#verimvBoha: Boh, ktorý stvoril nebo i zem
Krok po kroku sa pozrieme na naše Vyznanie viery – Krédo. Čo v ňom vlastne vyznávame? Na každom kroku nám bude sprievodcom jeden človek, ktorý má s danou témou čo-to spoločné. Začíname druhým dielom seriálu – tentoraz o Bohu ako Stvoriteľovi neba i zeme.
„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem,“ (Gn 1, 1) znejú prvé slová Svätého písma. Boh, ktorý tvorí svet viditeľný aj neviditeľný, ako vyznávame v Nicejsko-carihradskom vyznaní viery. Stvorením sa začínajú dejiny spásy, píše Katechizmus Katolíckej cirkvi (čl. 280), ktoré majú vrchol v Kristovi. To je dôvodom, prečo sa čítania veľkonočnej vigílie začínajú opisom stvorenia.
Čo je to vlastne stvorenie? Katechizmus ponúka otázky, ktoré si kládli ľudia od počiatku: Odkiaľ pochádzame? Kam ideme? Aký je náš pôvod? Aký je náš cieľ? Odkiaľ pochádza a kam smeruje všetko, čo jestvuje? Tieto otázky majú dôležitý význam v našom živote. Nabádajú nás obdivovať Stvoriteľa a chváliť ho za všetko, čo stvoril.
Katechizmus hovorí o tom, že nejde primárne o to, aby sme vedeli, ako či kedy vznikol vesmír a človek, ale skôr ide o to, aby sme objavili, či všetko riadi nejaká náhoda alebo Boh. „Pravda o stvorení je taká dôležitá pre celý ľudský život, že Boh vo svojej láskavosti chcel zjaviť svojmu ľudu všetko, čo je o tom prospešné vedieť pre spásu. Okrem prirodzeného poznania, ktoré môže mať o Stvoriteľovi každý človek, Boh postupne zjavil Izraelu tajomstvo stvorenia,“ (čl. 287) čiže zjavenie o stvorení nemôžeme v žiadnom prípade oddeliť od zjavenia a uzavretia zmluvy jediného Boha s jeho ľudom, čítame ďalej v Katechizme. „Stvorenie je zjavené ako prvý krok k tejto zmluve, ako prvé a univerzálne svedectvo o všemohúcej Božej láske,“ (čl. 288) krásne sa vyjadruje Katechizmus – stvorený svet ako prvé svedectvo o Božej láske.
SVET BOL STVORENÝ NA BOŽIU SLÁVU
Ako sme už spomínali prvé slová Svätého písma, že Boh stvoril nebo a zem – Katechizmus vysvetľuje, že tieto slová odzrkadľujú tri skutočnosti: „Večný Boh dal pôvod všetkému, čo jestvuje mimo neho. On jediný je Stvoriteľ. Všetko, čo jestvuje, závisí od toho, ktorý mu dáva bytie“ (čl. 290).
Stvorenie je nádherným spôsobom vyjadrené aj vo Svätom písme: „Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva“ (Kol 1, 16 – 17). Písmo aj Tradícia vyjadrujú úplne základnú pravdu: „Svet bol stvorený na Božiu slávu“ (čl. 293). Pridáva sa k tomu aj svätý Bonaventúra, ktorý povedal, že Boh stvoril všetko, „nie preto, aby svoju slávu zväčšil, ale aby ju prejavil a udelil“. Dôvodom toho, že Boh stvoril svet, nie je nič iné ako jeho láska a dobrota. Stvoril svet viditeľný aj neviditeľný podľa svojej múdrosti, nejde o nejaký slepý osud či náhodu.
V Katechizme čítame, že „Boh chcel stvorenie ako dar pre človeka, ako dedičstvo určené a zverené človeku. Cirkev musela veľa ráz brániť pravdu, že stvorenie, vrátane hmotného sveta, je dobré“ (čl. 299). Boh je vo svojom stvorení hlboko prítomný (čl. 300), zachováva ho a udržiava pri živote.
Stvorenie je stále v stave napredovania ku konečnej dokonalosti. „Svedectvo Písma je jednoznačné: starostlivosť Božej prozreteľnosti je konkrétna a bezprostredná, stará sa o všetko, od najmenších vecí až po veľké svetové a dejinné udalosti“ (čl. 303). Boh nám dáva účasť na tejto svojej prozreteľnosti (čl. 307).
SVET VIDITEĽNÝ A NEVIDITEĽNÝ
V tomto článku viery vyznávame aj to, že Boh stvoril nielen to, čo poznávame svojím rozumom, svojimi zmyslami, nás samých, ale stvoril aj nebo – svet neviditeľný. Čo to znamená? Nebo ako duchovný svet – Boh stvoril anjelov ako „duchovné stvorenia neprestajne oslavujúce Boha a slúžiace jeho spasiteľným plánom, ktoré má s inými stvoreniami“ (čl. 350). Článok ďalej pokračuje: „Anjeli spolupracujú na všetkom, čo je pre nás dobré.“
Okrem neviditeľného sveta – neba – Boh tvorí aj svet časný, celé stvorenie, prírodu, zvieratá – pri všetkom hovorí, že to, čo stvoril, bolo dobré. A ako vrchol stvorenia tvorí človeka, pri ktorom hovorí, že to, že ho stvoril, bolo veľmi dobré: „Človek je určený na Božiu slávu a jeho prostredníctvom aj celé stvorenie“ (čl. 353). Tvorí človeka na svoj obraz a podobu a dáva mu na starosť celý svet, aby nad ním vládol a podmanil si ho.
…
BOH AKO STVORITEĽ NEBA I ZEME: KŇAZ MAREK VÁCHA, BIOLÓG
O téme stvorenia nám viac povedal Marek Vácha – český katolícky kňaz, teológ, prírodovedec, pedagóg a spisovateľ. Špecializuje sa na otázky evolučnej biológie aj environmentálnej etiky. Zároveň je autorom niekoľkých kníh.
Aké je učenie Cirkvi o Bohu Stvoriteľovi?
Hovorí o tom paragraf 326 Katechizmu Katolíckej cirkvi: „Výraz ‚nebo i zem‘ vo Svätom písme znamená: všetko, čo jestvuje, celé stvorenie. Poukazuje aj na spojitosť, ktorá vnútri stvorenia zároveň spája i odlišuje nebo a zem: ‚zem‘ je svet ľudí. Slovo ‚nebo‘ alebo ‚nebesia‘ môže označovať oblohu, ale aj vlastné ‚miesto‘ Boha, nášho ‚Otca, ktorý je na nebesiach‚ (Mt 5, 16), a v dôsledku toho aj ‚nebo‘, ktoré je eschatologickou slávou. Napokon slovo ‚nebo‘ označuje ‚miesto‘ duchovných stvorení – anjelov –, ktorí obklopujú Boha.“ Tak také je.
Ako môžeme v stvorení poznávať Boha Stvoriteľa? Čo nám v tom môže pomôcť?
Máme dve knihy k poznaniu Boha, hovorí svätý Augustín – Sväté písmo a knihu prírody. Obe máme čítať, výhodou druhej je, že si v nej môžu čítať všetci – aj negramotní – a je zadarmo. Pred ním to isté hovorí Kniha múdrosti aj Tomáš Akvinský či pápež František. Každý tvor je písmenom knihy. Biblisti sú voči Písmu tým, čím sú biológovia voči prírode. Oprašujú písmená, dávajú dohromady slová. My potom máme text čítať. Nebesia rozprávajú o Božej sláve a dielo jeho rúk zvestuje obloha. Deň dňu o tom podáva správu – to nie sú slová lyrickej poézie, sú to tie najobyčajnejšie vety z príručky o vesmíre.
Ako vy vidíte v stvorení nášho Stvoriteľa?
Rovnako, ako vidíte v strope Sixtínskej kaplnky Michelangela, jeho radosti, jeho bolesti, jeho citlivosť… Umenie prezrádza niečo dôležité o umelcovi. Nemusím vedieť, kto ten strop Sixtínskej kaplnky namaľoval, ale pochopím, že musel byť veľmi citlivý a mať veľkú predstavivosť. Príroda je umelecké dielo, za ktorým vidím umelca. Opäť Augustín: „Bože, ty musíš byť krásny, lebo ona – príroda – je krásna. Ty musíš byť dokonalý, lebo ona je dokonalá, ale predovšetkým ty musíš byť, lebo ona je.“