Terézia Rončáková: Nie som vedec od kosti. Najlepšie sa veda robí celibátnikom

Terézia Rončáková: Nie som vedec od kosti. Najlepšie sa veda robí celibátnikom
Píše. O Cirkvi, o spoločnosti, kultúre a kultúrnosti, ale často i o knihách, ktoré rada číta. Napríklad z must have kategórie Ferrante. Čítala dokonca tak silno, že v riadkoch od brata Šavla osobne spoznala Boha. Hoci vyučuje na vysokej škole, o čosi lepšie sa cíti v koži intenzívnej tvorivej redaktorky. Jej živel je tvorivý ošiaľ. Preto začala vydávať audioknihy. Zatiaľ dve a pre deti. Terézia Rončáková.

Na univerzitách majú pracovať ľudia s vášňou pre bádanie

Akademický svet ťa zaujal prakticky hneď po skončení vysokej školy a zdá sa, že sa v ňom cítiš celkom dobre. V čom je pre teba prostredie univerzity príťažlivé?

Po skončení vysokej školy v Bratislave som hneď nastúpila do redakcie Katolíckych novín a odtiaľ po tri a pol roku do Vatikánskeho rozhlasu v Ríme, kde som bola takmer dva roky. Takže naplno som znova do univerzitného prostredia vhupla až päť rokov po štúdiu – a práve toto obdobie intenzívnej redakčnej práce mi v pamäti ostalo ako to „pravé orechové“ pre moje osobné nastavenie. Bol to zároveň čas, keď som objavila Spoločenstvo Ladislava Hanusa, vrhla sa do spoločenskej angažovanosti atď.

// Čítajte celý text //

Slovensko+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00