Tri pokušenia Vianoc – Kto sa bojí malého Ježiška?
Rovnako, ako v pôste pred Veľkou nocou, tak i v období pred Vianocami čelíme s Ježišom trom pokušeniam satana – pýche, márnivosti a pohodliu.
Autor: Tom Hoopes
Prvé pokušenie – pýcha. Cítime sa ohrození Ježišom.
Práve tomuto pokušeniu dal voľný priechod Herodes, keď v šialenom pohone na dieťa Ježiša pozabíjal iné nevinné deti. Naši vladári v každom zmysle slova (národní, miestni i inštitucionálni) robia to isté: nezakazujú Deda Mráza či vianočného soba Rudolfa. Títo totiž nie sú skutoční, teda neznamenajú hrozbu. Ale malý Ježiško skutočný je – a to je postrach.
Vieme, že je to tak, lebo je istou hrozbou aj pre nás. Aby sme ho udržali v bezpečnej vzdialenosti, často reagujeme „presladením“ Vianoc. Hovoríme, že v tieto sviatky chceme prijať Ježiša do svojich sŕdc. No nie do tej komnaty srdca, ktorá zodpovedá za našu rannú rutinu… alebo za to, čo robíme v noci. Nechceme ho pustiť ani ku kontrolnému panelu svojho času na internete. Ani tam, kde máme na pracovisku nahlas vyjadriť svoj názor – alebo zostať ticho. Ani do rozhodovania o míňaní peňazí.
Nerobí nám problém privítať v svojom srdci Santu. Ale Ježiša, to je už ťažšie. Veľmi vhodné je spomenúť známy výrok pápeža Benedikta: „Vari sa všetci nejakým spôsobom nebojíme? Ak vpustíme Ježiša do svojho života, ak sa mu úplne otvoríme, nemáme strach, že nám niečo vezme?“ Sám na to odpovedal: „Nie! Ak Ježišovi dovolíme vstúpiť do našich životov, nestratíme nič, absolútne nič z toho, čo robí náš život slobodným, nádherným a úžasným. Nie! Iba v tomto priateľstve sú brány života dokorán otvorené.“
Druhé pokušenie Vianoc: márnivosť. Cítime, akoby nás Ježiš sklamal.
Satan je toho najlepším príkladom. Kniha Zjavenia apoštola Jána hovorí, ako práve diabol úporne bojuje proti vteleniu. Prečo? Odmieta sa klaňať osobe, ktorá je síce úplne Bohom, ale zároveň aj úplne človekom, teda má v niečom nižšiu podstatu ako on (satan).
To isté sa deje za našich dní. Nie všetci sa Ježiša boja. Niektorí skôr majú pocit, že si ho „preklepli“ a zistili, že im nestačí. Niekedy sa tak deje vtedy, keď s ním máme emocionálnu skúsenosť, pri ktorej sme ho ale tragicky nepochopili. Shakespearovský herec Derek Jacobi si spomína, ako sa v tínedžerskom veku zúčastnil na evanjelizačnej akcii Billyho Grahama v Anglicku. „Na jej konci som zišiel na plochu arény, aby som sa vydal Ježišovi. No neskôr som sa cítil na celej čiare podvedený a bolo mi trápne.“ Nie je sám. Iní prešli na podobných akciách presne tou istou skúsenosťou.
Alebo jemnejšia verzia, rovnako rozšírená: Niektorí z nás sa celým srdcom vydali náboženstvu, no po nejakom čase sa z neho stiahli v dezilúzii a pochybnostiach. Nič to! Dokonca aj Ján Krstiteľ z nedeľného evanjelia mal takýto pocit. Pýta sa Ježiša: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“
V tomto Advente nám pápež František ponúka, aby sme viedli svoj vlastný dialóg, aký prebehol medzi Jánom a Ježišom, keď si všímame, že ani my nie sme premenení: „Pane, čo ešte chýba?“ „Tvoje hriechy! Daj mi svoje hriechy! Daj mi ich a ja ťa obnovím!“
Tretie pokušenie Vianoc je uprednostniť svoju pohodlnú rutinu pred Ježišom.
Do tohto sa chytili hostinskí – boli tak pohltení záležitosťami (toho) dňa, že Ježiša bezmyšlienkovite odohnali, keď chcel vojsť dnu.
Ja sa však rád zamýšľam aj nad pozitívnymi príkladmi Vianoc. Len si predstavte, aké ľahké by bolo bývalo pre hlavné postavy príbehu narodenia podľahnúť niektorému z tých pokušení, alebo dokonca všetkým trom!
Pastieri by sa boli mohli sústrediť na svoje stráženie na poliach a odmietnuť hľadať Ježiša. Alebo by sa mohli cítiť ohrození anjelmi, či sklamaní z dieťatka v jasliach. Aj mudrci by boli pokojne mohli povedať „nie“ takej dlhokánskej ceste za hviezdou. Tiež mohli cítiť hrozbu či sklamanie z konkurenčného židovského systému viery, ktorý ich očakával.
Prím medzi dobrými príkladmi Vianoc hrajú Mária a Jozef. Zamyslite sa, ako sa ich príbeh mohol zvrtnúť: Mária mohla protestovať voči strastiplnej ceste a Jozefovej neschopnosti nájsť miesto na pobyt, on zas mohol namietať proti neustálym ťažkostiam, spôsobeným týmto dieťaťom, ktoré ani nebolo jeho. No ani jeden z nich to neurobil. Všetci sa zišli okolo dieťatka Ježiša a klaňali sa mu. A ak v tieto Vianoce bojujeme proti pokušeniam pýchy, samoľúbosti a zabehanosti, aj my sa tam k nim môžeme pridať.
Zdroj: aleteia.org
Titulná fotka: freebibleimages.org