TOP

Tolkienov recept na šťastné manželstvo

R. R. Tolkien bol romantik. Keď v šestnástich stretol svoju budúcu manželku Edith, okamžite sa do nej zamiloval a hneď jej začal neformálne dvoriť – pravidelne ju brávať do miestnych čajovní. Keď sa však kňaz, ktorý bol jeho poručníkom, dozvedel o tejto romanci, zakázal mu kontakt s Edith až do veku dvadsaťjeden rokov, aby sa mohol sústrediť na štúdiá.

Autor: Sam Guzman

Tolkien voľky-nevoľky poslúchol. Dlhých päť rokov čakal na tú, ktorá, ako bol presvedčený, bola jeho spriaznenou dušou. Večer, v deň svojich dvadsiatych prvých narodenín, napísal Edith list, v ktorom jej vyznal svoju lásku a požiadal ju o ruku. O týždeň nato už boli zasnúbení.

Počas celého života Tolkien písal svojej manželke ľúbostné básne a svojim priateľom o nej písal vrúcne listy. Ale snáď najslávnejšou a doteraz trvajúcou poctou jeho milovanej žene je to, ako votkal ich ľúbostný vzťah do mytológie Stredozeme v príbehu Berena a Lúthien.

Dojímavejší prejav úcty snáď ani nie je možné nájsť. Svojmu synovi Christopherovi napísal:

„Nikdy som Edith nenazval Lúthien – ale ona bola inšpiráciou pre príbeh, ktorý sa časom stal hlavnou súčasťou Silmarillionu. Prvý nápad sa zrodil na malej lesnej čistinke plnej tisov v Roos v Yorkshire (kde som v roku 1917 krátko pôsobil ako veliteľ základne Humber Garrison a ona tam so mnou mohla chvíľočku bývať). V tých dňoch mala havranie vlasy, čistú pleť a oči jasnejšie, než si ich Ty kedy videl, a vedela spievať – a tancovať.“

Tolkien Edith neopustil ani po smrti. Je pochovaný vedľa nej pod spoločným náhrobkom, ktorý nesie mená Beren a Lúthien. Ak by sme to mali povedať dnešným jazykom, Tolkien bol do svojej manželky totálny blázon.

 

 

Ozajstná láska bolí

Tolkien bol šťastne ženatý päťdesiatpäť rokov. V porovnaní s tým je súčasná miera rozvodovosti šokujúco vysoká a niektorí na monogamné manželstvo úplne rezignujú, tvrdiac, že jednoducho nie je možné alebo zdraviu prospešné. Čo mal Tolkien, čo mnohé manželstvá nemajú? Ako to, že mu to fungovalo? Odpoveď je jednoduchá: Pochopil, že skutočná láska ide ruka v ruke so sebazaprením. Moderný koncept lásky je čisto o citoch a v centre záujmu stojí ego. Ak vás niekto vzrušuje, ak sa vám pri ňom zrýchli pulz, ak uznáva vás a vaše túžby, podľa moderných definícií môžete povedať, že ste doňho zaľúbený.

Medzi Tolkienom a jeho manželkou bolo pevné puto, no túto plytkú predstavu o láske odmietal. Namiesto nej sa pevne pridŕžal katolíckeho chápania pravej lásky ako tej, čo má v centre toho druhého – teda ako niečoho, čo si žiada obetovať svoje prirodzené inštinkty a odhodlanosť vôle.

Aby som priblížil Tolkienovo hlboké vnímanie manželskej lásky, chcel by som sa podeliť o úryvok z jeho listu synovi Michaelovi. Je to stránka Tolkiena, ktorú mnohí nepoznajú. Pre tých, ktorých pohľad na lásku je číro sentimentálny, môžu byť jeho slová šokujúce, až urážlivé. On však pomenúva pravdy, ktoré do manželstva prinášajú skutočné a trvalé šťastie, ak sa správne pochopia a prijmú. Tu je teda skrátená verzia jeho listu.

 

„Niet úniku.“

„Muži nie sú (monogamní). Nič si nenahovárajme. Jednoducho vo svojej živočíšnej podstate nie sú. Monogamia, hoci je už dlho základom nášho ideového dedičstva, je pre nás mužov kúskom „zjavenej“ morálky, a to nie podľa tela, ale podľa viery. Podstatou padlého sveta je, že to najlepšie sa nedá dosiahnuť voľným užívaním si alebo takzvanou „sebarealizáciou“ (čo je zvyčajne len pekné pomenovanie pre nestriedmosť, v ostrom protiklade k realizácii iných); ale odopieraním si, utrpením. Práve to je súčasťou vernosti v kresťanskom manželstve: ohromné umŕtvovanie.

Pre kresťanského muža niet úniku. Manželstvo mu môže pomôcť posvätiť jeho sexuálne túžby a nasmerovať ich k správnemu cieľu; milosť manželstva mu môže pomôcť v boji; no tento boj zostane. Neuspokojí sa tak, ako býva pravidelným príjmom potravy zahnaný hlad. Prinesie so sebou toľko ťažkostí ohľadom čistoty náležitej k manželskému stavu, koľko prináša úľav.

Žiadny muž, akokoľvek úprimne v mladosti miloval svoju snúbenicu a nevestu, nemôže jej byť verný mysľou i telom ako manželke bez toho, aby sa vedome necvičil vo svojej vôli, a bez sebazapierania. Primálo mužom sa o tom povedalo – dokonca ani tým, ktorí boli vychovaní „v Cirkvi“. A tí, čo sú mimo, o tom zjavne sotva mohli počuť.

Keď sa vytratí všetko očarenie, alebo je ho teda primálo, myslia si, že spravili chybu a že svoju spriaznenú dušu ešte stále len hľadajú. Príliš často sa potom ako naozaj spriaznená duša zdá tá sexuálne príťažlivá bytosť, čo sa vyskytne pri ďalšej príležitosti. Niekto, z manželstva s kým by mohli mať veľký prospech, keby… A to „keby“ si zabezpečia rozvodom.

Samozrejme, spravidla majú pravdu: naozaj sa pomýlili. Iba veľmi múdry muž je na konci svojho života schopný zdravého úsudku o tom, koho si zo všetkých možností mal zobrať pre najväčšie dobro! Takmer všetky manželstvá, dokonca aj tie šťastné, sú omylmi: a to v tom zmysle, že skoro určite by si obaja partneri boli mohli (v dokonalejšom svete – alebo, pri trochu silnejšej snahe, aj v tomto našom, veľmi nedokonalom) nájsť vhodnejšieho druha. Ale „naozajstnou spriaznenou dušou“ je ten človek, s ktorým reálne ste v manželskom zväzku. Našimi jedinými sprievodcami v tomto padlom svete sú rozvážnosť, múdrosť (v mladosti zriedkavá a často prichádza prineskoro, v pokročilom veku), čisté srdce a vôľa k vernosti.“ (Listy J. R. R. Tolkiena, str. 51-52)

Láska je zápas

Ako som už povedal, mnohých by tieto Tolkienove priame slová o manželstve mohli uraziť. A snáď by namietali: „Ak niekoho naozaj milujete, nemalo by byť ťažké ľúbiť! Nemal by to byť boj. Manželstvo ako umŕtvovanie? Aké kruté! Ty svoju ženu asi naozaj neľúbiš.“

Takéto zmýšľanie je však mylné, lebo pravá láska je bojom proti sebaláske. Je to zápas s našou padlou a veľmi sebeckou prirodzenosťou. Je to zomieranie, ktoré rodí život. A muž, ktorý sám seba neklame, musí uznať, že Tolkien mal pravdu. Zápas o čistotu a vernosť sa nikdy nekončí, bez ohľadu na to, ako veľmi svoju manželku milujete.

Podstatou lásky je akt vôle. City v manželstve raz sú, inokedy nie sú. Tí, ktorí majú šťastné manželstvá, sú tí, čo robia rozhodnutie – rozhodujú sa milovať svoje manželky viac než samých seba, vyberajú si obetu svojich krátkodobých túžob v prospech dlhotrvajúceho šťastia, ktorí dobrovoľne radšej dávajú, než berú.

A viete čo? Keď sa rozhodnete byť verní, nevyhnutne s tým prichádza i šťastie. Toľkí sa vzdajú, keď prídu ťažkosti – v tej istej chvíli, keď by na konci toho boja našli naozajstné šťastie, ak by si jednoducho zvolili vernosť a zápas. Ako raz napísal iný šťastne ženatý katolík, G. K. Chesterton: „Poznám mnoho šťastných manželstiev, ale žiadne kompatibilné. Jediným cieľom manželstva je prebojovať sa a prežiť ten čas, keď sa nekompatibilita stane nespochybniteľnou. Pretože muž a žena ako takí sú nekompatibilní.“

Pravá radosť a šťastie, čo vydrží, sú v manželstve možné. Dokazujú to nespočetné manželstvá, vrátane toho Tolkienovho. Ale túto radosť nikdy nenájdeme, ak sa budeme zameriavať len na seba. Je paradox, že na to, aby ste našli ozajstné šťastie, ktoré hľadáte, musíte zabudnúť na seba.

Muži, ak chcete verné a šťastné manželstvo, musíte zomrieť sami sebe. Musíte na prvé miesto postaviť svoju manželku. Je treba, aby ste ju milovali skrze obetu a sebazaprenie – ako Kristus miloval svoju nevestu Cirkev. To je to jednoduché tajomstvo, ktoré toľkí nedokážu nájsť.



Komentáre