pripomína, opakuje, pozýva ako mama. Ako neúnavne rodičia vo výchove neváhajú opakovať deťom, kým pochopia… Všetci potrebujeme viackrát počuť a stále to isté. Panna Mária stále opakuje. Žijeme s ňou v atmosfére materinskej lásky, ktorá pozýva, nenúti, trpezlivo opakuje: „Drahé deti pozývam vás!“. Rešpektuje však náš výber, naše rozhodnutia. Tiež povedala: „Vaša sloboda je vaša slabosť, preto vás ako matka vyzývam poslúchnite ma, prijmite moje posolstvá.“ Ona vidí z perspektívy večnosti to, čo je pre nás teraz dobré. Prijať Máriu za Matku znamená kráčať bezpečne s ňou k raju.

 

Koľko ľudí prejde Medžugorím za rok?

Hovorí sa, že milión a pol až dva ročne, niektorí sa opakujú, ale stále sú noví.

 

Čo vás naučila Máriina škola za celé to obdobie, čo ste tu?

Žiť v Medžugorí, kde sa 38 rokov zjavuje Panna Mária, je pre mňa neopísateľný dar, za ktorý nebudem môcť dostatočne poďakovať. Je to však aj veľká zodpovednosť. Všetko sa snažím prežívať s ňou. Ona je s nami, kdekoľvek sme. Toľkokrát som sa presvedčila, že ju stačí iba pozvať, obrátiť sa k nej a ona sa ponáhľa pomáhať. Túžim byť v blízkosti jej Syna a nasledovať Ježiša jej spôsobom, tak ako nás sama učí vo svojej škole – teda v modlitbe, v pokore, tichom a nenápadnom slúžení blížnym. Mária ma učí, že nie je také dôležité, koľkokrát za deň padnem, ale ako rýchlo vstanem. Znovu a znovu sa snažím vstávať nasledovať ju.



Komentáre