TOP

V nebi nie sú prekážky uctievať Boha tancom. A čo na zemi?

Tanečná konferencia. Ešte k tomu aj kresťanská. Znie to možno zvláštne či nelogicky, ale predsa sa to dá skombinovať. Na akcii s názvom V Ňom sa stretol tanec, modlitba i nejaká teória k tomu.

Horúci august v Košiciach – a vyše sto ľudí si povedalo, že ide v tomto čase aj tancovať. To už je riadna odvaha a pre niekoho aj šialenstvo. Dusno sa dalo krájať, pot sa dal žmýkať, ale láska k tancu pre Boha bola (a stále je) silnejšia.

Tanečný tím z prešovského katolíckeho spoločenstva Marana Tha ako organizátor drel na programe celý rok. V modlitbách so snahou počuť Boží hlas prosili všetci o pomoc neraz aj v ťažkostiach. Tak veľmi chceli, nech sa ľudia konečne prvýkrát v histórii Slovenska stretnú v čo najväčšom počte. Vlajkári, chváliči, uctievači, modlitebníci… skrátka všetci, ktorí nejakým pohybom či tancom vyjadrujú svoj vzťah k Bohu či slúžia touto formou modlitby.

A veruže došli účastníci i hostia z rôznych kútov od najzápadnejších či najsevernejších miest, modlitbu tancom priznali mnohí ako dôležitú z každej strany našej krajiny. Duch Svätý sa totiž hýbe vo svojich ľuďoch a vyzerá to tak, že sa mu tento spôsob komunikácie aj veľmi páči.

 

 

Podmaňujúci úvod

Čo sa tam vlastne dialo? V prvom rade sa tancovalo, to je jasné. V priestoroch, ktoré možno slúžia skôr študentom (internát, jedáleň, sály…), sme si užili takmer dva dni. Zmes mužov aj žien s rôznymi skúsenosťami, no s jedným cieľom: zažiť Boha v tanci či v pohybe ešte viac. Ja ako dlhoročná vlajkárka som, samozrejme, nemohla chýbať.

Prvý deň dal riadne zabrať. Okrem spomínanej horúčavy sa totiž naozaj makalo. Na pódium najprv vyšla kapela. Zložila dokonca pieseň, ktorá sa stala hymnou konferencie. Do toho prišla trefná choreografia v podaní niekoľkých tanečníkov. S farbami slovenskej trikolóry, s oslavou Boha a v očakávaní jednoty či s túžbou po požehnaní. Už táto časť programu doslova provokovala rozhýbať svoje telo. Lenže na to bol ešte trochu čas, najprv sme sa zjednotili na svätej omši.

 

 

Dvakrát spotení

Až potom sme si všetci mohli vyskúšať niečo praktické. Bolo pripravených sedem workshopov. Jeden o uzdravení tancom pod vedením Lenky Jamborovej zo spoločenstva pri Dóme svätého Martina. Druhý s worship zoskupením Silvie Goliášovej, Ráchel Paštrnákovej a Paulíny Červákovej o spoločnej tanečnej modlitbe. Tretí a štvrtý viedli spoločenstvá Rieka Života a Calvary, v ktorých pomáhali modliť sa pohybom či vyslovene sa zamerali na službu mužom.

Piaty workshop si zobrala na starosť profesionálna tanečnica a choreografka Ivka Kučerová, takže o poriadne tanečné prvky nebola núdza. Šiesty sa konal pod vedením fyzioterapeutky Zuzky Křemenovej, ktorá pripomenula, ako treba počúvať svoje telo a správne ho použiť na pôsobenie Ducha Svätého. Siedmy viedli Martin Benko, jezuita, a Igrid Nemčeková, scénická tanečnica a pedagogička. Priblížili účastníkom poznávanie Božieho slova cez pohyb.

Každý si mohol vybrať dva z workshopov. Popoludní sa totiž konali znova. Hodinu a pol dvakrát vydržať neraz aj v tempe, tak to sme sa poriadne zapotili. Ja som sa vybrala na ten druhý. Plná sála tanečníc sa napokon dopracovala k jednote. Celý čas sme sa snažili vnímať jedna druhú, opakovať po sebe, no aj poznať svoje limity.

 

 

Čas zotretia klamstiev

Po chutnom obede sme sa snažili vnímať (nedalo sa ísť zdriemnuť) prednášku jezuitu Martina Benka. Zameral sa na myšlienku konferencie V Ňom, ktorá bola skratkou verša: „Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme.“ (Sk 17, 28) Stručne zhrnuté: Nájdime svoju identitu v Bohu a nie v klamstvách, ktorými nás chce diabol odradiť. Hľadajme Božiu cestu, plány a túžby, aby sme mohli už tu na zemi budovať jeho kráľovstvo. To sa dá aj tak, že budeme mať odvahu, pôjdeme do vecí bez strachu a pristúpime v živote k zmenám a novým rozhodnutiam.

Vyškolení prakticky i teoreticky sme mohli večer pristúpiť pred toho, komu chceme slúžiť. Chvály Bohu nie sú nikdy na škodu. Práve naopak, dostalo sa nám cez ne veľa požehnania a mnohí ich označili nielen za vrchol dňa, ale aj celej konferencie. Účastníci v dotazníku to opísali takto:

„V sobotu večer sme sa všetci mohli odovzdať Duchu Svätému a nechať sa spontánne viesť.“

„Zrejme najviac ma oslovili chvály. Bol to čas, keď sa zotreli klamstvá. Bol to naozaj osobný duchovný boj za pravdu…“

 

 

Uctievanie v bázni

Unavení, ale napriek tomu nasýtení sme potom zaľahli spať. Ráno nás čakal ďalší program a vlastne vrchol všetkého. Príprava na tanečnú svätú omšu. A to bol sen nejedného prítomného. Splnil sa. Vidieť ľudí tancovať napríklad pri príprave obetných darov či počas Otčenáša bol zážitok pre každého.

Reakcie hovoria za všetko:

„Dlho bude u mňa rezonovať krása záverečnej omše vďaka štyrom skupinovým vstupom. Taká omša by pritiahla ďalších k viere v Boha, keby to bola bežná prax. Mala som z toho dojem, že v nebi to bude nádherné, lebo tam nebudú prekážky k uctievaniu Boha tancom a hudbou, nikomu sa tam nebude brániť.“

„Najsilnejším zážitkom bol pre mňa moment, keď som ako tanečnica v rámci skupinky, ktorá prinášala obetné dary počas nedeľnej svätej omše, mala možnosť pokoriť sa pred Bohom gestom, keď sme si spolu s ďalšími tanečnicami ľahli tvárou k zemi pred oltár. Vtedy som pocítila mocnú Božiu bázeň. Vtedy som zároveň zatúžila prinášať ľuďom cez službu tancom posolstvo Božej prítomnosti, krásy, milosrdenstva.“

Po celom programe viacerí vyjadrili túžbu pokračovať v tanci ďalej. Možno budú takto viac slúžiť alebo sa pohybom budú modliť doma. V každom prípade, toto nebolo všetko a koniec je stále otvorený. Ak Pán Boh chce, budeme sa na konferenciách stretávať aj v ďalších ročníkoch.

 

 

 

Foto: autorka a Miriam Hašková



Komentáre