Tomáš Akvinský: Génius a mystik súčasne (#modlitsasosvatymi)

Nový rok, nová šanca, nová práca, nový vzťah… – to všetko sa nám spája s novým začiatkom a modlitbou, ktorá tomu predchádza, aby sme správne vedeli rozlíšiť to, čo je správne. Ale túto prosbu o citlivosť na vnuknutia Ducha Svätého nepotrebujeme len 1. januára, ale v každom okamihu svojho života. Užitočná nám v tom môže byť aj Prosba za milosť dobrého života, ktorú napísal slávny Tomáš Akvinský.

Ako neraz hovoria samotní dominikáni, spolubratia veľkého učenca – svätý Tomáš bol génius a mystik súčasne. Keď mal na konci svojho života hlboký duchovný zážitok a prihovoril sa mu Kristus z kríža, Tomáš vyhlásil, že všetko, čo napísal, je v porovnaní s tým, čo videl, iba slama. Napriek tomu, že napísal geniálne diela, krásne hymny… keď sa stretol s Kristom, spoznal to, čo je oveľa cennejšie, než to najcennejšie na tomto svete.

Milosrdný Bože, daj, aby som si z celého srdca žiadal to, čo je milé tebe, aby som to rozumne hľadal, opravdivo poznal a dokonale plnil na chválu a slávu tvojho mena. Spravuj ma, Bože môj, v mojom povolaní. Udeľ mi milosť, aby som poznal a aj vykonával to, čo odo mňa žiadaš. Daj mi skončiť všetko tak, ako je to potrebné a užitočné pre moju dušu, modlil sa svätec.

Tomáš Akvinský, dominikán, ktorý žil v 13. storočí a bol jedným z prvých nasledovateľov svätého Dominika, zakladateľa Rehole kazateľov. Dodnes je považovaný za jedného z najväčších učencov Cirkvi vôbec. Život tohto patróna teológov, študentov i kníhkupcov sa začal na zámku Roccasecca d’Aquino pri Monte Cassine. Hoci ho dnes uctievame ako veľkého dominikánskeho svätca, najprv ho ako päťročného dal jeho otec do benediktínskeho opátstva, aby ho vychovali a vzdelávali. Aj keď so svojím nadaním mohol ísť už ako desaťročný študovať vysokú školu, rodičia si ho vzali domov.

Tento čas Tomáš využil na to, aby sa modlil, učil i pomáhal chudobným. O štyri roky napokon odišiel na vysokú školu do Neapola, kde sa zoznámil s rehoľou dominikánov a chcel do nej vstúpiť, hoci rodičom sa to nepozdávalo – chceli ho mať blízko, raz mať z neho opáta – a rôznymi spôsobmi ho od tohto rozhodnutia odhovárali. Ale Tomášovi sa zapáčila žobravá rehoľa a bol neoblomný.

Pane, Bože môj, urob ma poslušným bez reptania, chudobným bez malomyseľnosti, čistým bez poškvrny, trpezlivým bez šomrania, pokorným bez pokrytectva, veselým bez ľahkomyseľnosti, vážnym bez mrzutosti, pracovitým bez povrchnosti, bohabojným bez zúfalosti, pravdovravným bez zveličovania, dobro činiacim bez domýšľavosti. Daj, aby som blížneho napomínal s láskou a bez vypínavosti a bol mu na pomoci slovom a príkladom bez pretvárky, usiloval sa aj v modlitbe hľadať to, čo je Božie, a byť verný svojmu povolaniu.

Keď Tomáša neskôr poslali na štúdiá k svätému Albertovi Veľkému, vďaka svojej robustnej postave a mlčaniu ho často ostatní prezývali „nemý vôl zo Sicílie“. Albert však objavil Tomášov dar múdrosti a povedal: „Vy nazývate Tomáša nemým volom, ale príde čas, keď sa on ozve takým mohutným hlasom, že ho počuje celý svet!“

Jeho slová sa stali skutočnosťou. Prednášal na mnohých univerzitách, bol slávny svojou múdrosťou, a napriek tomu si bol dobre vedomý, že je to dar od Boha. Jeho múdrosť nebola prekážkou v poznaní Pána, práve naopak: Osvieť, Pane, môj rozum, aby som ťa poznal. Daj mi horlivosť, aby som ťa hľadal. Daj mi múdrosť, aby som ťa našiel. Daj mi život, ktorý by sa ti páčil. Daj mi vytrvalosť, aby som ťa s nádejou očakával. Daj mi dôveru v teba, aby som sa ťa vždy pridŕžal. Daj, aby som tresty za hriechy trpezlivo znášal, tvoje dobrodenia a milosti verne používal, a tak raz vošiel do večnej radosti. Amen.

Aj svojím kázaním, ktoré je poslaním dominikánov, pozýval ľudí k modlitbe a stretnutiu s Bohom. Tomáš objavil, že modlitbou sa nestáva len konkrétny čas modlitby (ktorý je však nevyhnutný), ale aj kázanie či služba chorým. Alebo aj taká „obyčajná vec“ ako čítanie kníh a s ňou spojená túžba po pravde. Keď sa ho raz pýtali, za čo najviac ďakuje Bohu, odpovedal: „Že som porozumel každej strane, ktorú som prečítal.“ Na jeho živote môžeme vidieť, aký tvorivý v živote modlitby bol. Modlitby, ktorá nemusí sprevádzať len veľké rozhodnutia, ale aj bežné dni.

Tomáš sa skutočne usiloval, aby bol Boh prvým v jeho živote: Pane, nech si nezakladám na pominuteľnosti, lež nech túžim po tom, čo je večné. Nech mi je nudná každá radosť, ktorá by bola bez teba, a nech si nežiadam nič, čo je mimo teba. Pane, nech mi je slasťou moja práca, ktorá je pre teba, a nech mi je na ťarchu každá záhaľka, ktorá je bez teba.

Z mnohých spisov, ktoré napísal, je najslávnejšia Summa theologiae. Známe sú aj jeho krásne hymny ku cti Sviatosti oltárnej, ktoré bežne používame aj my – napríklad Ctíme túto Sviatosť slávnu; Klaniam sa ti vrúcne; Chváľ, Sione, Spasiteľa.

Napriek tomu, akú múdrosť od Boha získal, zostal pokorným, ponúkané povýšenia neprijal: Pane, Bože môj, daj, aby som sa primerane správal v radostiach i trápeniach. Aby som pri úspechoch nespyšnel, pri ťažkostiach neupadol do malomyseľnosti. Daj, aby ma nič netešilo, len to, čo by ma mohlo užšie spojiť s tebou, a nič ma nezarmútilo, len to, čo by ma mohlo od teba odlúčiť. Daj, aby som netúžil nikomu sa zapáčiť a nebál sa nikomu zneľúbiť, iba tebe. Po jeho smrti ho Cirkev nielen povýšila na oltár ako svätého, ale dala mu aj titul doctor angelicus (anjelský učiteľ) a Učiteľ Cirkvi.

Svätý Tomáš Akvinský, pomôž nám rozlíšiť, čo je v život skutočne dôležité!

…

MODLITBA TOMÁŠA AKVINSKÉHO

Snímka: sk.wikipedia.org