Tinka Karmažín: Ak by som mohla navariť Ježišovi, urobila by som mu rybu

Tinka Karmažín je známou slovenskou kuchárkou a foodblogerkou. Okrem samotného varenia je jej veľkou vášňou aj svet zdravých a kvalitných potravín. Jej pôsobivý príbeh je inšpiráciou pre všetkých, ktorí chcú svoju záľubu posunúť na vyšší level.

Kedy ste sa prvýkrát začali venovať vareniu?

Už od detstva som videla vzor v mojej mame, ktorá je vynikajúcou kuchárkou. Dbala na to, aby som vyrástla na kvalitnej domácej strave. Vzdelávala sa, študovala a chodila aj do rôznych klubov zdravia. Brala ma so sebou a tak si ma prirodzene pritiahla „do kuchyne“. Zapájala ma do spoločného varenia a to pokladám aj dnes za základ.

Deti baví „hrať sa“ v kuchyni s jedlom a zároveň si vytvárajú ten prvotný návyk a budujú s ním vzťah. Myslím si, že už ako trinásťročná som urobila svoje prvé jedlo, boli to dolky.

Čo vás na varení najviac baví?

Fascinuje ma tá rôznorodosť a vždy nový kuchynský príbeh. Jeden a ten istý recept chutí od každej kuchárky inak. Baví ma spoznávať nové chute, vychutnávať si každé jedno sústo a zároveň prostredníctvom jedla prejaviť lásku. Pretože láska sa pripravuje v kuchyni a jedlo udržuje teplo a pohodu domova. Dodnes milujem naše spoločné rodinné stolovanie, keď sa všetci zídeme za jedným stolom a rozprávame sa. Je to pre mňa ten najvzácnejší čas.

Čo vás viedlo k tomu, aby ste začali vymýšľať, tvoriť a nakoniec aj publikovať vlastné recepty?

Varenie bolo vždy mojím hobby a časom, kedy som dokázala vypnúť hlavu od všetkých starostí. Popri práci som však nemala na varenie veľa času. Až do momentu, keď som zostala na materskej dovolenke s prvým dieťatkom. Odrazu sa naše dni začali točiť len okolo jedla. Tak to býva, keď si založíte rodinu. Máte pocit, že z domova sa stáva vývarovňa, lebo všetci sú stále hladní. Ako mladá mamička, ktorá sa zrazu stala gazdinkou, som sa prirodzene začala učiť novým receptom. Tie postupy sa mi však zdali príliš komplikované, zdĺhavé, často náročné na suroviny. Chcela som navariť rýchlo, chutne, zdravo. A tak, aby chutilo celej rodine, aby som nemusela variť každému iné. Nakoniec som si začala tie recepty vymýšľať sama a postupy čo najviac zjednodušovať, aby som netrávila celé dni len v kuchyni. A keďže som si recepty vymýšľala, chcela som si ich zapísať na jedno miesto, aby som ich nezabudla. Tak vznikla moja stránka a recepty sa veľmi rýchlo stali obľúbenými medzi mamičkami.

CEZ OBYČAJNÉ RECEPTY DOKÁŽEM ĽUĎOM PRINÁŠAŤ RADOSŤ

Aké jedlá v nich nájdeme?

Milujem tradičnú slovenskú kuchyňu, odľahčujem klasické recepty a pripravujem ich výživnejšie. Predsalen, doba sa zmenila a my sme generácia, ktorá už nerobí na poli, máme k dispozícii veľa rôznorodých potravín, nielen zemiaky a cibuľu. Snažím sa recepty prispôsobiť tejto dobe, dbám na lokálnosť a sezónnosť potravín. Recepty sa snažím tvoriť veľmi jednoducho, zväčša z piatich, šiestich základných surovín, ktoré máme bežne doma. Jedlá odľahčujem, aby nám nezaťažili trávenie, a tým pádom neodoberali energiu. Dôležité je, aby mali v sebe veľa „prepašovanej“ zeleniny, aby aj nejedáci a ohŕňači nosom nad zeleninou mali z jedla kvalitný príjem vlákniny.

Uprednostňujete len slovenskú kuchyňu alebo skúšate aj zahraničné recepty?

Mám veľmi rada aj zahraničnú kuchyňu, najmä prímorskú – taliansku, grécku, chorvátsku. Vymyslela som už recept na tú najchutnejšiu čínsku kuchyňu, ktorú si viete pripraviť v pohodlí domova. Je to taký zaujímavý mix, ak máte radi tradičné recepty, no zároveň chcete vyskúšať aj niečo iné.

V mojich receptoch skratky neexistujú, preto nenájdete žiadne lacné rýchle náhrady umelých chutí, ako sú vegety, bujóny a iné dochucovadlá so škodlivými éčkami. V každom recepte je vždy poctivý základ chute. Polievky či omáčky sú krásne krémové a husté, bez zásmažky z múky. Recepty však musia chutiť ako od babičky, na tom si zakladám. Každý deň mi chodia správy a spätné väzby od ľudí, ako im moje recepty zmenili život. Ako odrazu v ich rodine jedia množstvo rôznorodej zeleniny a všetkým chutí. Ako prirodzene chudnú alebo si dokážu udržať postavu aj s mojimi sladkými receptami. Je to pre mňa nesmierne požehnanie a vďaka, ktorú s pokorou prijímam. Cez obyčajné recepty dokážem ľuďom prinášať radosť. Potom som vždy túžila, robiť prácu, ktorá prináša radosť a vytvára hodnoty. Som Bohu nesmierne vďačná za to, že ma priviedol na túto cestu.

ZA JEDLO BY SME MALI VIAC ĎAKOVAŤ A NEMALI BY SME HO BRAŤ AKO SAMOZREJMOSŤ

Máte aj svoje obľúbené jedlo?

Pravdaže, každý z nás také má. Je to náš pravidelný nedeľný obed – pečené kura od môjho manžela. Kura a kačicu vie tak úžasne pripraviť, ako ani ja nie. Takže na toto sa vždy naozaj teším. Všeobecne mám veľmi rada nejaké mäso na šťave a zelenine a k tomu pyré s čerstvým kapustovým šalátom. Mrkva je moja najobľúbenejšia zelenina, milujem jej chuť, ktorú odovzdá, a benefity, ktoré prináša nášmu tráveniu. Jedna mrkva denne je najlepšia super potravina pre dobrú imunitu. Takže nesmie chýbať v žiadnom jedle. Celkovo mám veľmi rada zeleninové jedlá. U nás na tanieri vždy musí byť veľa zeleniny. Milujem zeleninové nátierky aj krémové polievky. Každý rok sa napríklad teším na cuketovú sezónu. Mám rada aj moje pečené fašírky, ale aj rôzne cestoviny, ryby a šaláty.

Vždy sa veľmi teším na každú sezónu, pretože prinesie niečo nové a chutné, na čo sme dlhšie čakali. Potom si to vieme aj inak vychutnať. Pán Boh to naozaj dobre vymyslel. Jedlo je ten najväčší dar, ktorý máme. Polovica zemegule si to povedať nemôže. Preto by sme mali zaň viac ďakovať a nemali by sme ho brať ako samozrejmosť!

Okrem prípravy dobrého jedla si potrpíte aj na bylinky. Ktoré používate najčastejšie?

Pochádzam z lekársko-bylinkovej rodiny. Už po tri generácie sa v našej rodine traduje láska k bylinkám a k prírodnej liečbe. Preto sú bylinky pre mňa vždy prvou voľbou, mám to vyskúšané a funguje to. Väčšinu klasických chorôb si vieme vyliečiť prírodne. Pán Boh pre nás stvoril krásnu zem a daroval nám množstvo liečivých byliniek, ktoré rastú všade vôkol nás. Bylinky sú pre nás veľmi vzácnym darom, pretože dokážu nielen dochutiť naše jedlo, ale aj liečiť naše telo.

Preto som napísala aj knihu Tinkina prírodná lekáreň, aby sa zachovalo dedičstvo našich babičiek a aby sme vedeli, čo to práve rastie, kvitne a ako to vieme použiť. Ak raz začnete používať bylinky do jedál, už nikdy s tým neprestanete. Odovzdajú jedlu nezameniteľnú vôňu aj chuť. Moje najobľúbenejšie sú bazalka, petržlenová vňať, majoránka, ligurček, zelerová vňať a bobkový list. Bylinky nám vedia dopomôcť aj k dobrému tráveniu. Preto mojimi každodennými spoločníkmi v kuchyni je rasca a fenikel. Skoro do každého jedla pridávam aj kurkumu, pretože je protizápalová a chráni náš organizmus pred rôznymi ochoreniami a zdravotnými problémami.

Ktorá ingrediencia by podľa vás nemala chýbať v žiadnej kuchyni?

Jednoznačne láska, pretože láska domova sa pripravuje v kuchyni. Je dôležité učiť deti už od detstva správnym stravovacím návykom. Ak dieťa vyrastá v rodine, kde sa varí zdravá strava, kde je na tanieri veľa zeleniny, tak je veľká pravdepodobnosť, že aj v dospelosti sa tak bude stravovať. Samozrejme, každý z nás si prejde rôznymi obdobiami, sme ľudia zvedaví, chceme všetko vyskúšať. V konečnom dôsledku sa však aj tak vrátime k zaužívaným veciam. Čiže dieťa netreba veľmi vychovávať, stačí ísť príkladom a ono sa už pridá.

U nás v rodine funguje motivácia hravou formou a veľa zakamuflovanej zeleniny v každej časti jedla. Napríklad do ryže pridať hrášok, k zemiakom mrkvu a k mäsku na šťave cuketu na kocky a vždy nejaký šalát z lokálnej zeleniny. Zelenina je veľmi potrebná pre správne trávenie a budovanie imunity prirodzene, preto tvorí základ nášho jedálnička.

SOM VĎAČNÁ ZA TO, ŽE MÔŽEM ĽUDÍ INŠPIROVAŤ A UĽAHČOVAŤ ŽENÁM PRÁCU V KUCHYNI

Vy sama ste vo varení pre mnohých veľkou inšpiráciou, no kde sa inšpirujete vy?

Som veľmi vďačná za to, že môžem ľudí inšpirovať a uľahčovať ženám prácu v kuchyni. Pre mňa sú inšpiráciou najmä moje chute. Mám rada také jedlo, ktoré chutí a vonia. Motivuje ma najmä sezónnosť potravín, keď mi v záhrade niečo dorastá, alebo idem na nákup do obchodu, prípadne keď otvorím chladničku. V hlave mi okamžite začnú ísť vzorce a vyzerá to tam ako v laboratóriu.

Mám ten dar, že sa mi recepty rodia samé v hlave a naozaj nad nimi nemusím veľa rozmýšľať. Pravdaže, aj ja rada ochutnávam nové chute a učím sa novým postupom. Takže vždy nachádzam inšpiráciu, keď cestujeme a ja ochutnávam. Potom sa mi to v hlave začne opäť skladať tak po mojom. Medzi mojich obľúbených kuchárov patrí Jamie Oliver, Mary Berry a Martin Novák. Veľmi obdivujem, ako dokážu spájať suroviny a z jednoduchých potravín dokážu vykúzliť jedlá, ktoré chutia ako zo špičkovej reštaurácie.

Okrem toho, že ste úžasnou kuchárkou, najnovšie ste aj autorkou náboženskej knižky pre deti s názvom Moje modlitbičky. Čo vás viedlo k vytvoreniu tejto knihy?

Sú to všetko vnuknutia zhora. Veľmi často sa modlím za to, aby si ma Pán Boh použil tam, kde potrebuje. Dnešná doba je veľmi rýchla a aj my kresťania potrebujeme povzbudenia v živote a aj vo výchove. Nájsť si čas na spoločnú modlitbu pri deťoch býva často výzva. Tak som napísala knihu Moje modlitbičky, kde nájdu pokoj deti aj dospelí.

Čo si v nej môžu prečítať?

V knižke je hlavným hrdinom Pán Ježiš, ktorý nie je niekto vzdialený, práve naopak. Je blízkym priateľom detí a stretávajú ho každý deň pri všetkom, čo prežívajú. Povzbudzuje ich v konaní dobrých skutkov, pomoci, radosti aj láskavosti voči všetkým. V knižke sú tie najkrajšie detské modlitbičky, známe aj menej známe.

Pán Ježiš v nej učí deti ďakovať a prosiť vlastnými slovami. Panna Mária ich ako láskavá nebeská mamička povzbudzuje v priateľstve s Ježišom a prevedie ich všetkými tajomstvami svätého ruženca. Každá modlitba obsahuje citát zo Svätého písma a prekrásne obrázky od ilustrátorky až z Mexika. Predalo sa z nej niekoľko tisíc kusov a všetkým sa veľmi páči, z čoho mám tú najväčšiu radosť. Učiť a vychovávať deti k sile modlitby je v dnešnej dobe to najdôležitejšie.

Ako sa najradšej modlíte vy?

Modlitba je u nás v rodine nesmierne dôležitá a je našou každodennou súčasťou. Veľmi dôležitou časťou dňa je práve naša spoločná večerná modlitba, kde sa po celom dni všetci zídeme, zoberieme ružence do rúk a modlíme sa s našimi deťmi. Dodáva nám to úžasnú silu, ochraňuje nás od úkladov zla a  pre mňa je to veľmi krásny a emotívny okamih, keď vidím môjho manžela ako vzor rodiny modliť sa v pokore pred našimi deťmi. Naše deti, ktoré prednášajú prosby Pánu Ježišovi, mu ďakujú za uplynulý deň a prosia za tie nasledujúce. Prosia za seba, ale aj za iných.

Toto sú momenty viery, ktoré ma dojímajú často až k slzám. Som vďačná za to, že nás naši rodičia priviedli k viere. Pretože viera je to najdôležitejšie, čo môžeme našim deťom odovzdať do života. Ja sa modlím rada aj sama. Najradšej mám ruženec a ďakujem a prosím rada i vlastnými slovami.

TÚŽIM VŠETKY SVOJE DARY A TALENTY POUŽÍVAŤ PRE DOBRO

Čo vám osobne dáva viera do vášho života?

Viera je pre mňa ten najdôležitejší pilier. Je mojou každodennou posilou, nádejou, dodáva mi silu a premieňa moje srdce. Viera ma učí láske, prajnosti, odpusteniu, láskavosti, empatii, súcitu. Zachovať si v srdci tieto vlastnosti a vedieť ich ďalej rozdávať, je v tejto dobe nesmierne dôležité. Je úžasné vedieť, že nie sme na všetko sami.

Boh je vždy s nami, chráni nás a dodáva silu a odvahu zvládnuť aj ťažké chvíle v živote. Pomáha nám zvládnuť všetko, čo je pre nás pripravené. On je ten, kto nás miluje tak, že pre nás stvoril takúto krásnu zem a sľúbil nám, že po smrti nič nekončí. Sú to všetko také nádherné prisľúbenia nekonečnej lásky a dobroty. Vďaka viere môžeme v našich životoch zažívať každodenné zázraky, ktoré sa okolo nás dejú. Uvedomujem si, že všetko, čo mi bolo dané, je darom z neba a veľmi túžim všetky svoje dary a talenty používať pre dobro.

Pán Ježiš sa často so svojimi učeníkmi stretával práve pri jedle a tam s nimi viedol i hlboké duchovné rozhovory. Je aj pre vás pri stolovaní dôležitá prítomnosť blízkych ľudí?

Samozrejme, pri jedle je prítomnosť blízkych ľudí veľmi dôležitá. Jedlo je pre nás ten najväčší každodenný dar. Často zvyknem vravieť, že láska domova sa pripravuje v kuchyni. Milujem pripravovať jedlo pre moju rodinu, prilákať ich k spoločnému stolu vôňou, ktorá sa šíri celým domom. Je krásne sledovať, ako mi chodia nazerať do hrncov a potajomky ochutnávať.

Spoločné stolovanie a rozprávanie sa pri jedle prináša dobrú náladu. Môžeme spomínať, veľa sa smiať a vychutnávať si daný okamih, sýtiť pri tom telo aj dušu a ďakovať Bohu – za ľudí, ktorí pre nás jedlo vypestovali, za moje ruky, ktoré ho navarili, a za nás všetkých, že nám je dopriate sedieť tam spoločne.

Ak by ste mohli navariť pre Ježiša, aké jedlo by to bolo?

Vždy tak úsmevne vravím svojmu manželovi, že je škoda, že v nebi duše nepotrebujú fyzický pokrm. Mala by som aspoň akú-takú istotu, že ma tam budú potrebovať v kuchyni a že sa tam ľahšie dostanem. Pán Ježiš mal veľmi rád ryby, bol aj rybárom ľudí. Ja osobne mám ryby asi najradšej zo všetkého. Takže, ak by som mu mohla navariť, jednoznačne by som mu pripravila rybu, konkrétne zlatú pražmu plnenú maslom, bylinkami a citrónom. K tomu pečené rozmarínové zemiaky a šalát s avokádom a granátovým jablkom.

Tak rada by som sa s ním porozprávala a spýtala sa ho na veľa vecí. Obdivujem ho, ako sa dokázal skláňať k ľuďom, prihovárať sa nekonečnou láskavosťou a každému prejavovať milosrdenstvo. Bol múdry, pokorný a láskavý. Nikoho neodsúdil, vždy sa snažil pochopiť a povzbudiť. Ukazoval nám príklad svojím životom. Často cítim, že sa prihovára ľuďom cezo mňa, pretože ho o to prosím. Bolo by to krásne stretnutie.

Foto: archív respondentky